Galaxie

Galaxie
 
1 Úvod
V našej prezentácii sa budeme venovať téme galaxií. Naším cieľom bude priblížiť vám nielen našu Galaxiu, ale takisto aj tie susediace. Zároveň musíme podotknúť, že informácie o týchto galaxiách sa z väčšej časti pohybujú v rovine predpokladov, keďže získať celkový obraz o takých vzdialených objektoch je aj pre súčasnú technológiu stále výzvou. Človek už oddávna upieral zrak na oblohu a zamýšľal sa nad tým, čo sa nachádza tam, kde nedovidí. V priebehu dejín sa pomocou výdobytkov techniky podarilo získať mnoho informácii o vesmíre, no napriek tomu je to len zlomok z toho, čo ešte nevieme. V našej práci vám vysvetlíme čo to vlastne galaxia je, popíšeme ich stavbu, rozdelenie a opíšeme niekoľko najznámejších galaxií.
 
2  Čo je to vlastne galaxia?
2.1Galaxie všeobecne
Galaxia (iné názvy: hviezdna sústava, mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej galaxie - Mliečna cesta - Κyklos galaktikos. Galaxia je obrovský zhluk hviezd, hmlovín a medzihviezdneho materiálu. Najmenšie galaxie obsahujú približne 100 000 hviezd, ale najväčšie obsahujú až 3 000 miliárd hviezd, asi 10-20% hmotnosti galaxie tvoria hviezdy, plyny a prach.  Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. Existuje niekoľko dôkazov, že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery.

2.2 Štruktúry na väčšej škále
Podľa výsledkov pozorovania galaxií odhadujeme, že v nami pozorovateľnom vesmíre je najmenej sto miliárd galaxií. Tieto sa zoskupujú do štruktúr. Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny, s výnimkou medzigalaktických oblakov plynu a tmavej hmoty. Len niekoľko galaxií existuje osamotene; tieto sú známe ako poľné galaxie. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. Štruktúry, obsahujúce do 50 galaxií, sa nazývajú galaktické skupiny. Väčšie štruktúry, obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). Pravdepodobne najväčšími jednotnými štruktúrami vo vesmíre sú nadkopy (superklastre). Sú to zoskupenia tisícok až stoviek tisícok jednotlivých galaxií v rámci kôp a skupín. Ich rozloženie vo vesmíre je už značne voľné, jednotlivé nadkopy sa navzájom prelínajú.

Ak sa stretnú dve približne rovnako veľké galaxie, nedôjde k pohlteniu, ale ku galaktickej zrážke. Galaxie sú tvorené hviezdami, ktoré sú rozložené veľmi riedko a tak dochádza ku vzájomnému "prestúpeniu sa" galaxií. Okrem hviezd sa však v galaxiách nachádzajú aj veľké oblaky medzihviezdneho plynu, ktoré sú oveľa rozmernejšie ako hviezdy. Strety takýchto oblakov plynu vyvolajú gravitačný kolaps a následný prudký zrod nových hviezd. Tieto oblaky môžu byť zahriate tak intenzívne, že sa „odparia“ von z galaxie – hovoríme tomu vymršťovanie tlakom.
 
3  Štruktúra galaxií
3.1Jadro galaxie
Jadro galaxie je oblasť v okolí stredu galaxie. V galaktickom jadre je väčšia hustota objektov, hlavne hviezd, ako v ostatných častiach galaxie. Predpokladá sa, že v jadre väčšiny galaxií sa nachádza supermasívna čierna diera. Rozoznávame dva typy týchto jadier: aktívne a neaktívne. Aktívne jadro galaxie znamená, že supermasívna čierna diera v centre galaxie pohlcuje materiál zo svojho okolia. Neaktívne jadro galaxie je supermasívna čierna diera v strede galaxie, ktorá zo svojho okolia už pohltila všetok dostupný materiál a celá galaxia je v "stabilnom stave", takže sa k jadru galaxie nepribližuje žiadny zvyšný materiál.

Z neaktívneho galaktického jadra sa môže stať opäť jadro aktívne. K tomu dochádza vtedy, ak sa naruší stabilita hmoty v galaxii, čím sa nejaká jej časť opäť dostane do blízkosti jadra a začne byť opäť pohlcovaná centrálnou supermasívnou čiernou dierou. Táto situácia môže nastať buď priblížením inej galaxie, alebo zrážkou dvoch galaxií. Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť veľmi nízka, v skutočnosti môže byť nižšia ako hustota vody. Čierne diery takejto veľkosti môžu vzniknúť len dvomi spôsobmi: pomalým prírastkom hmoty (začínajúc z hviezdnej veľkosti) alebo nepriamo pôsobením vonkajšieho tlaku v prvých momentoch Veľkého tresku.

3.2 Temná hmota
Temná hmota (iné názvy: tmavá hmota, nežiarivá hmota, skrytá hmota) je hmota, ktorú možno vo vesmíre pozorovať len vďaka jej gravitačnému pôsobeniu na okolité objekty. Ak by neexistovala v galaxiách žiadna iná hmota okrem pozorovanej, mala by rýchlosť, ktorou obiehajú hviezdy okolo jadra galaxie zodpovedať Keplerovým zákonom. Z jeho pozorovaní však vyplynulo, že hviezdy od určitej vzdialenosti od stredu galaxie obiehajú omnoho rýchlejšie, než by mali podľa výpočtov. Tento pohyb bol vysvetlený práve tmavou hmotou.

V poslednej dobe sa však objavila nová teória vysvetľujúca zdanlivé nezrovnalosti v rotácii hviezd v galaxiách. Podľa nej nemôžu byť pohyby hviezd v galaxii popisované len podľa Newtonových zákonov, ale musí sa prihliadať aj k teórii relativity napriek tomu, že ich rýchlosť sa ani zďaleka nepribližuje rýchlosti svetla. Podľa posledných meraní je vo vesmíre 23% tmavej hmoty, zatiaľ čo známa hmota, ktorá tvorí všetky priamo alebo nepriamo pozorované objekty, tvorí len 4%. Zvyšok vesmíru, teda 73%, je tvorený tmavou energiou. Podstata tmavej hmoty ani tmavej energie nie je doteraz vysvetlená.

3.3 Premenlivé zložky
3.3.1  Galaktické halo
Galaktické halo je najstaršou zložkou špirálových galaxií. Najstaršie objekty v galaxiách sa nachádzajú práve tam. Ďalšie zložky vznikali jeho gravitačným zmrštovaním. Predpokladá sa, že je tvorené najmä hviezdami, plynom a tmavou hmotou.

3.3.2  Galaktický disk
Galaktický disk je súčasťou diskových galaxií, ako sú špirálové galaxie a šošovkové galaxie. Galaktický disk sa nachádza v oblasti špirál. Nachádza sa tu väčšie množstvo prachu a plynu a mladšie hviezdy ako v galaktickom jadre alebo v galaktickom hale. Časť prachu a plynu v disku sa označuje ako plynový disk a časť hviezd ako hviezdny disk. Galaktický disk vznikol z hmoty sústredenej do galaktickej roviny. Tu prebiehal zrod hviezd z medzihviezdneho plynu.

3.3.3  Prázdnota
Prázdnota je v astronómii prázdne miesto medzi vláknami galaxie, ktorá obsahuje veľmi málo alebo žiadne galaxie. Prázdnoty majú väčšinou priemer od 11 do 150 megaparsekov.
 
4  Typy galaxií
Galaxie rozdeľujeme podľa tvaru podľa Hubblovej schémy. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov.

4.1 Eliptické galaxie
Sú to galaxie jednoduchého, oválneho tvaru, toré nevykazujú takmer žiadnu štruktúru. Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 0–7 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. E0 je galaxia kruhového tvaru, E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené).
Eliptické galaxie nemajú žiadne alebo len bezvýznamné množstvo uhlovej hybnosti. Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty, žiadne mladé hviezdy, žiadne otvorené hviezdokopy. Pozostávajú zo starých hviezd, nazývaných Populácia II. Väčšie eliptické galaxie majú spravidla systém guľových hviezdokôp.

Nedávne pozorovania objavili vo vnútri niekoľkých eliptických galaxií popri iných štruktúrach mladé modré hviezdokopy, čo sa dá vysvetliť zlučovaním galaxií. Podľa novej predstavy (stále celkom pokusnej) je eliptická galaxia výsledkom dlhého procesu, pri ktorom sa niekoľko menších galaxií ľubovoľného typu zrazilo a zlúčilo do jednej väčšej. Tento proces zlučovania môže v niektorých prípadoch pokračovať až do súčasnosti a nie je limitovaný len na gigantické eliptické galaxie.  Medzi eliptické galaxie patrí napríklad galaxia NGC 1132 alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna.

4.2Špirálové galaxie
Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená, ktoré vychádzajú z galaktického jadra. Špirálové galaxie sa označujú písmenom S, za ktorým nasleduje písmeno a, b alebo c. Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie:

- Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami.
- Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými.
- Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými.

Tak ako hviezdy, aj špirálové ramená rotujú okolo stredu, avšak robia tak s konštantnou uhlovou rýchlosťou. To znamená, že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien. Predpokladá sa, že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena, spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu.
Špirálová galaxia má značný celkový moment hybnosti. Je zložená z centrálnej vypukliny, obklopenej diskom. Vypuklina pripomína eliptickú galaxiu, obsahuje veľa starých hviezd, nazývaných Populácia II, a typicky aj supermasívnu čiernu dieru vo svojom strede. Disk je ploché, rotujúce teleso, zložené z medzihviezdnej hmoty, mladých hviezd, nazývaných Populácia I, a otvorených hviezdokôp. Väčšinou je obklopený veľkými svetelnými kruhmi, tvorenými hviezdami Populácie II. Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad galaxia NGC 3370 alebo Galaxia Veterník.

4.3Špirálové galaxie s priečkou
Špirálová galaxia s priečkou je špirálová galaxia, ktorej špirálové ramená vychádzajú nie z jadra galaxie, ale až z koncov tzv. priečky, v ktorej strede je jadro galaxie. Galaktická priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hviezd. Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa delia na tri podskupiny:

- SBa – tesne navinuté ramená.
- SBb – viac otvorené ramená.
- SBc – ramená ďaleko odvinuté.

Z priečky vychádza jedno alebo viacero ramien. Naša galaxia Mliečna cesta je podľa najnovších výskumov takisto špirálová galaxia s priečkou. Ďalšie špirálové galaxie s priečkou sú napríklad galaxia M83
 a galaxia NGC1365.
 
4.4 Šošovkovité galaxie
Tvoria prechodný typ medzi eliptickou a špirálovou. Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom, avšak v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. Majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd. Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra. Označujú sa SO.
K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia Vreteno, NGC 5866 alebo NGC 1808.

4.5Nepravidelné galaxie
Nepravidelná galaxia je galaxia, ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií. Tvar týchto galaxií je rôzny, často chaotický, chýba im jadro a špirálovitá štruktúra ramien. Väčšina týchto galaxií boli kedysi špirálovými alebo eliptickými galaxiami, ktoré sa vďaka gravitačným silám zdeformovali. Nepravidelné galaxie obsahujú veľké množstvo plynu a prachu.
Patria sem napr. aktívne galaxie, interagujúce galaxie, kvazary, galaxie netypického tvaru alebo zdeformované galaxie. Nepravidelnou galaxiou je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica. Kedysi sa za nepravidelnú galaxiu považovali aj Magellanove mraky, ale v súčasnosti sú preklasifikované na špirálovité galaxie.

4.5.1  Aktívne galaxie
Aktívna galaxia je galaxia, ktorej veľká časť energie nie je vysielaná obyčajnými zložkami galaxie, ako sú hviezdy, prach a medzihviezdny plyn. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť vysielaná cez väčšinu elektromagnetického spektra, napríklad v infračervenej, rádiovej, ultrafialovej, röntgenovej a gama oblasti. Aktívnou galaxiou je napríklad Centaurus A.
Medzi aktívne galaxie patria napríklad rádiové galaxie alebo Seyfertove galaxie, ktoré sú špirálové alebo nepravidelné galaxie obsahujúce extrémne jasné jadro. Oblasť emisie je v priemere menšia ako jeden svetelný rok. Takou galaxiou je napr. galaxia Kružidlo.

