Kant - Kritika čistého rozumu

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 03.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 745 slov
Počet zobrazení: 9 004
Tlačení: 662
Uložení: 599
Kant- Kritika čistého rozumu -  /Kritik der reinen Vernunft/
Kant hovorí, že poznanie sveta je v zásade možné, ale subjekt určuje štruktúru skúsenosti. Poznáme analytické a syntetické súdy. Analytické súdy sú také, ktorých predikát je už obsiahnutý v subjekte.. Ich protiklad nie je možný, napr. veta kruh je guľatý. V ich predikáte nie je nič iné, než čo je v opisovanom. Nehovoria nám nič navyše, neobsahujú v sebe nijakú informáciu. Napr. študent je človek, ktorý je zapísaný na strednej alebo vysokej škole. Syntetické súdy sú rozširovacie súdy, rozšíria nám poznanie. Napr. dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ je Pavol Sovák. Apriórne súdy sú také, ktoré nezávisia na skúsenosti. Napr. non a a súčasne non a- logický apriórny súd. Aposteriórne súdy závisia na skúsenosti. Napríklad- Tarja Turunen je speváčkou skupiny Nightwish. Kant si položil fundamentálnu otázku - Ako sú možné syntetické apriórne súdy?  To znamená, ako sú možné súdy, rozširujúce subjekt, ktoré v predikáte vypovedajú niečo čo je nezávislé na skúsenosti.

Zodpovedanie tejto základnej otázky je nasledovné
- áno, je to možné v matematike, pretože matematické súdy nie sú závislé na skúsenosti, ale zároveň sa v nich niečo dozvedáme. Dva a dva sú štyri- to je nové, to sme sa naučili! Je to súd syntetický pretože vychádza z povahy času. S tým súvisí otázka- ako je možné matematika, aké sú jej základy? To má ale širší základ, je v tom širší problém- aké sú apriórne /predskúsenostné/ zákonitosti ľudského poznania. Kant na to odpovedá, Poznanie sa neriadi podľa predmetov, ale predmety sa riadia podľa poznania. Apriórne vlastnosti zmyslového nazerania, apriórne podmienky vnímania, teda priestor a čas skúma transcendentálna estetika. Kant dokazuje názorný charakter priestoru a času. Priestor je základom všetkých názorov, nič mimo priestoru si nemožno predstaviť, aj jeho deliteľnosť donekonečna je zachránená /Leibnizovou vetou o konečnosti nekonečného radu čísel/. V našich zmyslových vnemoch teda tkvie základ priestoru, z neho vyplýva jestvovanie geometrie. Geometria je vedou, závislou od priestoru, je založená na priestore. Priestor je pritom vlastnosťou skúsenosti. Je to apriórna forma zmyslovosti. Druhá apriórna forma zmyslovosti je čas. Človek proste vníma touto formou. Bez neho si nie je možné predstaviť trvanie, následnosť etc., sú v ňom usporiadané naše predstavy. V čase je daná aritmetika. Čas je daný počítaním, počítame v čase, jednotka je závislá od času, vyjadruje časový úsek. Čísla sú počítania časových úsekov, aritmetika teda vznikla z času. Matematika teda vznikla z povahy času a priestoru.

Analytikou pojmov pokračuje transcendentálna logika. Tu sa zaoberá Kant pojmami danými pred skúsenosťou. Sú to základné pojmy- kategórie. Kant ich má 12. Sú to najvšeobecnejšie pojmy skúsenosti, ktoré získame z aristotelovskej logiky a z rozmanitosti druhov skúsenosti. Príroda musí byť podradená pod tieto kategórie. No kategórie získajú svoj obsah od povahy priestoru a času, od apriórnych foriem zmyslovosti. Tak ako matematika, teda matematiku považuje Kant za prírodnú vedu.

Kategórie u Kanta sú: podľa kvantity: jednota, mnohosť, všetkosť; podľa kvality: realita, negácia, limitácia; podľa relácie: substancia a akcident, príčina a účinok, trpnosť a činnosť; podľa modality: možnosť a nemožnosť, existencia a neexistencia, nevyhnutnosť a náhodnosť.

V analytike zásad skúma Kant ako na javy aplikovať umové pojmy, je teda o súdoch. Tu si musíme vysvetliť pojmy um a rozum. Um /Verstand/ je o tom, ako myslieť predmety a tvoriť pojmy, ale cez javy, z javov. Vzťahuje sa na zmyslový materiál. Rozum /Vernunft/ je schopnosť spracúvať to čo je z umu, vytvára z nich princípy, nezaoberá sa skúsenosťou, ale iba vlastným umom, stade čerpá svoj materiál a spracúva ho ďalej.

Zásady sú v podstate najvyššie zákony prírody, zásady ktoré ukazujú podmienky, za ktorých je možná skúsenosť. Sú to a/ axióma názoru- všetky veličiny skúsenosti musia byť prijaté v priestore a v čase. b/ anticipácia vnemu- všetky predmety skúsenosti musia vplývať na zmysly, ich pôsobenie musí mať určitú veľkosť. c/ trvanlivosť substancie- vnem musí trvať, aby bola možná byť skúsenosť následnosti a súčasnosti, d/ zásada kauzality- pri zmenách v čase ich dobre objasňuje vzťah príčiny a účinku. e/ zásada vzájomného pôsobenia- pokiaľ sú veci súčasné- na seba pôsobia, f/ tri postuláty empirického myslenia: to čo vyhovuje formálnym podmienkam skúsenosti je možné, to čo vyhovuje materiálnym podmienkam skúsenosti je skutočné a to čoho súvislosť so skutočným je určená všeobecnými podmienkami skúsenosti je nutné.

Svet ktorý vnímame je svetom javov, vec pre seba. No vec bez vzťahu k nášmu poznaniu, bez času a priestoru, ktoré jestvujú iba ako forma zmyslovosti je to vec osebe- Ding an sich. Je to vec bez toho, ako ju vníma človek z toho hľadiska že je človekom, teda bez vnímania v priestore a v čase.
Rozum má ale jednu zaujímavú vlastnosť. Hoci jestvujú empirické hranice poznania, ktoré sú v podstate ohraničené vlastnosťou času a priestoru. Rozum odvádza človeka mimo hraníc tohto poznania, na oblasť ktorá ide na územie, ktoré nie je poznateľné. Toto je pole Kantovej metafyziky. Táto oblasť je prezentovaná troma ideami- idea psychologická, idea kozmologická a idea teologická. Idea psychologická vzniká paralogizmami- chybnými úsudkami.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu