Android aplikácia Zones Referáty
Utorok, 21. októbra 2014, meninyUršuľa, zajtra Sergej
Dnes prezretých 26338 študentských prácOnline: 2150 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Slovenské príslovia, porekadlá a múdrosti

Autor: Dievča janka114 (22)
Hodnotenie: 6.6
Dátum: 29.11.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 8851 slov
Počet zobrazení: 47799
Tlačení: 501
Uložení: 516
1. NEZROVNALOSŤ TELA A DUCHA
Tučné telo, chudá duša.
 
2. ZDRAVIE, JEHO CENA
Kde zdravie chýba, všetko chýba.
Nič si z toho nerob, keď si zdravý!
Vyzdvihuje zdravie nad všetko ostatné. Lebo keď je človek chorý, nepomôže mu ani bohatstvo.
 
3. SILA
Chudý má chytré údy.
Sila váži.
Chlap, chlapík je podľa prísloví len ten, kto: Má ľahké nohy.
Má tuhé telo ako kremeň.
Je mocný ako buk.
Keď raz nohou dupne, prach do povaly vyletí.
Sila sa spája v prísloviach a porekadlách najmä s prírodou. Prirovnáva sa k mohutným stromom ( dub, buk, jedľa ), tvrdým kameňom ( kremeň ) a k mocným zvieratám ( lev, medveď ).
 
4. TUČNOTA, VYSOKÝ, PEKNÝ, MOHUTNÝ VZRAST
Tučné brucho sa väčšinou prirovnáva k sudu a cestu. Tučný chlap je ako sviňa či ako medveď.
Má bruško ako kotný vrabec.
Má krk ako kat.
Ruky ako lopaty.
Toho budú na dva razy pochovávať.
 
5. CHUDOSŤ, MALÝ, ÚTLY, CHYBNÝ VZRAST
Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá.
Kto je chudý, býva prirovnávaný k suchému drevu, trieske a kosti. Zo zvierat sa ponáša na chrta, raka, chrústa, vydru a komára.
 
6. TVÁR, OČI
Čierne oči panské, ale sú cigánske, a moje sú sivé, ale spravodlivé.
Maľované líčko – červené srdiečko.
Biela farba v tvári znamená nevinnosť, červená zlosť, čierna veští čosi zlé
( čert ) a špinavé.
Nos ako uhorka.
Má oči ako dve hviezdičky.
Veľké oči sú ako jablká, plánky, taniere a vahany.
 
7. VLASY, FÚZY, BRADA
Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov.
Dlhé vlasy, krátky rozum.
Ale naopak: Kde fúzy, tam rozum.
Hlava môže byť strapatá ako bôr, hora, hrachová kopa, rešeto, riečica, strecha i šopa.
Kučeravý ako baran.
A naproti tomu: Má vlasov ako žaba.
 
8. ZUBY
Zuby môžu byť ako klováne, koly, kopáče.
Kto nemá zuby, je štrbák.
 
9. ŽARTOVNÉ POMENOVANIA NIEKTORÝCH ČASTÍ TELA
ruky = kýpty
žalúdok = bachor
hlava = griňa
 
10. POZNAČENÝ, ZNAKY ( poverečné, ironické )
Má obrastené ruky, bude bohatý.
Dobrý človek šedivie a šelma plešivie.
Vlasy sú tu znakom dobroty, naopak, kto je holohlavý, je zlý.
 
11. ZMYSLY
Hluchého prirovnáva k delu, drevu, motyke, stene a tetrovovi.
 
12. HLAD, SMAD, JEDENIE, PITIE
Brucho sú najlepšie hodinky.
Hlad je najlepší kuchár.
Po práci jedlo chutí.
Lepšie pod zuby, ako na zuby.
Črevá mu vyschli.
 
13. KORHEĽSTVO
Hrdlo má malú dierku, ale sa veľa cez ňu preleje.
Sviňa nažratá, ľahne do blata.
Aj oči by si dal vykľať za pálenku.  Opilstvo sa pozná aj podľa červených očí a červeného nosa.  Víno dokáže tiež hlavu pomútiť a jazyk zapliesť.
 
14. PAŽRAVOSŤ, MAŠKRTNOSŤ, SILNÝ ŽALÚDOK
Len o brucho sa stará.
Má uši v bruchu.
Len oči mu jedia.
To mu je iba na pol zuba.
Má žalúdok, že by mu aj klince strovilo.
 
15. SLABÝ JEDÁK A PIJA
Má tenký bruch.
 
16. SPANIE
Ani som len oka nezažmúril.
Zaves oči na klinček.
Dolu bruchom ľahol, chrbátom sa prikryl.
 
17. SNY
Vtedy človek rastie, keď sa mu sníva, že lieta.
 
18. CHOROBA, SLABOSŤ, LIEKY
Nemoc prichodí hlasom, odchodí vlasom.
Črevá mi malo potrhať.
V hlave mi kuje ani kladivom.
Ledva nohy za sebou vláči.
 
19. O NIEKTORÝCH TELESNÝCH SLABOSTIACH
Spravila si z huby zadok.
 
20. SMRŤ
Smrť nás čaká, nohy nás nesú.
Život jeho visel na vlase.
 
21. O ZOMRETÝCH, POHREB A POHREBE
Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť.
 
22. O SAMOVRAŽDE A POHREBE
Dostal guľku do čela.
Skrátil ho o hlavu.
Rastie mu kvieťa pod nohami.
 
A
A čo by tvoj priateľ i z medu bol, neoblíž ho celého.
Abys došiel groša, máš si vážiť babku.
Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
Aj čierna krava biele mlieko dáva.
Aj dobrá cesta zle vedie, keď po nej zlý chodí.
Aj dobrému kocúrovi dakedy myš ujde.
Aj druhému dopraj, nielen sebe.
Aj dub bol kedysi len žaluďom.
Aj hus sa niekedy na ľade pošmykne.
Aj keď pri lese bývaš, neplytvaj palivom.
Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
Aj na kameni sa vyspíš, keď máš dobré svedomie.
Aj na malej bránke o veľa prísť môžeš.
Aj paripa za tisíc dukátov sa potkne.
Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
Aj pod otrhaným klobúkom múdra hlava býva.
Aj v škaredom súdku môže byť dobré víno.
Aj záplata zdobí človeka.
Aj zdravé jablko pri zhnitom zhnije.
Aj železo sa zoderie.
Ak  mu  je  na onom  svete  dobre,  nebude sa  mu chcieť odtiaľ odísť, ak mu je zle, nepustia ho
Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
Ak chceš poznať ľudí, pozri sa na ich prácu.
Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.
Ak máš plný mešec, priatelia ťa nájdu.
Ak na roľu nedovezieš, z role neodvezieš.
Ak nemáš smelé srdce, maj rýchle nohy.
Ak päť ľudí bude vravieť, že vôl, je krava, hovor to tiež, ale nechoď dojiť.
Ak sa nechceš utopiť vo veľkej vode, vyhýbaj sa i potoku.
Ak sa nestalo to, čo si si žiadal, žiadaj si to, čo sa stalo.
Ak zbadáš veľké vlny, neodhadzuj veslá.
Aká – taká stará baba, keď ju bozká, tak je rada.
Aká forma, taká oblátka.
Aká gramatika, taká politika.
Aká je kto šelma, tak o druhom myslí.
Aké drevo, taká figúra.
Aké husle, taký zvuk, aké gajdy, taký huk.
Aké srdce, taký jazyk.
Aké vrece, taká záplata.
Akého ťa vidia, takého ťa uctia.
Ako kto robí, tak sa mu vodí.
Ako robil, tak sa mal, čertu slúžil, čert ho vzal.
Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia majú k tebe.
Ako si kto ustelie, tak si ľahne. / Ako si ustelieš, tak si ľahneš./
Ako ty k rodičom dnes, tak k tebe tvoje deti zajtra.
Ako vietor duje, tak sa plachty obracajú.
Ako žil, tak umrel.
Aký medveď, taký rev, aká hlava, taká vrava.
Aký rozkaz, taký účinok.
Aký vtáčik, taký spev, aký medveď taký rev, aký úplaz, taký šmyk, aké drevo, taký cvik.
Aký zvon ,taký zvuk, aké gajdy, taký huk.
Ani by sme nevedeli, čo je dobré, keby nebolo zlého.
Ani čert nie je taký čierny, ako ho maľujú.
Ani pes nie je dobrý, čo sa svojho dvora nedrží.
Ani ten čižmár nie je dobrý, čo na malú nohu veľkú čižmu  /obuv/ robí.
Ani tomu never, čo v hrsti držíš.
Ani tráva sa bez vetra nepohne.

B
Ani vodu nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
Baba, kým si trúfa kašu prehryznúť, rada sa vydáva.
Beda svetu, keď sa bláznovi zachce byť hrdinom.
Beda tomu, koho ľutujú.
Bez boja niet víťazstva.
Bez muky, niet náuky.
Bez oldomáša ani kúpiť, ani predať.
Bez opatrnosti je i múdrosť slepá.
Bez peria ťažko lietať.
Bez práce nie sú koláče.
Bez rebríka ani na pôjd nevyjdeš.
Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
Bez videnia never, bez čítania neber.
Bez vodičky vädne kvet, bez roboty pustne svet.
Bez volania nechytal sa cudzej roboty.
Bez výnimky niet pravidla.
Bezpečnejšie je krokom, ako skokom.
Bieda je najlepší majster.
Blázni majú vo vážnosti viac šaty ako cnosti.
Blázon iba na vlastnej škole múdrie.
Blažený, kto nič nemá, nestará sa, kam čo schová.
Blízka ruka najviac raní.
Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
Bohatý je ten, ktorý je zdravý.
Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom.
Byť šťastný znamená milovať a byť milovaný.

C-Č
Cnosť a šťastie na tenkej nitke visia.
Čas a trpezlivosť ruže donášajú.
Čas nečaká nikoho.
Čas raní, čas hojí.
Časom sa všetko minie.
Častá kropaj aj kameň prerazí.
Častá prísaha, riedka pravda.
Častý hosť nebýva vzácny.
Častý počet, dobrý priateľ.
Čert čerta nájde.
Čert v čase núdze aj muchy žerie.
Červivé ovocie zo stromu odpadá.
Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.
Čím dlhšie kameň na jednom mieste leží, tým väčšmi machom zarastie.
Čím kto hreší, tým trestaný býva.
Čím peknejší, tým čerta milejší.
Čím väčšie šťastie, tým menej mu ver!
Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám.
Čím viac peňazí, tým viac starostí.
Čím viac prikladáš, tým viac horí.
Čím vyššia veža, tým väčšia tôňa.
Čím vyššie vystúpiš / vyjdeš /, tým ďalej vidíš / dovidíš /.
Čistota – pol života!
Čistota von oblokom pozerá.
Človek človeku najväčší nepriateľ.
Človek hlúpy neustúpi.
Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.
Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú.
Človek je stvorený ku práci, ako vták k lietaniu.
Človek je zdravý, ako ho vždy bolí niekde inde.
Človek nemá nič, iba to, čo užije.
Človek nie je zo železa.
Človek nikdy nie je dosť múdry.
Človek podlizačný nie je priateľ vďačný.
Človek raní jazykom, vôl rohom.
Človek si dáva meno tým, čo robí.
Človek vie, kde sa narodil, ale nevie, kde zomrie.
Človeka chyť za slovo, zajaca  /...slovo a zajaca.../ za uši.
Človeka po reči, bylinu po vôni poznáš.
Človeka vítaj podľa šiat a vyprevádzaj podľa rozumu.
Čo by tvoj priateľ aj z medu bol, neoblíž ho celého.
Čo čert vzal, to nevráti.
Čo človek nepozná, za tým netúži.
Čo človek vie, to je všetko dobre.
Čo dedina to milá, čo hodina, to iná.
Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze.
Čo dnes zameškáš, zajtra nedohoníš.
Čo dom, to iná obyčaj v ňom.
Čo dve ženy vedia, nie je tajomstvom.
Čo fígeľ, to groš.
Čo Janík zameškal, Jano nedohoní.
Čo je krásne, býva vzácne.
Čo je vzácne nie je lacné.
Čo je z krvi, to sa mrví.
Čo jeden hlupák pokazí, to veru ani sto múdrych nenapraví!
Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
Čo Jurko nepochopí, tomu sa Juro nenaučí.
Čo kôň premôže, to komár nemôže.
Čo kto ľúbi, to ho hubí.
Čo kto pasie, to i zháňa.
Čo má byť kyslé, nech bude s octom.
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, čo máš zjesť dnes, nechaj si na zajtra. /Čo máš zjesť dnes – nechaj na zajtra./
Čo na srdci, to na jazyku.
Čo nám je zverené, to máme viac šetriť ako svoje vlastné.
Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im. /Čo nechceš sebe samému, to nerob ani druhému./ / Čo nechceš sebe samému, nerob druhému./
Čo nejde od srdca, to nejde do srdca.
Čo nemáme, to mať môžeme, len sa majme radi.
Čo nepotrebuješ, nekupuj, ani keby si peniaze našiel.
Čo nerozumieš, to nehaň!
Čo nie je pre oči, nie je ani pre ústa.
Čo oko nevidí, to srdce nežiada.
Čo peniaze v tej časnosti, to čnosť platí vo večnosti.
Čo pes schváli, nerád vráti.
Čo po honore, keď niet v komore.
Čo postihlo jedného, môže každého.
Čo raz z úst vypustíš, ani štyrmi koňmi naspäť nevtiahneš.
Čo rozum nedáva, čas prináša.
Čo s radosťou robíme, to sa nám neťaží.
Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré!
Čo sa doma navarilo, nech sa aj doma poje.
Čo sa komu páči, tým sa neotrávi.
Čo sa komu žiada, o tom sa mu aj sníva.
Čo sa mi ľúbilo, to mi uletelo, čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči.
Čo sa nedá razom, to sa poddá časom.
Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, to nikto viac nevydriape.
Čo sa za mladí nenaučíš, to na starosť nepochopíš.
Čo ťa do toho, kto vraví, ale to pozoruj, čo vraví.
Čo ťa má stretnúť, tomu neujdeš.
Čo ťa nepáli, nehas!
Čo v srdci vrie, v ústach kypí.
Čo vieš, to ti zlodej neukradne.
Čo vôl bez rohov, to muž bez fúzov.
Čo vylúčiš, čertu poručíš.
Čoho sa človek najviac odrieka, toho sa najskôr dopustí.
Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.

D-Ď
Daj babku k babke, nazbieraš na kapce i nohavice.
Dakedy múdry pochyby, dakedy zas blázon trafí.
Ďaleko neujdeš na krivom koňovi.
Darmo čerta umývaš, nikdy ho nevybieliš.
Darmo sa tam tískaš, kde ťa nechcú.
Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
Darmo ťa strčia do kúta; keď budeš statočná, nájdu ťa.
Darovanej kobyle do zubov nehľaď.
Dary oslepujú očí múdrych.
Dávaj s rozumom a ber s pamäťou.
Dávať je väčšia radosť ako prijímať.
Dávno tie hrable skapali, ktoré od seba hrabali.
Dávno toho čert vzal, čo sebe zle prial.
Deň za dňom, rok za rokom, a život sa minie.
Deti sú korením, alebo trápením staroby.
Devätoro remesiel a desiata psota.
Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze.
Dievča sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať tomu, aby ti vzal čerta z domu.
Dnes je nehodno byť statočným človekom.
Do cudzej veci sa nemôže.
Do domu, kde láska býva, slniečko sa rado díva.
Do Hôd dlhá nitka, krátky deň; po Hodoch krátka nitka, dlhší deň.
Do ledabrucha ledastrova.
Do práce ako rak a z práce ako drak.
Do roboty jak by zviazal a do tanca, jak by kázal.
Do tvrdého dreva načim mať tvrdú ruku.
Do žihľavy hromy nebijú.
Dobrá kniha je vždy lacná.
Dobrá krava dobré mlieko dáva.
Dobrá myseľ a veselá viac stojí než zlata veľa.
Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.
Dobrá ovca svoje rúno unesie.
Dobrá povesť je istejšia ako peniaze.
Dobrá práca sama sa chváli.
Dobrá rada stojí za groš a planá dva.
Dobrá sliepka i v žihľave vajce znesie.
Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
Dobrá vôľa, všetko zdolá.
Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.
Dobrá žena je zlatý stĺp v dome.
Dobrá žena nepotrebuje vena.
Dobrá žena, keď sa ti prihovorí, ani čo  by ťa nakŕmila.
Dobré ďaleko vonia, ale zlé ešte ďalej smrdí.
Dobre je byť bičom, keď je na čom.
Dobre je zavčasu iskru udusiť.
Dobre je, keď sa huba obleje a ešte lepšie je, keď sa do nej naleje.
Dobre myšiam, keď mačky doma nieto.
Dobre reči ďaleko idú, ale zlé ešte ďalej.
Dobré sa samo chváli.
Dobré slovo lepšie od peňazí.
Dobré slovo nájde dobré miesto.
Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
Dobré zrno zostane, ale plevu vietor uchytí.
Dobré ženy nemajú ceny.
Dobrého koňa i v maštali kupec nájde.
Dobrého majstra každý nájde.
Dobrému vínu nenačim  viechy.
Dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia.
Dobrotu človek najskôr zunuje.
Dobrú hrušku najviac trasú.
Dobrý gazda pracuje – múdra žena gazduje.
Dobrý chodec i zajaca by vybehal.
Dobrý chýr beží a zlý letí.
Dobrý pisár i planým perom napíše.
Dobrý sused lepší ako rodina.
Dobrý začiatok, polovica práce.
Dobrých ľudí sa veľa zmestí.
Dobrým zaobchádzaním i hovädo po ruke ti bude.
Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov.
Dom bez ženy ako mlyn bez vody.
Dom s dobrým susedom je viac hoden.
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.
Dotiaľ barana strihajú, pokiaľ má vlnu.
Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.
Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
Draho platí med, kto ho oblizuje z tŕnia.
Drž sa novej cesty a starého priateľa.
Drž sa starších rady a nedôjdeš vady.
Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
Dvakrát meraj, raz strihaj.
Dve hlavy nevojdú pod jeden klobúk.
Dve kuchárky pri jednom ohnisku sa neznesú.
Dve ruky viac spravia, ako dve oči.
Dvom je vždy veselšie než jednému.