Kvazary zaraďujeme tiež k aktívnym galaxiám. Sú to kozmické objekty veľmi malých rozmerov, veľmi vysokej hmotnosti a so silným gravitačným poľom a elektromagnetickým žiarením. Kvazary pravdepodobne v strede obsahujú supermasívne čierne diery, ktoré sú zdrojom silného röntgenového žiarenia. Veľmi kompaktným kvazarom sa hovrí blazary.

Všetky známe pozorované kvazary sú veľmi vzdialené od našej galaxie. Vzdialenosť galaxií sa určuje pomocou tzv. červeného posunu, čiže čím rýchlejšie sa galaxia vzďaľuje, tým je svetlo jej hviezd bližšie posunuté k červenej časti spektra. Kvazarmi sú napríklad 3C 273 alebo 3C147.

4.5.2  Prstencové galaxie
Prstencová galaxia je galaxia s prstencovou štruktúrou. Prstenec pozostáva z masívnych, relatívne mladých modrých hviezd, ktoré sú extrémne jasné. Centrálna oblasť obsahuje relatívne málo svietivú hmotu. Hoagov objekt objavený Artom Hoagom v roku 1950 je príkladom takejto galaxie, takisto aj galaxia AM 0644-741.

4.5.3  Satelitné galaxie
Satelitná galaxia je galaxia, ktorá obieha väčšiu galaxiu vďaka gravitačnej príťažlivosti. Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom objektov (hviezdy, planéty, hmloviny), ktoré nie sú navzájom prepojené. V páre obiehajúcich galaxií, sa väčšia označuje ako primárna a menšia je satelitom. Ak sú obidve galaxie približne rovnakej veľkosti, hovoríme o binárnom systéme. Príkladom satelitných galaxií sú Magellanove mraky, ktoré sprevádzajú našu Galaxiu.

4.5.4  Interagujúce galaxie
Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií, ktoré vzájomným pôsobením deformujú svoj tvar a štruktúru. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií, utváraním chvostov alebo protiramien galaxií, mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď.
Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. Chvosty v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly a pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd.

Dve alebo viacero galaxií sa dokonca môže zraziť a splynúť do jednej galaxie. Predpokladá sa, že viaceré veľké galaxie vznikli splynutím menších galaxií. Tento jav sa nazýva galaktický kanibalizmus. Príkladom je galaxia Androméda, ktorá pravdepodobne v dávnej minulosti vznikla spojením minimálne dvoch galaxií, ale v súčasnosti má opäť špirálový tvar a jedinou stopou po zrážke je jej dvojité jadro. Nie vždy po kolízii však musí dôjsť k splynutiu, niekedy galaxie pokračujú vo svojich dráhach, ale gravitačne sa navzájom zdeformujú. Kolízia spustí v galaxiách búrlivú tvorbu hviezd. Medzi najznámejšie interagujúce galaxie patrí dvojica NGC 4038 a NGC 4039 nazývané Tykadlá. Ďalším známym párom sú Vírová galaxia M51 a jej sprievodca NGC 5195.
 
4.6 Trpasličie galaxie
Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd. Trpasličie galaxie vznikajú pri zrážke galaxií a interakcii ich gravitačných más. Prúdy galaktického materiálu sú odnášané od pôvodných galaxií, pričom ich obklopuje halo temnej hmoty. Trpasličie galaxie sa delia podľa Hubblovej schémy na trpasličie eliptické, nepravidelné alebo špirálové galaxie. Príkladom trpasličej eliptickej galaxie je galaxia M110 alebo NGC 147. Na označenie galaxií menších ako trpasličie galaxie sa používa nedávno vytvorený názov hobitia galaxia. Ultra pevní trpaslíci (UCD) sú nedávno objavenou triedou vysoko kompaktných galaxií s veľkým počtom hviezd. Naprieč majú dĺžku približne 200 svetelných rokov a 100 miliónov hviezd. Jedným z predpokladov je, že ide o jadrá trpasličích eliptických galaxií, ktoré prišli o plyn a okolité hviezdy pri prechode cez veľké kopy galaxií. Tieto typy galaxií boli nájdené v kope galaxií Pec, Abell 1689 a ďalšie.
 
