Herézy

Aký je rozdiel medzi schizmou a herézou? Schizma je administratívna roztržka znamenajúca odtrhnutie vo veci cirkevnej správy. Heréza je radikálny odklon v teológii. Židokresťania, ebióni /ebiónoi/. Boli to tí, ktorí dodržiavali Mojžišov zákon. Delili sa na umiernených /nazaréni/ - tí to dodržiavali a radikálnych- nanucovali to iným kresťanom a odsudzovali ich ak to nerobili. Radikálni sa oddelili po smrti Jakuba mladšieho, keď proti biskupovi Simeonovi povstal Tebute. Umiernených vylúčili z Cirkvi na základe prác Justína Mučeníka. Radikálni uznávali, že Ježiš bol obyčajný človek, ktorý sa na základe skutkov stal Mesiášom. Umiernení uznávali i narodenie z Panny. Uznávali Evanjelium Hebrejov - prepísané Matúšovo evanjelium.

Elkassaiti /mandejskí/ Elkasai napísal svätú knihu sekty. Okrem krvavých obetí zachovávajú Mojžišov zákon. Je mužský princíp- pán veľkosti, kráľ svetla a ženský princíp- Duch Svätý. Robia časté posvätné umývania, nepijú alkohol, nejedia mäso. Ježiša považujú za eóna veľkých rozmerov, je to najvyšší anjel, inkarnácia ideálneho Adama, už sa zjavil v Mojžišovi a vtelil sa do Elkasaia. Jestvujú dodnes. Markioniti- vlastná cirkev z II. storočia n.l. Sú úplní antijudaisti, za jediného správneho apoštola pokladajú Pavla. Nie sú gnostici, hoci ich tam občas zaraďujú. Uznávajú dualizmus, je spravodlivý Jahve ako boh Židov a Demiurgos /ako v Timaiovi/. Boh Nového Zákona je bohom lásky. Najvyšší boh sa zjavil v Kristovi, bol to najvyšší boh ktorý mal zdanlivé telo. Bol ukrižovaný nasledníkmi Demiurga ako nepriateľ. Používali iba redukované Lukášovo evanjelium a Pavlove listy.

Enkratiti - popierajú spásu Adama a uznávali doktrínu o eónoch. Predstavitelia: Tatián a Július Casián. Zavrhovali manželstvo, mäso, víno, aj pri Eucharistii používali vodu. Pôvodne boli iba rigoristi, až neskoršie prijali niektoré gnostické myšlienky. Monarchiáni- poznáme tri druhy monarchiánov: a/ dynamickí monarchiáni- celá Trojica je sama v sebe, Kristus je iba pozemský človek, naplnený bol božskou mocou, narodil sa z panny, prebýval b ňom ako v chráme neosobný Logos, je to jednota Boha a človeka, ale iba jednota vo vôli. Kristus nebol bohom, len v ňom prebýval Logos ako dynamis, ako sila. Predstavitelia: Pavol zo Samosaty, Lukiános. b/ Kristus je bohom rovnakej podstaty ako Otec, a teda ani nie je osobne iný. Boh Syn je Otec. Sú jedno, iba v troch osobách sa zjavuje, ale to sú iba mená. Boh Otec sa narodil, trpel a zomrel. Volajú ich aj patripasiáni- pater passus est.

Predstavitelia: Noetos zo Smyrny, Sabelius. c/ ebionistickí monarchiáni /alogeri/- neuznávajú učenie o Logu, ani Jánovo evanjelium. Logos a Otec sú jedným a tak Logos nemohol byť v osobe Krista, bola to snaha vyhnúť sa subordinacionizmu. Krista považovali za Boha, ale Logos je Otec, tak nemohol byť v Kristovi. Tvrdili, že Jánovo evanjelium napísal bludár Kerintos.
Chiliazmus- je to učenie o 1000 ročnom kráľovstve Kristovom, má oporu v Jánovej apokalypse, uznávali ho Justín, Eirenaios, Tertulianus. Zakladateľ Nipote z Arsionu napísal spis Vyvrátenie alegoristov. Montanizmus - rigoristi, odmietali mäso okrem soboty a nedele, II. manželstvo, 2 týždne v roku nesmeli do večera nič jesť, mali zákaz utiecť počas prenasledovania, po ťažkých hriechoch bol nemožný návrat do cirkvi. Počas bohoslužieb panny a vydané ženy museli nosiť čiapku. Považovali sa za pneumatikov oproti psychikom- nerigoristom.