E
Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili.

F
Frišký dobehne a lenivý doleží.

G
Gazda vo dvore a gazdiná v komore nech panuje.
Gazdinú po pitvore a gazdu po dvore poznať.
Gram rozumu viacej váži ako tona zlata.
Guráž platí, kocka hrá.

H
Hadovi musíš na hlavu stúpiť.
Hanba je utekať, ale osoží.
Hlad sa slovami utíšiť nedá.
Hľaď sporiť včas, máš v núdzi zas.
Hladný aj ohnivko z reťaze zje.
Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.
Hlavu možno stratiť len raz.
Hlúposť a pýcha rastú na jednom strome.
Hlúpy sa na všetkom len smeje.
Hnev a jazyk drž na uzde.
Hnev bez vlády málo vadí.
Hnev je najlepšie ráno odložiť, s ostatným neodkladaj.
Hnev priateľstvo ruší.
Hnev, zlý poradník.
Hnilé drevo a hnilý človek je nanič.
Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť.
Hoci bývaš pri lese, neplytvaj palivom.
Holub je holubom, a predsa má svoju žlč.
Hore hľadel, spadol do jamy.
Horká myší múka, keď jej je sýta.
Hory s dobami sa nezídu, ale ľudia s ľuďmi sa zídu.
Hovor málo, ale múdro.
Hovor menej s inými, viacej so sebou.
Hovoriť – striebro, mlčať – zlato.
Hriech sa po noci túla.
Hrnce poznať z klepania a bláznov z klepotania.
Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína.
Huby jedz – ale meno im vedz!

CH
Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
Chudoba a kašeľ sa nedajú zatajiť.
Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti.
Chudobnému aj z hrnca vykypí.
Chudobnému chýba veľa, lakomcovi všetko.
Chudobnému i šťastie je chudobné.
Chudobný človek nikde nenájde pravdy.
Chudobný sa aspoň dobre vyspí.
Chudobný sa tri razy hreje pri dreve. Raz, keď ho hotoví, druhý raz v  chyži, tretí raz, keď pozerá na drevenú sošku.
Chudobný spieva, ako môže; bohatý – ako chce.
Chvál do povál s účinku do priečinku.
Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme.
Chytrý všade dostane a lenivý žiada.

I
I bez brady ľudia mladí dajú niekedy dobrej rady.
I dobrému kocúrovi niekedy myš ušmykne.
I dub bol kedysi žaluďom.
I ohrablo uderí, keď naň šliapneš.
I tenký vlas má svoju tôňu.
I v mladej hlave starý rozum sa nájde.
I v pekle je dobre, keď máš strýka diabla.
I z mladej hlavy úsudok pravý.
I záplata zdobí človeka.
I zdravé jablko pri zhnitom zhnije.
Iba jedna macocha bola dobrá, aj tú čert vzal.
Iba rezbár vie čítať z dreva.

J
Jasle za volom nechodia.
Jazyk nemá kostí, ale kosti láme.
Je lepšie bezprávie trpieť ako páchať.
Je lepšie z cesty vrátiť, než zlou cestou do konca ísť.
Jeden kôl plot neudrží.
Jeden nespravodlivý groš sto iných z vrecka vytiahne.
Jeden strom nerobí háj.
Jeden všetkým nevyhovie.
Jeden za duchom, druhý za bruchom.
Jeden žeravý uhoľ sa hreje od druhého.
Jedľa je tam krásna, kde narástla.
Jedna lož na seba navlečie desať iných.
Jednému hladno, druhému chladno.
Jedno dobré slovo hreje po celú zimu.
Jedno slnce za všetky hviezdy.
Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom.
Jedz do polosýta, pi do polopita, zdravie vystačí ti na dlhé leta.
Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
Jeleňovi rohy nie sú ťažké.

