Generátory na voľnú energiu

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 19.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 143 slov
Počet zobrazení: 15 035
Tlačení: 548
Uložení: 557
Generátory na voľnú energiu
 
Úvod
Prvý signál, že s našou fyzikou čosi nie je v poriadku, sa objavil už začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia: išlo o obyčajného chrobáka. Keď tento hmyz vedci dôkladne preskúmali, ukázalo sa že povrch jeho krídiel a rýchlosť, akou sa pohybuje, nevytvára dostatočnú aerodynamickú silu, aby mohol lietať. Chrobák však zrejme nepoznal fyziku a lietal ďalej. Všetko ukazuje na to, že nemieni počúvať akademikov. Nie je sám. Čoraz častejšie sa ozývajú odvážlivci vymýšľajúci zariadenia, ktorých podstata fungovania sa prieči všetkým zásadám súčasnej fyziky a popiera svojou existenciou tvrdenia najväčších vedeckých autorít. Americký inžinier Howard Johnson, autor mnohých nových významných a vedeckých a ,,vedecky pochybných“ vynálezov, majiteľ niekoľkých patentov, jedného dňa zišiel z vedeckej cesty a stal sa disidentom vo svete fyziky. Napriek všetkým názorom o beznádejnosti svojho konania, proti všetkým a proti ,,zdravému rozumu“ zostrojil motor, ktorý môže pracovať bez napájania zvonka.
Keď sa po prvý raz objavil na patentovom úrade s modelom motora a kompletnou dokumentáciou, dozvedel sa od tamojších úradníkov, že Patentový úrad USA nie je miestom, kde by sa chceli zaoberať perpetuom mobile. Našťastie pre seba a na pohoršenie fyzikov po rokoch experimentálnych ukážok a tvrdej práce, patentoval svoj vynález  pod číslom 4151431. Opísal vo svojom patente činnosť motora poháňaného voľnými elektrónmi, aké obsahujú obyčajné magnety. Johnson dospel k názoru, že energia elektrónov pohybujúcich sa v magnetoch, pri ich náležitom usporiadaní, môže byť sama osebe nevyčerpateľným zdrojom sily, schopnej poháňať veľké motory, turbíny, ba dokonca celé vlaky. A nie je to len teória. Prototypy motorov, ktoré vyrobil, pracujú bez výhrad, hoci ani Johnson sám nedokáže objasniť, ako k tomu dochádza, najmä ak takéto konanie je v rozpore so základným zákonom zachovania hmoty a energie. Z hľadiska fyziky by takéto stroje vôbec nemali fungovať. Ale fungujú.

Kozmická batéria: To že nik nemá rád konštruktérov, ktorí s fyzikou zaobchádzajú bezstarostne, svedčí aj prípad takzvaného Joe Oeho ohniva. Je prekvapujúco jednoduché, dostatočne napája motor konvenčného auta, čerpajúc svoju silu z kozmu. Podľa skupiny vynálezcov ide o toto: v koncentricky umiestnených cylindroch ponorených do obyčajnej vody, sa zbierajú ako v kondenzátore zlomky energie, vyžarovanej kozmom. Nazýva sa orgon. Je to energia, ktorá nikoho nič nestojí a je praktický nevyčerpateľná, konštruktéri nedokážu objasniť, ako k tomu dochádza. Tak či onak ohnivo funguje a autá, ním vybavené, sa pohybujú bez problémov. Aj na tento vynález udelil (po rokoch sporov) Francúzky patentový úrad patent pod číslom 60986, v zapätí vynález uložili do zásuvky. V posledných desaťročiach sa veľa hovorí o tzv. energii zadarmo. Mnohí experti však veľmi vážne tvrdia, že rozvoj zariadení generujúcich túto energiu už desaťročia účinne blokujú finančné elity a vlády jednotlivých krajín za mlčanlivého súhlasu spoločenstiev, ľahko podliehajúcich manipuláciám. Existujú dôkazy o tom, že vzniklo veľa metód umožňujúcich vytváranie obrovského množstva energie s minimálnymi nákladmi, ale žiadna z nich ,,nevstúpila do života“. Prečo? Väčšina spomínaných metód nejakým spôsobom súvisí so skrytým poľom éteru. Zdrojom energie, ktoré ,,moderná“ veda zvyčajne ignoruje. Netradičných zdrojov pohonu je veľa. Posilňovač relé Nicolu Teslu, zariadenie na energiu žiarenia T.H. Morayho, motor EMA E.Graya či ,,testatický stroj P.Baumana - všetky tieto vynálezy poháňa ,,energia žiarenia“. Túto prirodzenú formu energie, chybne označovanú ako ,,statická elektrina“, možno získať bezprostredne z okolia alebo extrahovať z obyčajnej elektriny metódou frakcionovania. Švajčiarska organizácia Methernitha Community má v súčasnosti šesť činných modelov nepoháňaných žiadnym palivom, ktoré čerpajú silu zo zásob spomínanej energie. Viacerým  vynálezcom sa podarilo skonštruovať funkčné zariadenia, ktoré uvádzajú motor do chodu pomocou samých stálych magnetov. Okrem toho existujú mnohé vynálezy na ohrev vody, ktoré v konečnom dôsledku vedú k vzniku neobmedzeného množstva vodíkového paliva na pohon motorov. Ešte nezvyčajnejšie je, že v roku 1957 Freedman z USA si dal patentovať istý druh zliatiny, ktorá rozkladá vodu na vodík a kyslík bez akéhokoľvek prispenia elektrického prúdu, pričom sama zliatina nepodlieha žiadnym chemickým zmenám. Znamená to, že pomocou kúska tejto zliatiny možno vytvárať vodík z vody celkom bezplatne a nekonečne...

