Védanta

Védanta znamená koniec véd, chce sa tým povedať že tento filozofický smer sa opiera o upanišády ako najfilozofickejšie texty Véd. Upanišád je dokopy 108. Jadrom védantickej filozofie je advaita- védanta. Znamená to nedvojitosť. Jej zakladateľ je Gaudapáda. Jestvuje jedine brahma, čo je átman. Nič iného nejestvuje. Jediné čo jestvuje je átman, čisté vedomie. Tento číry subjekt má sebaosvetľujúcu povahu. Má v sebe máju- klam a silou svojej máje imaginuje sám v sebe. Celý vesmír je imagináciou číreho subjektu. Všetky vonkajšie objekty, všetko delenie na dvojitosť /subjekt- objekt/ je iba manifestácia číreho subjektu.

Tento číry subjekt nie je individuálnym subjektom, ale ontologickým, je to brahma. Ani nič vonkajšieho, ani individuálne duše nie sú reálne. Neexistujú v mnohosti. Nie je mnohosť ani rozlíšenosť, jedine číre ja. Každá individuálna duša je číre ja v plnom rozsahu. Ak je to tak, je nemožné aby bola akákoľvek zmena. Nič nikde nepovstalo, nič nevzniklo. Nič sa nemení a nič nezaniká, nič sa nedeje, nejestvuje nijaké prevteľovanie. Nie je teda ani nijaká uväznenosť duše, ani cesta k vyslobodeniu ani vyslobodenie samo nie je. Duša je od počiatku oslobodená, číra, sebaosvetľujúca a spasená. Jediná pravda je len nedvojitosť.

Nezrodené nemôže povstať. Z nesmrteľného nemôže vzniknúť nič smrteľného, z toho čo nezaniká nemôže vznikať zanikajúce. Svet nemohol byť nemohol byť teda nijako stvorený, ani silou máje. Svet nie je nič stojace v rozlíšenosti od absolútneho subjektu. Mája je schopnosť imaginácie absolútneho subjektu. Nejaké stvorenie pre zábavu boha alebo hru boha védanta odmieta. Najvyššie súcno predsa nemôže chcieť nejakú zábavu, ani nemôže nič stvoriť. Boh sa teda neexpanduje vo svete a svet nie je nijakou božou vôľou. Iba obmedzenému intelektu sa zdá, že svet povstáva z boha. V skutočnosti sa v minulosti, prítomnosti a budúcnosti nedeje nič. Svet, pokiaľ by jestvoval by sa nachádzal medzi dvoma ničotami- minulosťou a budúcnosťou- a takisto by bol len ničotou. Všetky dharmy sú ukľudnené svojou prirodzenosťou, sú od večnosti nezrodené, ponorené do absolútna, nie sú ničím iným než samým brahma.

Z najvyššieho hľadiska nemožno brahmu-átman nazývať ani nezrodeným, je to proste pre náš intelekt nepopísateľné. Ak potrebujeme o tom hovoriť, najlepšie je negatívne /apofatické/ vymedzenie. Intelekt vníma len štvoro stavov: je, nie je, je aj nie je, ani je ani nie je, no tých stavov je viac. Múdry človek tak odhliada od intelektu, že neuznáva ani rozdiel medzi dvojitosťou a nedvojitosťou. Oboje je dohromady jedno a identické. Subjekt, stály átman jestvuje ako stály svedok.

Duša a svet je brahma = átman. Ak si niekto myslí, že duša a svet sú niečím iným, to je iba zdanie, klam. Rozdeľovanie je len plodom klamného intelektu. Absolútny subjekt nepozná myslenie v našom zmysle slova. Je to iba sebaosvetľovanie. Najvyššie súcno a vedomie sú identické. Naše vnímanie absolútneho átmanu v podobe rozlíšenosti je závislé práve na nedvojitosti átmanu a brahmy. V takom prípade odpadá aj kauzalita- príčinnosť. Kauzalita je iba pomocnou konštrukciou nášho rozumu, v skutočnosti nejestvuje. Už Gaudapáda vie, že svet je neskutočný, je nepopísateľný ani ako jestvujúci ani ako nejestvujúci.

Absolútny subjekt sa manifestuje v troch formách; ako všetko, ako svetelné a ako inteligentné. Tomu odpovedajú stav bdenia, stav snenia a stav bezsenného spánku. Ale absolútno presahuje tieto stavy, je niečo štvrté. Nazýva sa túrija, ale aj Déva alebo Išvara /pán/. Je to sebaosvetľujúce vedomie, ktoré vidí všetko, bezo zmeny, všade preniká. V pravej skutočnosti nie je nijaká hierarchia, nijaké hypostázy. Všetko je ontologicky v jednej rovine. Átman poznáva iba sám seba. Mája je silou átmanu zrkadliť sa v mnohosti. Takto sa skrýva nedvojitý átman pred človekom. Etika je tu úplne bizarná, a odporcovia si z védantovej etiky robili srandu. Neskutočná duša sa usiluje vymaniť z neskutočných pút v neskutočnom svete. Dá sa hovoriť o iluzionizme. Jestvuje len jediný absolútny subjekt a všetko vnútri je iba zdanie. Gaudapádovým žiakom bol Góvinda a jeho žiakom bol Šánkara, považovaný za jedného z najväčších indických filozofov.