K
Kam sa strom nahne, tam i padne.
Kam voda má spád, tam tečie.
Kameň sa machom neobalí, Keď sa často z miesta valí.
Kameň zlato skusuje a zlato ľudí.
Každá krava bola najprv teľaťom.
Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
Každá vec má líce i opak.
Každá vec má svoj čas.
Každá vec má svoju príčinu.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každé právo má svoje miesto.
Každé prečo, má svoje preto.
Každé remeslo má svoj kumšt!
Každú prácu dokončievaj tak, ako by to mala byť tvoja posledná práca.
Každý dobrý môže byť lepším.
Každý je sám svojho šťastia kováč.
Každý mlynár na svoje koleso vodu naráža.
Každý najlepšie vie, kde ho krpec omína /... čižma tlačí/.
Každý nech sám na sebe hľadí, aký je.
Každý sebe najlepšie praje.
Každý vie, ako mu v hrnci vrie.
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho hľadajú.
Kde gazda dozerá, tam statok priberá.
Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
Kde chýba jedno, chýba i druhé.
Kde je gazda chorý, tam i sluhu čosi morí.
Kde je láska, tam strach neobstojí, ani nemiluje, kto sa bojí.
Kde je moc, tam je i sláva.
Kde je robota, tam je i med.
Kde je studienka, voda je chutnejšia.
Kde je vdovica, tam je lavica.
Kde je žaloba, tam je pokuta.
Kde nádej prestáva, tam sa šťastie stráca.
Kde nedôjde rozum, dôjde klin.
Kde nič nieto, tam aj kráľ svoje právo tratí.
Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
Kde nieto hlavy, tam nieto správy.
Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku.
Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí.
Kde sa dvaja bijú, tretiemu osoh ženu.
Kde sa mnoho je a pije, tam otvára nemoc dvere.
Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty.
Kde sa pán smeje, celý dom je veselý.
Kde sila vládne, tam zákon mlčí.
Kde služba, tam i výslužba.
Kde sú šedy, tam sú vedy!
Kde svieti slnko, tam nasej semená, kde zaseješ semená, bude i chládok.
Kde ťa majú radi, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj.
Kde veľa dymu, tam málo ohňa.
Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda.
Kde vládne sila, je rozum mohyla.
Kde zdravie chýba, chýba všetko.
Keby jeho reč bola mostom, nechcel by som po ňom kráčať.
Keby koza neskákala, nohy by si nezlámala.
Keby ľudia reč kupovali, oveľa menej by rozprávali.
Keby nebolo biedy, neboli by ani jedy.
Keby nebolo podnetu, nebolo by ohňa.
Keby po psej vôli bolo, všetky kone by podochli.
Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.
Keď dievka trieska dverami, chce sa vydávať.
Keď drevo rúbu, triesky padajú.
Keď dub padne aj pes ho preskočí.
Keď chceš spať sladko, večeraj krátko.
Keď chcú psa zabiť, povedia, že je besný.
Keď ide učený hľadať nevestu, mal by si vziať na pomoc neučeného.
Keď iskra hasne, najkrajšie zasvieti.
Keď je chvíľa, vtedy žnime; keď je dážď, vtedy spime.
Keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať.
Keď je v izbe smrad, povedz na psa.
Keď je vianočná noc tmavá, bude tma i v záčinku.
Keď máš zuby, nemáš chleba, keď máš chleba, nemáš zuby.
Keď muž zlú ženu vybije, ako keby roľu pohnojil.
Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.
Keď nemáš vína, napi sa vody.
Keď nemelie mlynár, melú jeho.
Keď oheň horí, vtedy kašu varia.
Keď pne slnko zahrieva, hrozienečko dozrieva. Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad. Nik za golier nevyleje! Veľa vína, veľa svadieb.
Keď prší, majú sliepky nedeľu.
Keď sa domieľa, mlyn najviac hrgľuje.
Keď sa nahneváš dnes, daj to najavo zajtra.
Keď sa spí – tak sa sní.
Keď si si zobral smotanu, vezmi si i mlieko.
Keď si šťastný, nebuď pyšný.
Keď slnko svieti, netreba sviečky.
Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbne.
Keď sused horí, aj teba páli.
Keď ťa čert bačom spravil, tak bačuj.
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.
Keď voz namastíš, akoby si tretieho koňa pripriahol.
Keď vták z klietky uletí, nečakaj, že sa vráti.
Keď zahryzneš do chrenu, nekrič, že ťa štípe.
Keď žena hvízda, sedem kostolov sa trasie.
Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
Klebeta je ako uhoľ; ak nemôže popáliť, aspoň zašpiní.
Kniha je ako príručná záhradka.
Koho ľúbiš, kvôli tomu najviac trpíš.
Koho nepáli, ten sa neodúcha.
Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosnej dierke prst zlomí.
Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí.
Koho raz kaša popáli, potom všetko fúka.
Koho raz pri cigánstve dopadnú, tomu ani pravdu neveria.
Kohút na svojom smetisku pán.
Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Koľko hláv, toľko právd.
Komora prázdna, nikto má nezná.
Komu málo nestačí ani veľa mu nebude.
Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Komu sa chce, i môže; komu sa nechce, ani nemôže.
Komu sa nechce, ľahko výhovorku nájde.
Komu sa nechce, tam nemôže.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Komu štebot a spev vtáctva do záhrady dvercia otvára, tomu veselosť a dobrá vôľa nikdy neschádza.
Koňa láskajú, keď ho lapajú.
Koniec dobrý, všetko dobré.
Košeľa z hodvábu, nevládzem od hladu...
Kováčova kobyla bosá chodila.
Krása a bohatstvo sú veľmi nestále.
Krása ako tráva vädne.
Krása do času, cnosť na večnosť.
Krása do času, žena do smrti.
Krásna žena je zbytočná starosť.
Krásnou ženou hostí nenasýtiš.
Krátka radosť, dlhá žalosť.
Krutá hlava, boľavá býva.
Kto ako robí, tak sa mu vodí.
Kto akým pluhom orie, tak sa mu aj rodí.
Kto cti sám nemá, nerád ju vidí na druhých.
Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.
Kto do mlyna chodí, ľahko sa zamúči.
Kto doma sedí, toho v krčme nenabijú.
Kto dvoch zajacov naháňa, ani jedného nechytí.
Kto dym zniesť nemôže, tomu ťažko zohriať sa pri ohni.
Kto hľadá šťastie, rýchlo sa unaví.
Kto hľadá, nachodí. Kto chodí, nájde.
Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje čo nechce.
Kto husto seje, kabát si derie.
Kto chce čeliť nebezpečenstvu, musí sa naň pripraviť.
Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.
Kto chce dlho žiť, nesmie veľa jesť a piť.
Kto chce chleba, nech pracuje ako treba.
Kto chce jadro, musí orech prehryznúť.
Kto chce klamať, musí mať dobrú pamäť.
Kto chce luhať, nech si dá pozor na reči.
Kto chce mať oheň, musí aj dym strpieť.
Kto chce mať, musí dať.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať.
Kto chce psa biť, palicu si nájde.
Kto chce ryby chytiť, musí ísť do vody.
Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.
Kto chce žať, musí siať.
Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, už nebude.
Kto je skorý, nie je hlúpy.
Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
Kto je veselej mysli, na lekára nemyslí.
Kto je veselý, ten si hlavu neláme.
Kto je vlastníkom remesla, je majiteľom pevnosti.
Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
Kto je živý, nech sa hýbe.
Kto každého ohovára, toho všetci.
Kto kričí, nemusí mať pravdu.
Kto kúpil koňa, berie aj uzdu.
Kto ľahko uverí, často sa sklame. / Kto ľahko verí, ľahko sa sklame./
Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
Kto má čerta za kmotra, ľahko sa dostane do pekla.
Kto má dcéry, má rodinu; kto synov, má cudzinu.
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok má škodu.
Kto má dobré svedomie, klebetám sa vysmeje.
Kto má jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť.
Kto má k čomu príhodný čas. nech na iný nenechá čas.
Kto má koňa, ľahko naň sedlo nájde.
Kto má peniaze, má poctivosť.
Kto má plný žalúdok a ešte je ďalej, kope si hrob zubami.
Kto má prácu, tomu čas nikdy nie je dlhý.
Kto má rozum, má všetko.
Kto má šťastie – s grošom líha, s dvoma vstáva.
Kto má zdravie, má všetko.
Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
Kto málo hovorí, veľa myslí.
Kto malú dierku zašije, netreba mu obšívať.
Kto mešec tratí, nech chrbtom platí.
Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.
Kto mlčí, ten svedčí.
Kto mnoho pýta, málo dostáva.
Kto mnoho začína, málo dokoná.
Kto na dva stolce sadá, najskôr na zem padá.
Kto nebol ďalej od pece, nevie, čo je svet.
Kto nechce, nemôže.
Kto nemá cti, ten ani druhého nectí.
Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
Kto nemá nič na tanieri pozerá na podnos.
Kto nemá peniaze, je chudobný. Kto nemá priateľa, je chudobnejší. Kto nemá srdce, je najchudobnejší.
Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Kto nemá roboty, vymýšľa si klebety.
Kto nemá šťastia, ten i keď horeznačky spadne, nos si rozbije!
Kto nemá v hlave, musí mať v pätách.
Kto nemá vôli, všetko ho bolí.
Kto nemá, nestratí.
Kto nepočúva dobrej rady, tomu sa zle vodí.
Kto nerád robí, tomu je vždy sviatok.
Kto neskoro platí, dôveru stratí.
Kto nevie trpieť, nevie panovať.
Kto nevie umom, musí vreckom.
Kto nie je s málo spokojný ani s mnoho  nebude.
Kto nikdy do vody nejde, plávať sa nenaučí.
Kto nikdy nezačne, nikdy nedokončí.
Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.
Kto o kom za chrbtom hovorí, iste sa ho bojí.
Kto odkladá, mnoho si dokladá.
Kto orech kúpil, musí spolu i škrupinu prijať.
Kto pije vína mnoho, potratí rozum od toho.
Kto popod pec sadá, ten len zimu hľadá.
Kto pracuje, má čo potrebuje.
Kto prútik neohýbe , strom ťažko ohne.
Kto prvej zožne, prvej zje.
Kto raz luhal, tomu sa neverí, i keby hovoril pravdu.
Kto raz nemá šťastia, aj vtedy si palec vymkne, keď si nos utiera.
Kto raz poctivosť utratí, tomu sa viac nenavráti.
Kto robil, zarobil, má na stole slíže; kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže.
Kto rozhadzuje tŕne, nech nechodí bosý.
Kto rozumom nestačí, nech kolenom dotlačí.
Kto sa bojí, neobstojí.
Kto sa často prisahá, tomu málo veria.
Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.
Kto sa hrá s ohňom, ľahko sa popáli.
Kto sa má dobre, ešte lepšie žiada.
Kto sa na druhých necháva, škodu a nie osoh máva.
Kto sa náhli, často sa prenáhli.
Kto sa napije, ten dobre spí, ten kto spí, nehreší, teda kto pije, ten nehreší.
Kto sa nebojí roboty, tomu sú tri svety.
Kto sa nikdy nepotkol, ten nikdy ani rovno nešiel.
Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.
Kto sa opytuje, všade cestu nájde.
Kto sa ožení, môže oľutovať, kto sa neožení, oľutuje.
Kto sa priznáva, na toho netreba svedka.
Kto sa rád dĺži, málo slova drží.
Kto sa radí, nezavadí.
Kto sa raz popáli, aj huspeninu fúka.
Kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Kto sa svojou prácou živí, o krádeži nič nevie.
Kto sa vrabcov bojí, nech proso neseje.
Kto sa vyhovára, ten sa zapredáva.
Kto sa za mladi učil leda, bude volať v starí beda.
Kto sa žení pre statky, dovedú ho na zmätky.
Kto sa žení, deväť ráz sa šalie.
Kto sa žení, robí srdcu radosť a hlave starosť.
Kto sadá na dve stolice, padne medzi ne.
Kto sám beží, toho netreba naháňať.
Kto sám neskúsi, druhému neverí.
Kto seje, ten chce žať.
Kto si mala neváži, viacej nezaslúži.
Kto si na zem sadá, nikdy nespadne.
Kto si nedá radiť, ten sa musí trápiť.
Kto si nevie chleba odkrojiť, ten si naň nevie ani zarobiť.
Kto si nevie urobiť, ten si nevie ani rozkázať.
Kto si prvé dieťa dobre vychová, ten saj ostatným poklad zanechá.
Kto si rodičov v starobe nectí, na seba si korbáč pletie.
Kto si svoje neváži, nech po cudzom zabaží.
Kto si svoje nevie skryť, ten nemôže múdrym byť.
Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým zadobre.
Kto spolieha na spravodlivosť končí na hnoji.
Kto stane, od toho bež, kto chváli tomu dávaj.
Kto stojí u dverí, každý ho uderí.
Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie.
Kto šťastie má – s grošom líha, s dvomi vstáva.
Kto trpí, ten panuje!
Kto umrieť nechce, tomu sa žiadna smrť nepáči.
Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.
Kto váži, ten prisahá.
Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva.
Kto veľa stojí, zhrbatie.
Kto vie mlčať, vie aj správne hovoriť.
Kto vydrží, ten vyhrá.
Kto zdral opätky, nech chodí na sáre.
Kto zle robí, ten sa bojí.
Kto živí strach, tomu sa strach stáva stálym spoločníkom.
Kura chce byť od sliepky múdrejšie.
Kým je dieťa malé, hryzie chlieb, keď je veľké, hryzie srdce.
Kým lenivý myslí, chytrí spraví.
Kým múdry mudroval, sprostý to vykonal.
Kým neprehovoríš hlavou, rukami sa neponáhľaj!