Dosť pre každého: Takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho a spomenúť reakciu studenej jadrovej syntézy, tepelné pumpy podporované slnečnou energiou atď. Existujú desiatky iných systémov, ktoré dobre fungujú a sú overené. Jednoznačne z nich vyplýva, že technológie využívajúce ,,energiu zadarmo“ sú už hotové a čakajú na využitie. Táto energia nás môže zbaviť znečistenia a je jej dosť pre každého. Umožnila by napríklad uzavrieť všetky atómové elektrárne, odsoliť neobmedzené množstvo morskej vody a dodať ju do najzapadlejších kútov sveta, pestovať rastliny v skleníkoch aj v zime a to kdekoľvek. Všetky tieto zázračné výhody, ktoré by uľahčili a zlepšili náš život na tejto planéte, a to každému, však nemôžeme využívať. Otázka znie, komu prospeje takéto zdržiavanie spomínaných vynálezov?
Silou, ktorá znemožňuje všeobecný prístup k spomínaným technológiám, sú skupiny pochybných vynálezcov a podvodníkov (v USA dodnes funguje človek nahovárajúci státisíce ľudí na namontovanie elektrického generátora poháňaného ,,energiou zadarmo“). Tí potom ideálne diskreditujú skutočné výdobytky v oblasti získavania ,,energie zadarmo“. Jediná osoba, ktorá podvádza vo veľkom, dokáže zničiť dôveru ľudí v celej krajne k spomínanej technológii. Doktor Peter Lindemann, ktorý je známou autoritou v oblasti praktického použitia viacerých revolučných technológií, tvrdí, že takmer každý z nás, tak ako vlády, túži prežiť.
 
„ Bojíme sa neznámeho, aj keď vieme, že sa za ním skrýva veľká odmena.“
  ( Dr. Peter Lindemann)
 Podľa neho však existuje iba jediná sila, brániaca všeobecnému prístupu k energii zadarmo, ktorou je nemorálna motivácia správania sa živočícha menom človek. Technológia ,,energie zadarmo“ je vonkajšou manifestáciou Božej štedrosti. Je to hybná sila ekonomiky osvietenej spoločnosti, v ktorej má každý to, čo potrebuje. Objavenie sa technológii ,,zadarmo“ je príznakom úsvitu civilizovanejších čias. Podľa Lindemanna nik z tejto energie nezbohatne, nik jej pomocou neovládne svet. Je to skutočný dar Boží. Núti všetkých k zodpovednosti za to, čo robíme, k sebadisciplíne. Lindemann píše: ,,Súčasná civilizácia dosiahla vrchol svojich možností, pretože zasiala semená svojej vlastnej premeny. Neduchovnému ľudskému tvorovi nemožno zveriť energiu zadarmo“, lebo bude robiť to, čo vždy, čiže neľútostne ťahať výhody jeden od druhého, alebo sa v procese rivality navzájom zabíjať. Ak siahnete po knihe Atlas Shrugged alebo po správe Rímskeho klubu o obmedzení vývoja, dozviete sa, že najbohatšie rody vedia o tom desaťročia a plánujú žiť vo svete energie zadarmo a opäť nás všetkých udržiavať v súčasnom stave vedomia. To nie je nič nové. Králi vždy považovali ľud za svojich poddaných.
 
 Šanca novej spoločnosti
Začína sa diať čosi neobyčajné: vynálezci zverejňujú svoje vynálezy namiesto toho, aby si ich dali patentovať alebo ich udržiavali v tajnosti. Informujú o nových energiách v knihách, videom, internetom. Hoci práve na internete je veľa nezmyslov, hodnotných informácií aj tam pribúda /www.free-energy.fr www.keelynet.com www.rumor-millnews.com www.gewo.cz/ve/meg/MEGpaper.rarbezpohybovyel.generator 
V súčasnosti už malé súkromné skupinky vypracúvajú ďalšie podrobnosti. Mnohí výsledky publikujú na internete. Lindemann tvrdí, že my všetci predstavujeme rozhodujúcu silu. Keď sa postavíme proti  nečinnosti, môžeme zmeniť históriu a spoločnými silami dosiahnuť, aby sa svet stal takým, aký chceme, aby bol. Napriek tomu ,,energia zadarmo“ už je na svete a celkom zmení náš život, naše vzájomné vzťahy. Musíme však najskôr, tak ako vo všetkých ostatných prípadoch súvisiacich s duchovnou vierou, manifestovať svoju veľkodušnosť a vieru vo vlastný život.
Podľa NEXUS Austrália