5 Jednotlivé galaxie
5.1 Galaxia (Mliečna cesta)
Naša vlastná galaxia - Galaxia alebo nepresne Mliečna cesta - je rozsiahla špirálová galaxia s priečkou s priemerom 100 000 ly a šírkou 25000 ly. Obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk. Pre Galaxiu je pri pohľade zo Zeme charakteristický svietiaci pás nazývaný Mliečna cesta. Predpokladá sa, že existujú štyri hlavné špirálové ramená a najmenej ďalšie dve menšie. Sú to: rameno Pravítka (Labute), rameno Štítu (Južného kríža, Kentaura), rameno Strelca, rameno Orióna, rameno Perzea a Nové vonkajšie rameno. Názvy sú odvodené od súhvezdí, ktoré sa v nich nachádzajú.

Disk je obklopený guľovitým halom starých hviezd a guľových hviezdokôp. Aktívna tvorba nových hviezd prebieha v disku, kde sa tiež vyskytujú otvorené hviezdokopy. Osobitnou časťou je jadro Galaxie nachádzajúce sa v smere súhvezdia Strelec. Hviezdy v galaktickom disku obiehajú okolo stredu Galaxie, o ktorom sa predpokladá, že obsahuje supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A*, ktorú obklopuje kopa modrých hviezd. Jeden obeh okolo stredu galaxie trvá Slnečnej sústave 226 miliónov rokov a počas svojej existencie už obehla tento stred 25-krát.

Naša galaxia je členom Lokálnej skupiny galaxií a spolu s galaxiou Androméda jej dominuje; celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra, tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster. Okolo Galaxie obieha veľa trpasličích galaxií v rámci Miestnej skupiny. Najväčšia z nich je Veľký Magellanov mrak. Ostatné galaxie obiehajúce Mliečnu dráhu sú trpasličia galaxia Kýl, trpasličia galaxia Drak, trpasličia galaxia Lev II, Malé Magellanovo mračno, trpasličia galaxia Veľký pes, trpasličia galaxia Strelec, trpasličia galaxia Malý voz, trpasličia galaxia Sochár, trpasličia galaxia Sextant, trpasličia galaxia Pec a trpasličia galaxia Lev I. Hviezdy, ktorých svetlo sa nám zlieva do pásu Mliečnej cesty tvoria iba najbližšie okolie Slnka. Pozorovať môžeme iba asi 1% hviezd galaktického disku. Kvôli veľkej hustote medzihviezdnej látky ďalej nedovidíme optickými prístrojmi.

5.2 Galaxia Androméda
Galaxia Androméda (označovaná aj M31) je obrovská špirálová galaxia, ktorá spolu s našou Mliečnou cestou, a s asi tridsiatkou malých satelitných galaxií vytvárajú Miestnu skupinu galaxií. Je vzdialená asi 2,5 miliónov svetelných rokov (900 kpc) a nachádza sa v súhvezdí Andromeda. Veľká galaxia v Androméde je najpreskúmanejšia galaxia zo všetkých (okrem našej). Má priemer 150 000 až 200 000 svetelných rokov a obsahuje vyše 450 miliárd hviezd. Jej hmotnosť je 360 miliárd hmotností Slnka. Je 2-krát väčšia a 3-krát hmotnejšia ako Galaxia. Okrem svetla vyžaruje aj rádiové a röntgenové žiarenie.