L
Lakomec je rovný svini, len po smrti osoh činí.
Lakomému čo by vozom vozil nebude mať dosť.
Lakomý nikdy nemá dosť.
Lakomý o všetko príde.
Láska ako prsteň konca kraja nemá.
Láska ide cez žalúdok.
Láska je ako horiaci oheň – môže spraviť i osoh, i škodu.
Láska je ako prsteň, konca – kraja nemá.
Láska je ako tanier, každý z neho je, ako vie.
Láska lásku budí.
Láska nehýbe svetom, ale zato vám dobre zamotá hlavu.
Láska nepotrebuje zákon.
Láska nie je bez tŕňov.
Láska potajemná, taká verná býva.
Láska všetkému naučí.
Láska, dlžoba a smrad sa nedajú zatajiť.
Láska, psota a chudoba zatajiť sa nedá.
Lekár hojí telesné, čas duševné rany.
Len dotiaľ človek bez starosti žije, pokiaľ si gombík zapnúť nevie.
Len dotiaľ je človek, dobrý, kým dáva.
Len keď stratíš, poznáš čo si mal.
Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí.
Lenivá ruka, hotová muka.
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.
Lenivosť je matka núdze.
Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia.
Lenivý človek i pod strechou zmokne.  /Leňoch aj pod strechou zmokne./
Lepší dobrý príklad, ako dlhý výklad.
Lepší chlebík v pokoji, ako koláč v rozbroji.
Lepší je blízky sused, než ďaleká rodina.
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov.
Lepší krátky život ako dlhá smrť.
Lepší kus chleba na ceste ako pero za klobúkom.
Lepší kus rozumu ako palica na siahu.
Lepší kúsok chleba z práce, než pečienka z milosti.
Lepší rozum ako zlato.
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
Lepší za živa groš ako po smrti sto zlatých.
Lepší zjavný nepriateľ ako falošný priateľ.
Lepší zlata kus, ako z olova hus.
Lepšia cnostná chudoba, ako hriešne bohatstvo.
Lepšia hodinka do polnoci ako dve po polnoci.
Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.
Lepšia je hodinka na rozmýšľanie, ako rok na ľutovanie /banovanie/.
Lepšia je priateľská pripomienka, ako pokrytecká láska.
Lepšia rada ako zrada.
Lepšia ráno hodinka, ako na večer tri.
Lepšia starších ľudí rada, ako mladých umenie.
Lepšia záplata ako diera.
Lepšie banovať ako panovať.
Lepšie bez večere spávať, ako s dlhmi vstávať.
Lepšie dačo znať ako mnoho mať.
Lepšie deti nemať, ako zle vychovať.
Lepšie je opýtať sa , ako nevedieť.
Lepšie je viezť sa čo i na drgľavom voze, ako ísť peši dlhou cestou.
Lepšie je zarána čosi ako celý deň nič.
Lepšie je zlomiť si vlastnú kosť, než vlastnú česť.
Lepšie je, keď plačú deti, ako rodičia.
Lepšie jedno leto ako sto zím.
Lepšie krokom, ako skokom.
Lepšie malú krivdu niesť, ako po súdoch sa pliecť.
Lepšie mlčanie ako vrčanie.
Lepšie na jednu nohu krívať ako na obe.
Lepšie neskoro, ako nikdy.
Lepšie priateľstvo ako peniaze.
Lepšie ráno dačo, ako cez deň nič.
Lepšie s múdrym plakať  ako s bláznom skákať.
Lepšie sa varovať, ako banovať.
Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať.
Lepšie teraz dačo, ako dakedy nič.
Lepšie, ak ťa zima chveje, než marcové slnko hreje!
Lievikom rozum nikomu nenaleješ.

Ľ
Ľahko je dávať z cudzieho.
Ľahko je pod jabloňou jabĺčka zbierať.
Ľahko je tomu sa smiať, komu je dobre.
Ľahko je tomu, kto má peňazí dosť.
Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
Ľahko strašiť toho, kto sa bojí.
Ľahšie haniť ako spraviť.
Ľahšie je pokaziť než opraviť.
Ľahšie stroviť, ako zarobiť.
Ľudí sa raď, svojho rozumu sa drž.
Ľudia chatrní mávajú rozum jadrný.
Ľudia si pamätajú chyby oveľa viac ako správne činy.
Ľudstvo by malo neobmedzené možnosti, keby mohlo obmedziť moc obmedzencov!
Luhárovi ani pravdu neveria.

