Spor o univerzálie

Spor o univerzálie kulminoval už od karolínskej renesancie. Otázku nadhodil ešte Porfyrios v komentári k Aristotelovým kategóriám. Pýta sa, či sú kategórie skutočne existujúce, alebo jestvujú len v ľudskej mysli. Pýta sa, či sú to skutočné substancie a či sú materiálne alebo nemateriálne. Otázka ďalej znie, či sú v v objektoch či na objektoch alebo sú od objektov oddelené. To je základná otázka vzťahu nominalizmu a realizmu.

Tradičné nominalistické riešenie podáva Roscelinus z Compiegne. Jeho spisy sa žiaľ nezachovali, a preto je detaily jeho učenia popísať nie jednoduché. Doktrinálne vychádza z Berengara z Tours. Tvrdil, že všeobecné podstaty sú iba zvuky slova, flatus vocis /doslovne závan hlasu/. Jestvujú iba jednotlivé podstaty. Realitu priznáva iba singulárnym, zmyslovo vnímateľným veciam a zmyslovým predstavám. Verí len v realitu jednotlivín, univerzálne pojmy majú svoj pôvod v pomenovaní senzibilných vecí. Univerzálie sú iba číre názvy. Ľudia netvoria skutočnú jednotu, majú iba spoločné pomenovanie, človek sa nikdy nepovznesie nad zmysly. Celok považoval za súhrn častí, ktorým chýba vnútorná jednota. Čo nie je zjednotené, to nemožno ani deliť. Univerzálie nemajú reálny podklad. Proste tvrdil, že všeobecný pojem nejestvuje. Sporné je, či svoju náuku aplikoval na Trojicu. Vraj tvrdil, aspoň to hovorí Anselm, že ak medzi troma ľuďmi nie je nič spoločné, tak potom ani medzi Trojicou. Vraj je Trojica spojená iba morálnou jednotou, cez múdrosť, vôľu a večnosť. No tvrdil, že mu vraj triteizmus ani neprišiel na um. Aj v liste Abelardovi opakuje toto obvinenie. Bol prvou lastovičkou radikálneho nominalizmu.

Tradičné realistické riešenie podáva Viliam zo Champeaux /Gulielmus Campellensis/. Bol žiakom Roscelina a Abelardov učiteľ. Jeho počiatočné i zrelé názory tvrdia, že univerzálie sú prvé a nezávislé myšlienky Boha. Jestvujú aktuálne. V individuálnych veciach je univerzálny pojem bytostne, medzi indivíduami niet bytostnej rozdielnosti, iba v množstve prípadkov. Každá vec je iba jedna, všeobecná a vo všetkých indivíduách totožná podstata. Je plne vo všetkých indivíduách realizovaná a je akcidentálne odlíšiteľná, nijako inak. Proste, je jeden človek a my sme iba prípadky, exempláre a líšime sa len v akcidentoch. Je to ako keby sme povedali, že žena je len jedna, len tváre sa menia. Toto možno označiť za krajný realizmus.
Na Abelardove námietky vymyslel teóriu indiferentnosti. Jednotliviny jestvujú. No každá jednotlivina má okrem rozdielnych vlastností aj nerozdielne vlastnosti od vlastností iných podstát toho istého druhu. Jestvuje mnoho jednotlivých podstát, ale indiferenčná substancia /tie spoločné vlastnosti/, je spoločná a jedna. Tieto vlastnosti umožňujú, že jednotliviny sú určitým celkom a ten tiež jestvuje a rozum ho poznáva. To je odpoveď na Abelardovu námietku, že by potom v substancii musela byť protirečivosť atribútov- vlastností.

V neskorom veku vymyslel ešte jednu teóriu. Je to teória podobnosti. Prirodzenosť vo viacerých ľuďoch nie je totožná, ale podobná, lebo sú ľudia. Teória indiferentnosti a rovnako aj teória podobnosti sa dajú považovať za umiernený realizmus. K sporu realizmu a nominalizmu sa vyjadrilo v jeho kulminačnej dobe /II. polovica 11. a 12. storočie/ mnoho filozofov. Uveďme aspoň v scholastike známejších: Joscelinus zo Soissons, Gauthier z Mortagne, Abelard z Barthu, Ján zo Salisbury, Izák zo Stelly. Títo podali originálne riešenia sporu. No okrem nich to boli ešte Gilbert de la Porrée a Pierre Abelard, ktorému venujeme samostatnú kapitolu.

Gilbert de la Porrée tvrdil, že univerzálne koncepty sa vytvoria pomocou abstrakcie na základe podobnosti alebo zhodnosti foriem vo veciach. Jednotlivé substancie majú podobnosť a spoločnú formu. Táto forma je predmetom ľudských a obecných pojmov. Inak univerzálie nejestvujú sami pre seba, sú len vo veciach. Rozum môže abstrakcie považovať za formy a tak veci poznáva. V Bohu sú pôvodné vzory hmotných bytostí, s vecami je to zložitejšie, jestvuje mnoho druhov foriem. Univerzálie jestvujú zmyslovo, ale intelekt ich pochopí a v Bohu ako pôvodné vzory bytostí. Bol teda umiernený realista.