Arianizmus - Kristus nie je totožný s Otcom- toto sa potiahlo do absurdity a vznikla z toho heréza. Syn nie je boh, ani nemá božské atribúty. Bol čas v ktorom Logos nebol, bol stvorený z nebytia. Logos je najvynikajúcejšie a prvé Otcovo stvorenie, určené ako nástroj na stvorenie iných bytí, lebo transcendentné božstvo nesmie prísť do styku s matériou. Je zjednotený s Otcom iba vôľou, uznaný za Syna zvláštnym aktom milosti. Ariáni boli proti Atanázovej formule homoúsios a po Nikaiskom sneme sa rozdelili na trojo: homeisti- Syn podobný Otcovi; anomisti- Syn je nepodobný Otcovi a homoiúsiáni- Syn je podobný v podstate. /tzv. semiariáni/- o slová homoúsios a homoiúsios vypukli veľké boje. Predstaviteľ: Arios
Macedonianizmus: dôsledok arianizmu na Ducha Svätého- že Duch Svätý bol jeden zo služobných duchov. Kvôli tomu pridali na Konštantinopolskom sneme /381/: pána a oživovateľa, jemu sa dáva tá istá poklona a sláva, hovoril ústami prorokov.“ Predstaviteľ: Macedonius

Mesaliáni - neustále sa modlia, živia sa žobraním, vznikli z predkresťanských hnutí, zákl. spis Duchovné homílie napísal Simeon z Mezopotámie.
Donatizmus- sviatosti sú závislé od toho, kto ich vysluhuje, od zlého kňaza neplatia. Predstaviteľom bol Donatus Veľký, držali sa dosť vo Vandalskom kráľovstve.
Apolinarizmus - Kristus mal dušu podobnú ako človek u Platóna /Timaios/. Thymós- najnižšiu časť a andreia sú ľudské, ale miesto sofie je Logos. 2 prirodzenosti- ľudská a božská sú vtelené do Boha a sú tak tesno spojené, že sú akoby jedna prirodzenosť. Kristus nemôže mať celú ľudskú dušu, lebo by zhrešil. A ak by v ňom bol človek, boli by to 2 osoby, preto musia byť tesne spojené. Predstaviteľ je Apolinarius z Laodicei.
Nestorianizmus - hovorí o dvoch rozdielnych osobách v Kristovi, jestvuje v ňom osoba božská i ľudská. Medzi nimi je iba jednota vôle. Mária neporodila Boha, ale iba Krista, nie je bohorodička /theotokos/, ale iba kristorodička /christotokos/. Predstaviteľ- Nestorios.
Monofyzitizmus - ľudská prirodzenosť Kristova sa absorbovala do božskej prirodzenosti a ostala teda iba božská prirodzenosť, Kristus má len 1 božskú prirodzenosť, nie ľudskú. Telo Kristovo je zbožštené. Predst.- Teodor z Mopsvestie, Diodor z Tarzu.
Pelagianizmus- milosť božia k spaseniu nie je potrebná, človek je spasený čisto svojou zásluhou za skutky ktoré vykoná. Neveria v dedičný hriech. Predstaviteľ - Pelagius
Monoergizmus - Kristus vlastnil jednu božsko- ľudskú energiu.
Monotheletizmus- kristus vlastnil jednu božsko- ľudskú vôľu. Tieto 2 herézy sa prepletali a vyskytovali vedno. Obe odsúdili v Carihrade r. 681.
Doketizmus - Kristus mal iba zdanlivé ľudské telo, zdanlivé utrpenie, slabosti, potreby a smrť.
Antidikomarianizmus - popiera panenstvo panny Márie, matky Kristovej.