M
Má toho doma dosť, a po svete zháňa sa za tým.
Mačku vo vreci nekupuj.
Maj každý deň za posledný!
Malé deti jedia chlieb, veľké srdce.
Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
Málo platné ploty, cez ktoré sa lezie.
Malý pán vo veľkom dome sa stratí.
Malý žobrák chodí s veľkou palicou.
Malých zlodejov lapajú, veľkých púšťajú.
Manželstvo a makaróny chutia len za tepla.
Márnotratnému ani bane nepostačia.
Mátohy po polnoci nemajú moci.
Medzi dvoma – zostala doma.
Medzi mužom a ženou nitku nepretiahneš.
Medzi slepými je jednooký kráľom.
Menej vrav, viacej sprav!
Mierne žitie, dlhé žitie.
Milosť z ľudí bláznov robí.
Mladému sa svet usmieva.
Mladosť má silu v rukách, staroba v hlave.
Mladý prút je hybký, aj na prst ho ovinieš, ale keď stvrdne a zhrubne na strom, potom ho nezohneš, skôr ho zlomíš.
Mladý sa má vyspať i na ľade.
Mlyn a šenk sú čertova škola.
Mlynára sa múka chytá, ševca smola.
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
Mnoho cukru dieťaťu skazí zuby muža.
Mnoho jedál, mnoho nemocí.
Mnohých sa raď, jedného sa drž!
Mocnému netreba pomoci, múdremu rady.
Mokrý sa dažďa nebojí.
Mrcha chalupa gazdu ohovára.
Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.
Mrzká tvár nenávidí zrkadlo.
Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.
Múdre slovo stále pomedzi ľudí chodí.
Múdre ucho hlúpe reči nepočuje.
Múdremu nepovedz a hlúpemu odpovedz.
Múdrosť a pokora nebývajú v jednom dome.
Múdry aj z pol slova pochopí.
Múdry človek i susedov dom pred ohňom chráni.
Múdry človek na šťastie nečaká.
Múdry človek opravuje podľa cudzích chýb svoje vlastné.
Múdry sa nik nenarodil.
Múdry sa učí na cudzej škode.
Múdry sa usmieva, blázon sa rehoce.
Muž je hlava, žena koruna na nej.
Mužné slovo váži mnoho.
Mysli, až potom hovor!
Myslieť si môžeš, čo chceš, ale na reči si daj pozor!
Myšlienky mýto neplatia.
Myšlienky rodia knihu, kniha rodí myšlienky.

N
Na biele pazderie radi psi líhajú.
Na blato netreba veľa dažďa.
Na cudzej koži ľahko bubnovať.
Na dobré sa skoro zabúda, ale na zlé sa dlho pamätá.
Na dobrého koňa netreba bič.
Na dvoje baba hádala: alebo bude pršať dážď, alebo bude pekne.
Na hrubé drevo treba hrubú sekeru.
Na jazyku nikomu nenarástol mozoľ.
Na jednom koni sa chleba nedorobíš.
Na jeseň dievky krásnejú a lesy špatnejú.
Na každé vrece sa nájde záplata.
Na ľade sa aj hus niekedy pošmykne.
Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.
Na múdrych ľuďoch stojí svet, na bláznoch tma.
Na prvý úder sa strom nezvalí.
Na roli musíš pracovať, či sa ti urodí, či nie.
Na sebe nikto nepovie.
Na starom ohnisku je dobre oheň klásť.
Na takom chodníku, kde moc ľudí chodí, nič nerastie.
Na vysokých grúňoch najviac hromy bijú.
Na zajtra je len hnev dobre odkladať.
Na žene stoja tri uhly domu, na mužovi štvrtý.
Načo krave rozum, keď seno vidí.
Načo veľa slov, lepšie prehovoria činy.
Nad zlato drahší klenot je dieťa, ale nad sklo krehkejší.
Náhla robota, zlá robota.
Najbohatší je národ, ktorý má najviac charakterov.
Najdrahšia je tá voda, ktorú krčmári lejú do vína a advokáti do kalamára.
Najhoršie koleso najviac vŕzga.
Najlacnejšie je vtedy, keď sú peniaze.
Najlepší vychovávateľ je dobrý príklad.
Najprv práca, potom pláca.
Najväčšie šťastie je dobrý rozum.
Návnada musí chutnať rybe, nie rybárovi.
Neber sa do toho, keď nie si od toho.
Neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš.
Nebité deti, pohnojená pôda, rovnaký dávajú úžitok.
Neboj sa malej misy, ale malého hrnca.
Neboj sa psa čo breše, ale toho čo mlčí.
Neboj sa toho, kto hrozí mnoho!
Neboj sa zlosti, ale lenivosti.
Nebreše pes pre dedinu, ale pre seba.
Nebúchaj dverami, ktorými sa raz budeš musieť vrátiť.
Nebýva dobre, kde kľučiar svojho pána učí.
Nebýva z každej rudy zlato.
Nedaj si hrdlu po vôli, prepije ti zeme, kone, voly.
Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
Nedvíhaj vyššie nos, ako máš hlavu.
Nehľaď len na líca, ale i na ruky.
Nehovor do vetra, ak chceš dýchať čistý vzduch.
Nehraj v karty, keď nepoznáš tromfy.
Nech do mlyna  nechodí, kto sa nechce zamúčiť.
Nech je chlap len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný.
Nech psom tráva rastie, keď kone pokapú.
Nech sa nežení, kto ženu a deti nemá čím vyživiť.
Nechoď mladá za starého, nebude tam nič dobrého.
Nechváľ žene telo, ale jej rúk dielo.
Nechytaj nôž za ostrie.
Nechytaj za chvost, keď môžeš za rohy.
Nejeden večerom plače, kto sa smial. ránom.
Nejedz horúce, hubu si spáliš.
Nejedz na sadlo, ale na silu.
Nekaždá panna, čo má partu na hlave.
Nekričí, ale čo povie váži cent.
Nekupuj prv vtáka, ako máš klietku.
Nemala baba roboty, obšívala vecheť,
Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.
Nemôže vôl hovoriť, keď aj dlhý jazyk má.
Nemôžeš mať všetko, čo ti oči vidia.
Nemôžu byť všetci pánmi, musia byť aj ľudia.
Nemusíš mať všetko, čo vidíš!
Nenapadne tichá rosa, kým nezájde večer „kosa“.
Nenávisť je zlý kamarát.
Neohradzuj sa plotom, ale dobrými kamarátmi.
Neotváraj na každý buch vráta.
Nepárne kone nedobre ťahajú.
Nepchaj prsty do osieho hniezda.
Neplač, keď jeden kvet odpadne – bude druhý!
Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.
Neponúkaj nôž, ale chlieb.
Neposmievaj sa starému, i ty budeš starý.
Nepozeraj na halenu, ale čo je pod ňou.
Nepozeraj na reč, ale na vec.
Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
Nepúšťaj sa na more bez vesla.
Nepúšťaj sa proti noci.
Neraduj sa z cudzieho nešťastia!
Neraz aj bledá tvár čiernu závisť značí.
Nerež konár, na ktorom sedíš.
Neskoro zajaca chytať za chvost, keď si ho nechytil za uši.
Nestav uši, kde ti sluší.
Nestratiť nádeje – nech sa čo chce deje.
Nešikovný sám sebe zavadzia.
Neškriab sa tam, kde ťa nesvrbí.
Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch.
Nešťastný taký dom býva, kde kohút mlčí a sliepka kričí.
Netreba mocnému pomoci a múdremu rady.
Nevďačnosť vládne svetom.
Never všetko, čo počuješ, a nehovor všetko, čo myslíš.
Nevieš ešte čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.
Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli medzi ženci.
Nevykrúcaj, prekrútiš!
Nevysmievaj neboráka, nevieš, čo ťa zajtra čaká.
Nezaslúži druhého, kto nebol povďačný prvému.
Nežartuj, s kým si nerástol!
Nič na svete horšieho nad zlý jazyk.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Nie bohatému, ale zdravému je sveta žiť!
Nie je každá radosť dobrá.
Nie je každý rezbár, čo v ruke dláto drží.
Nie je každý veselý, kto spieva.Nie je každý zlý, komu sa zle vodí.
Nie je múdry ten, čo veľa vie, ale ten, kto vie, čo mu treba.
Nie je také ľahké urobiť, ako. Nie je ten majster, ktorý začne, ale ktorý dielo dokoná.
Nie je ti každý priateľom, kto sa na teba usmieva.
Nie je všetko hríb, čo rýchlo rastie.
Nie je všetko pravda, čo ľudia vravia.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Nie každé drevo súce na poleno.
Nie každý je súci do vojny, čo vie kričať.
Nie len to chce žrať, čo bučí, ale i to, čo mrnčí.
Nie ten dá, kto má, ale ten, kto chce.
Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí.
Nie všetci tí, ktorí doširoka otvárajú ústa, sa smejú.
Nie vždy ten je koláč, komu sa pečie.
Nie z každého dreva môže byť poleno.
Niektoré slová si ľudia ťažko pamätajú. Napríklad vďačnosť.
Niektoré víno musí prejsť cez mnohé vody.
Niet nijakej bylinky, ktorá by nemala svoje účinky.
Niet šťastia bez priateľov, ale bez nešťastia nepoznáš priateľov.
Niet takej pesničky, čo by konca nemala.
Niet ťažšej noše, ako prázdne brucho.
Niet toho mesta, do ktorého by neviedla cesta.
Nieto lepšieho priateľa, ako je odvaha.
Nieto pravidla bez výnimky.
Nieto tej ruže, čo by nezvädla.
Nieto žiadnej zelinky, ktorá by nemala svoje účinky.
Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
Nijaký človek nie je bez chyby a nijaká cesta bez úhonu.
Nikomu nemôžeš nazrieť do srdca.
Nikomu nepadajú pečené holuby do úst.
Noc, ľúbosť a víno, všetko púšťajú mimo.
Nohy na chodenie, ruky na robenie.
Novú pesničku každý rád spieva.
Núdza do roboty zobúdza.
Nútená robota zriedka býva dobrá.

