– filozofia bola v minulosti kráľovskou vedeckou disciplínou
– zaoberala
sa otázkami: etiky, estetiky, logiky, práva, histórie, antropológie...
§ tieto sa neskôr stali predmetom skúmania samostatných
vied
– poznáme 3 hlavné filozofické disciplíny
1. gnozeológia – teória poznania (gnozeo – poznanie) – novšie názvy – noetika, epistemológia
– hlavné gnozeologické otázky: Je svet dostupný
poznaniu človeka? Aký spôsob poznania
prináša pravé poznatky?
– podľa odpovede môže byť filozof:
* racionalista –
pravé poznanie získame len rozumom
* empirik – pravé poznanie získame len skúsenosťou
* empirik – senzualista –
základné poznanie je zmyslová skúsenosť
* agnostik – svet je nepoznateľný
– zakladateľom gnozeológie bol v 17. storočí Descartes
2. ontológia – teória bytia (onto – bytie, súcno, podstata)
– pojem „bytie“ 1. krát v dejinách filozofie charakterizoval Parmenides (6.-5. st. p. n. l.)
– pojem ontológia vznikol až v 17. storočí
– okrem bytia sa zaoberá aj kategóriami ako priestor, čas, nevyhnutnosť
– hlavná ontologická otázka: Aká je podstata sveta?
– podľa odpovede môže byť filozof:
* materialista – podstata sveta je hmotná
* idealista – podstata sveta je duchovná (myšlienka, idea)
– objektívny idealista – duchovná podstata reálne existuje, ale
neodmietajú
materiálnu
– subjektívny idealista – podstata je duchovná a svet je taký, ako ho
vníma každý jednotlivec
– podľa toho, aký počet podstát filozof poznáva, môže byť:
* monista (M alebo I)
* dualista (M aj I)
*
pluralista (viac ako 2 podstaty)
Ontológia a gnozelógia vždy určujú charakter filozofie
3. axiológia – zakladatelia – novokantovci v 19. storočí (axia – hodnota)
– táto disciplína sa týka hodnôt, druhov hodnotenia, teórie hodnôt
ostatné disciplíny:
4. filozofická antropológia
– zaoberá sa človekom, jeho dejinami, zmyslom jeho života
5. filozofia dejín
– skúma dejiny vo vzájomných súvislostiach
– neskúma ich kronikársky
6. estetika
– zaoberá sa otázkami krásna, vkusu
7. etika
– skúma mravné konanie človeka
8. logika
– náuka o správnom myslení
9. teória štátu