Jej jadro rotuje ako tuhé teleso, dynamicky nezávislé od ostatných častí galaxie. Perióda jeho rotácie je 310 000 000 rokov. Z jadra vychádzajú 2 dlhé hlavné špirálové ramená. Typ galaxie Androméda je rovnaký ako u Galaxie. Jej jadro obiehajú stovky krásnych guľových hviezdokôp. V Miestnej skupine galaxií je spolu s Mliečnou cestou najhmotnejšia a ťažisko skupiny leží medzi nimi. Aj Androméda má svoje satelitné galaxie M 32 a M 110. Sú to trpasličie galaxie a nachádzajú sa od nás približne v rovnakej vzdialenosti, ako M 31.

5.3 Galaxia v Trojuholníku
Galaxia v Trojuholníku (tiež známa ako M33 alebo NGC 598) je špirálová galaxia typu Sc nachádzajúca sa v súhvezdí Trojuholník. Je to tretia najväčšia galaxia v Miestnej skupine galaxií, má priemer 60 000 svetelných rokov a je vzdialená od našej Galaxie približne 2,5 miliónov svetelných rokov.
Jej otvorené špirálové ramená sú výraznejšie, ako u M 31. V porovnaní s M 31 má menej jasné jadro. Predpokladá sa, že galaxia obsahuje objekty všetkých druhov: napríklad hviezdokopy, premenné hviezdy a hmloviny. V severovýchodnej časti galaxie je veľká oblasť rýchleho zrodu hviezd NGC 604. Hviezdy tejto hviezdokopy sú natoľko hmotné a svietivé, že väčšinu svojho žiarenia už vyžarujú v ultrafialovej oblasti spektra a vo viditeľnom spektre sú menej výrazné. Zvláštnosťou galaxie v Trojuholníku je, že jej jadro je tvorené podobnými objektami, ako jej špirálové ramená.

5.4 Veľký Magellanov mrak
Veľký Magellanov mrak, označovaný aj ako Veľké Magellanovo mračno, prípadne LMC (Large Magellanic Cloud), je trpasličia nepravidelná galaxia. Nazvaná je podľa moreplavca Fernanda Magellana, ktorý objavil Veľký aj Malý mrak v roku 1519 pri svojej plavbe okolo sveta. Veľký Magellanov mrak sa nachádza v súhvezdiach Stolový vrch a Mečiar. Od Slnka je vzdialený asi 160 000 svetelných rokov a dosahuje asi 1/3 priemeru Mliečnej cesty a obsahuje asi 10– 20 miliárd hviezd. Hoci je to nepravidelná galaxia, má isté náznaky špirálových ramien. V jeho vnútri sa nachádza hmlovina Tarantula. Okrem nej obsahuje mrak aj mračná plynu a prachu, mladé hviezdokopy a zvyšky supernov.

5.5 Malý Magellanov mrak
Malý Magellanov mrak, označovaný niekedy ako Malé Magellanovo mračno, prípadne SMC (Small Magellanic Cloud), je trpasličia nepravidelná galaxia obiehajúca okolo Mliečnej cesty. Obsahuje okolo miliardy hviezd. Nachádza sa od Slnka približne vo vzdialenosti 200 000 svetelných rokov, čím sa zaraďuje medzi najbližšie galaxie. Súčasne je to jeden z najvzdialenejších objektov viditeľných voľným okom.

6 Záver
V našom projekte sme sa snažili priblížiť problematiku galaxií. Táto oblasť nie je až taká známa a na vyučovacích hodinách sa jej nevenuje dostatok priestoru. Tému galaxií sme si vybrali preto, že nás z oboru fyziky najviac zaujala astronómia. Vzdialený vesmír nie je ešte dostatočne preskúmaný, a teda väčšina poznatkov o galaxiách sa zatiaľ pohybuje len v oblasti teórií. S pomocou presných ďalekohľadov a vesmírnych sond zisťujeme stále nové informácie o čoraz vzdialenejších kútoch vesmíru. Vesmír sa už mnohokrát stal témou rôznych umeleckých diel ako napríklad v literatúre, či vo výtvarnom umení. Vesmír je teda veľmi príťažlivou a záhadnou témou, ktorá mnohých ľudí fascinuje. Ostáva teda len čakať, koľko zo svojich tajomstiev nám prezradí.