O
O čom človek nevie, za tým ho srdce nebolí.
O čom triezvy myslí, to opitý povie.
O chudobného sa každý otrie.
O to, čo máme, nedbáme, a za iným sa nezháňame.
O zdravie sa staraj, kým si zdravý.
Obarený pes aj pred dažďom uteká.
Obžerstvo zabíja viac ako meč.
Očiam treba veriť väčšmi ako ušiam.
Od dobrého slova hlava nezabolí.
Od dobrého suseda ploty robiť netreba.
Od mladosti sa tŕnik ostrí, aby bol na starosť bystrý.
Od mnohých myšlienok hlava bolí.
Od planého vtáka planý spev.
Od tvrdej hrče aj sekera odskakuje.
Od včely med, od hada jed.
Od veľa rečí, hlava bolí.
Od žartov hlava nebolí.
Odpadne jeden kvet, neostane iných päť.
Odriekaného chleba sa najviac naješ.
Oheň sa rozmnožuje, povesť sa roznáša.
Oheň, kašeľ a lásku pred ľuďmi neukryješ.
Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko. keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo.
Oklam pána kedy môžeš; pán ťa oklame, kedy chce.
Oko je malé a predsa vidí celý svet.
On je najlepší chlap, kde je sám.
Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.
Opitý opitého nevidí.
Opitý sa aj starej vŕbe pokloní.
Orieš neprávosť, budeš ju i žať.
Osoh so škodou za ruky sa vodia.
Ožeň sa, doskáčeš.
Ožeň sa, obes sa, na jedno ti páni mnoho dať nechcú a málo sa hanbia.
Oženiť sa, to nie je chleba požičať.

P
Panské kľučky zadarmo neotvárajú.
Paráda na parádu, a robota v pekle.
Páv, husár a cigán – najpyšnejšie stvorenia.
Pekná hlavička, len škoda, že  je prázdna.
Pekné slová moc môžu.
Pekný  deň na Jozefa predpovedá úrodný rok.
Peniaze sú dobré čítané a žena bitá.
Pes aj na svätého zabreše.
Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať.
Pi vodu, nevyjdeš na chudobu.
Planý tesár, ktorý veľa triesok narobí.
Plný klas sa skláňa najhlbšie.
Po akej ceste ideš, ta prídeš.
Po daždi aj slnko jasnejšie svieti.
Po daždi býva blato.
Po fašiangoch pôst býva.
Po nečase čas býva.
Po pierku zbiera a duchny rozhadzuje.
Po štyroch veciach netúži múdry: znásilňovať osud, pýtať si rady od nepriateľov, meniť pravdu a uspokojovať všetkých ľudí.
Poctivosťou najďalej zájdeš.
Poctivý ako v siedmom roku kohút.
Pod nízkou povalou nevyskakuj!
Pole má oči, les uši: správaj sa všade, jak sa sluší.
Polovica žartu obyčajne pravda býva.
Polovičná práca, žiadna práca.
Pomasť ruku, bude písať.
Pomohol mu z blata do kaluže.
Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.
Potláčaj hnev, už kým je malý.
Potlačuj hnev, pokiaľ trvá.
Potopa horšia ako potopa.
Povedz mu len pravdu v očí, on do teba kyjom skočí.
Povedz pravdu, prebijú ti hlavu.
Pozlátená uzda nepolepší koňa.
Poznáš po vrave, čo kto má v hlave.
Pozri dvor – uvidíš gazdu. Pozri kuchyňu – uvidíš gazdinú.
Pozri okom, kým máš po kom.
Požičaný kôň má kostnatý chrbát.
Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
Práca chváli majstra.
Práca odkladaná, nebýva dokonaná.
Pracovitá ruka je najlepšia lotéria.
Pracuj pomaly, bude to prv hotové.
Pravda nepotrebuje veľa slov, lož ich nemá nikdy dosť.
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
Pravda rovno stojí a lož kríva.
Pravda sa háji sama. /Pravda sama sa zastáva./
Pravda sa nebojí svetla.
Pravda sa neutopí vo vode a nezhorí v ohni. / Pravda sa vo vode neutopí, ani v ohni nezhorí./
Pravda trpká, ale zdravá.
Pravde netreba mnoho dokladov.
Prázdna hlava nebolieva.
Prázdne vrece stáť nebude.
Prázdny sud hučí a plný mlčí.
Prázdny sud najväčšmi hučí.
Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
Pre rezbára je bez dreva horšie ako bez chleba.
Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.
Preč sú už tie časy, keď lietali údené klobásy.
Pred kmínom nieto zámky.
Pri jedle by sa roztopil a pri práci zamrzol.
Pri lenivosti nehľadaj múdrosti.
Pri mastnej kuchyni i ten pes je tučný.
Pri nových priateľoch nezabúdaj na starých.
Pri poháriku uzatvorené priateľstvo býva sklené.
Pri studenej kuchyni horúca láska chladne.
Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť.
Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
Prílišná dobrota – hotová žobrota.
Proti prúdu ťažko plávať.
Proti smrti niet lieku.
Proti veku nieto lieku.
Prudké skoky nie vždy sa daria.
Prv než sa oženíš, pošli uši medzi ľudí.
Prvá žena od boha, druhá od ľudí, tretia od diabla.
Psa nepreštekáš, vrany neprekvákaš, ženu nepreškriepiš.
Psa proti srsti nehlaď!
Psí hlas do neba nejde.
Psovi, koňovi a žene never, peniaze bez čítania neber.
Pýcha hladom dýcha a pokora zlatá komora.
Pýcha na ulici, handry v truhlici.
Pýcha nikdy dobrým koncom nedýcha.
Pýcha peklom dýcha.
Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najväčšmi nenávidí.

R
Radšej byť terčom, ako nemať cieľ.
Radšej mnoho a dobre, než málo a zle.
Radšej nezačať, ako nedokončiť.
Radšej s múdrym skaly lámať, ako s hlúpym víno popíjať.
Radšej sa z kratšej cesty vráť, ako by si mal zle pochodiť.
Rana sa zahojí, ale slovo nie.
Ranný dážď ako starej baby plač.
Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.
Rany sa zocelia, jazvy ostanú.
Rastie deň, rastie i zima.
Raz do roka i v pekle hostina býva.
Remeselník zlatá babka, keď netečie, aspoň kvapká.
Robota má horký korienok, ale sladké ovocie.
Robota nie je zajac, neutečie.
Robota sa nedá cez koleno prelomiť.
Rod ako rod – ty sám dobre rob.
Roj, ktorý sa v máji rojí, za veľký voz sena stojí.
Rovný rovného hľadá.
Rozum neprichádza pred rokmi.
Rozumná mladosť, pokojná staroba.
Ruka bez roboty upadá do psoty.
Ruže rastú medzi tŕním.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne.

S
S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho ho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu.
S druhým sa raď, a sebou sa riaď.
S chlebom je dobre chodiť.
S planým mužom je zle a bez neho ešte horšie.
S rukami vo vreckách nič nevykonáš.
Samému ani jesť nechutí.
Sedem rokov češ, sedem rokov hreš, sedem rokov strež, a potom sa pros tomu, kto ti vezme biedu.
Silný si utiera čelo, chytrý ústa.
Skôr chudobný udelí ako bohatý.
Skôr vydrieš od čerta dušu ako niečo od lakomca.
Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
Slabí a nerozhodní muži sú nedobrými manželmi a milencami.
Slabí môžu víťaziť len spojenými silami.
Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno.
Sladšie je dať, než brať.
Slnko nemožno rukou zatieniť.
Slová a perie ďaleko  vietor odnáša.
Slová strácajú na sile, keď sú v presile.
Sľubovaného sa veľa do vreca zmestí.
Sľubuje ti hory – doly, a nepodá pohár vody.
Sľuby ako v lese huby.
Slza je čistá, ale oči kalí.
Smäd has vodou, oheň blatom.
Smädnému volovi aj kaluža chutí.
Smrť všetko vyrovná.
Smutné srdce aj maličkosť zarmúti.
So lžou človek prejde celý svet, avšak nikdy sa už nemôže vrátiť.
So smrťou ešte nik zmluvu neurobil.
Soli, korenia a žartu len po troche treba.
Sova sovu nájde, keď slniečko zájde.
Spadla z kapustného hlúba, bolo po vienku.
Sprav si dobre miesto, budeš mať pokoj na ceste.
Spravuje sa podľa času, ako svet ide.
Sprostý ani vravieť ani mlčať nevie.
Stačí tri dni nečítať, a v rozhovore sa hneď mláti prázdna slama.
Stará čižma otlak nespraví.
Stará láska nehrdzavie.
Staré drevo robí dobrý oheň.
Staré chrámy majú dobré zvony.
Starého zajaca netreba učiť chodiť do kapusty.
Starosti a trápenie sú života korenie.
Starý chlieb, staré víno, starý priateľ – vždy najlepšie.
Starý robí viac rozumom ako rukami.
Starý strom je nie dobré presádzať.
Statočnosť na večnosť.
Stavy menia mravy.
Steny majú oči a múry uši.
Strach má veľké oči.
Strach sa rovná smrti.
Stratený čas sa nikdy nevráti.
Strom posudzuj podľa plodov a nie podľa lístia.
Sú to veľké rafiky, tie ženské jazyky.
Súženie i žihľava i tam rastú, kde ich nesejú.
Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe.
Svetlo nie je možné pod riečicou schovať.
Svoji majú ako reťaz spolu držať.
Svoji sa len na to pohnevajú, aby sa mohli meriť.
Sýty hladnému neverí.

Š
Šaty nerobia človeka.
Šiť či párať, všetko práca.
Škaredo hľadí, ale pekne myslí.
Škoda krásy, kde rozumu nieto.
Škola nás učí pre knihu, kniha pre život.
Šťastie bez rozumu za mnoho nestojí.
Šťastie budí závisť.
Šťastlivému ťažko sa narodiť, ale ľahko /je/ mu žiť.

Ť
Tak ožime, aby bolo aj neba aj chleba.
Ťažká to vec bez krídel lietať.
Ťažko barana s vlkom zmieriť.
Ťažko je do kopca kráčať, keď slnko svieti.
Ťažko je niečo škaredého pekne vysloviť.
Ťažko je v  studni plávať.
Ťažko ovcu s vlkom meriť.
Ťažký je život zajaca.
Ťažšie privykať, ako odvykať.

T
Ten, kto rád odkladá na zajtra, nedosiahne to, čo hľadá.
Tí, čo sa chvascú zásluhami iných, výjdu na posmech pred tými, čo ich poznajú.
To nebola holubica čo sa s jastrabom radila.
To si ani čert nevymyslí, čo má žena v svojej mysli.
Toľko žiješ, koľko sa raduješ.
Tomu je sveta žiť, kto sa nemusí na nič trápiť.
Tri razy môžeš veriť žene; raz že je tvoja, keď ju vedieš od oltára; druhý raz, keď zľahla, že bola samodruhá, a tretí raz, keď zomrie, že bola chorá.
Trpezlivosť všetko premôže.
Tým, čo čakajú, zámky stavajú.

U
U skúpeho je vždy po obede.
Uč sa od kmotra rozumu.
Učený nikto z neba nespadol.
Uhlie sa od sadze nezašpiní.
Úprimné slovo váži mnoho.
Urob čertu dobre, zanesie ťa do pekla.
Urob päť štvrtín do roka, potom budeš múdry.
Usilovnosť všetko premôže.
Usmievavý nepriateľ najviac škodí.
Ústa človeka všade dovedú.
Ústa zatváraj, oči otváraj.
Ustatej kobyle aj chvost je ťažký.
Uži, čo máš a kým máš.
Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.

V
V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí.
V jednom hniezde sa len dva holuby znesú.
V každom stáde sa nájde prašivá ovca.
V každom zármutku sa nájde iskierka nádeje.
V láske a vo sne nie je nič nemožného.
V mladej hlave sa starý rozum nájde.
V mladosti hrdo, na starosť tvrdo.
V sieti nebýva vždy ryba – niekedy i žaba.
V snáh ti nič do lona nepadá.
V starobe obanuješ, ak mladosť zle prežiješ!
V starosti obanuješ, ak mladosť zle stráviš.
V škaredom sude tiež dobré víno býva.
V ústach med, v srdci jed.
V zlom sude sa aj najlepšie víno pokazí.
V živote každý človek má svoju ťarchu a čím prv navykne sa ju spôsobne nosiť, tým sa mu ľahšou ona zdá byť.
Vadí sa ako cigán pre kus železa.
Včely ťahajú robotu dolu a murári hore.
Vďačnosť a pšenica – iba v dobrej zemi rastú.
Večerný hosť nerád odchodí.
Vedomostí sú v šťastí okrasou, v nešťastí útočišťom.
Veľké nepriateľstvá sa zmierujú ťažko.
Veľké slovo veľké dôkazy žiada.
Veľkej sile i železo, i skala popustí.
Veselá myseľ – pol zdravia.
Veselá myseľ – polovica zdravia.
Viac rúk viac spraví.
Viac ver svojim očiam ako ľudským rečiam.
Viac vykonáš prosbou ako hrozbou.
Videla žaba koňa kuť, zdvihla tiež nohu.
Víno a deti hovoria pravdu.
Víno aj múdreho poblázni a starého rozskáče.
Víno za nos ťahá, pivo nazad sáca, pálenka potáca.
Víno, ženy, muzika obveseľujú srdce človeka.
Vinohrad dokáže človeka obliecť ale aj vyzliecť.
Vinohradu sa dobre darí keď mu vinohradník povie každý deň „Dobré ráno“.
Vlastné ohnište každému najmilšie.
Vlk premení srsť, ale nie náturu.
Vlk sa nasýti, lakomec nikdy.
Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde.
Vľúdne slovo skaly láme.
Voda hlavu nepomúti.
Voda len pre žaby a baby.
Voda mladým, víno starým.
Voda ženie mlyny a víno jazyky.
Voľakedy mohol človek aj za groš kúpiť, čo chcel.
Vôl má vysoké čelo a je vôl.
Vrana k vrane sadá. Rovný rovného si hľadá.
Vrece sa pre jedno zrno neotvorí.
Vrece si záplatu pozná.
Všetko je možné, len krava zajaca nedohoní.
Všetko má svoj koniec, ale klobása dva.
Vták vysoko lieta a predsa upadne do osídla.
Vtáka po perí, vlka po srstí, človeka po reči poznáš.
Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.
Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Indiánske múdrosti a príslovia Referát 1174 slov 6.3

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

Meno: monikaw
Pridané: 17/06/2014 14:15
aká matka taká katka
Meno: vandus
Pridané: 19/09/2012 08:05
so keres soo
Meno: ema
Pridané: 22/01/2012 18:32
ked kocul neni doma mysi maju hody
Meno: ANASTAZIA
Pridané: 13/04/2011 13:49
KTO SA BOJI NEOBSTOJI
Meno: ELIZABETA
Pridané: 13/04/2011 13:46
DOBRE NAM TO PRISLO
Meno: lucia
Pridané: 29/11/2010 14:59
bez prace niesu kolače
Meno: D-1
Pridané: 25/10/2010 15:26
Kto druhému jamu kope sám do nej spadne
Meno: D-3
Pridané: 29/07/2010 19:13
nerob iným to čo nechceš aby robili tebe
Meno: kristina vajdova
Pridané: 30/05/2010 11:30
fakt????
Meno: kristina vajdova
Pridané: 30/05/2010 11:30
zlato sa probuje v ohni priateľov v ...
1 | 2 Ďalej
0.043