Elektrina zadarmo: Epochálny vynález bezpohybového generátora, ktorý dodáva elektrinu zadarmo, trvale a bez obmedzenia. Tento prístroj bol pomenovaný svojím vynálezcom ako bez- pohybový elektromagnetický generátor, teda anglicky MEG. Tento článok spôsobil značný rozruch, ale aj nedôveru, zrejme asi tiež preto, že ani svetové médiá sa o ničom takom nikdy nezmieňovali. MEG predstavuje revolučný prístup k výrobe energie pre stále náročnejšie hospodárstvo. Avšak zároveň sa môže stať obrovským ohrozením pre energetické spoločnosti. Je nesporné, že až vrastie do svojej predurčenej roly, podrobí si trh a poskytne ľudstvu trvalý a predovšetkým čistý zdroj energie, čo zatiaľ za prijateľnú cenu dosiaľ nedokázal žiadny iný energetický zdroj.

MEG ( bezpohybový generátor voľnej energie)
•Permanentný magnet: Najdôležitejším prvkom zariadenia je permanentný magnet a z neho na vrchu a dole vybiehajúca línia magnetického poľa. Tento magnet je nutný pre funkciu prístroja hlavne pre jeho naštartovanie.
•Materiál jadra: Materiál jadra je nanokryštalická prenosová cesta magnetického toku. Namiesto toho, aby magnetické siločiary cirkulovali v priestore medzi severným a južným pólom magnetu, vstupujú do nanokryštalickej prenosovej cesty v materiáli jadra. Výnimočné vlastnosti dovolili tomuto materiálu, aby sa zmocnili celého magnetického poľa permanentného magnetu, takže sa tu mimo jadra žiadne voľne magnetické pole nevyskytuje.
•Kolektorové cievky: Miesto odberu energie bezohybového elektromagnetického generátoru sú kolektorové cievky.
•Vstupné cievky: Sú body riadeného vzostupu energie, ktorá uvádza do pohybu ich oveľa väčšie množstvo.

Princíp MEG-u (motionless) 
 Ako MEG funguje?: Ide o konverziu – premenu energie vektorového potenciálu vonkajšieho poľa Zeme do magnetického poľa, pohybujúceho sa vo vnútri uzavretej magnetickej slučky.
Dostatočná voľná energia vonkajšieho poľa našej Zeme sa pričíta k magnetickému poľu vo vnútri uzavretej slučky.
Prerušovaná činnosť vstupnej cievky v podstate funguje tak, že riadi prísun tejto voľnej energie vonkajšieho poľa.
Uzavretý okruh je nútený spolupracovať s vnútorným magnetickým poľom a snaží sa v tejto situácii o vyrovnanie nerovnovážnych pomerov. Preto sa prechodne  energia magnetického poľa vo vnútri uzavretého okruhu, ktorá je neustále odčerpávaná na výstupoch kolektorových cievok, doplňuje o ďalšiu ,,voľnú“ energiu vstupujúcu zvonka.
Energiu z MEG-u odvádzame z kolektorových cievok. Ľahko pritom zistíme, že kolektorom odoberáme šesťkrát väčšie množstvo elektrickej energie, než je množstvo dodávané do vstupných cievok. Ak však časť takto získanej energie opäť prevedieme späť do vstupných cievok, predstavuje nepretržitý a nekonečný energetický prebytok, teda ide o  bezplatný prúd.
Prúd zadarmo: Energetický tok plynúci z MEGu skutočne predstavuje výsledný produkt či výstup,  plne nahrádzajúci stratové splodiny systémov poháňaných fosílnymi palivami, ako napríklad automobilový motor. To čo bol odpad, to tu predstavuje užitočný výkon, využiteľný ako bežná elektrina odoberaná z rozvodovej siete.

Čo doteraz bráni správnemu pochopeniu MEGu?: MEG používa malé množstvo energie k premene, to znamená k čerpaniu oveľa väčšieho množstva inak nepoužiteľného energetického toku, a to kontrolovateľnou, čistou a pohodlnejšou formou než doteraz. To u niektorých ľudí vyvolalo ,,škrabanie na hlave“, ide totiž o úplne nový spôsob, ako zachádzať s prúdom. U ľudí, ktorí majú pocit, že sú dôverne oboznámení s princípmi zachovania energií, to predstavuje nutnosť značného posunu v spôsobe uvažovania. Zásluhou intenzívneho vyučovania ku spôsobu myslenia, pri ktorom sa preberajú výhradne uzavreté systémy, to môže vzdorovať roky. A to je tiež zámer ropných spoločností, ktoré financujú vysoké učenie a určujú tiež smer a mantinely ,,vhodnej“ výučby. Otvorený systém bezpohybového elektromagnetického generátora môže do výstupu vtiahnuť energiu okolia, a preto je s ním neustále v interakcii. To vedel Nikola Tesla, ktorý takto vedel poháňať svoj elektromobil. Zásluhou nového pohľadu na prúdenie energie otvára MEG novú cestu. V týchto chvíľach si ešte ani nevieme uvedomiť, o aký významný vynález ide. Určite to však pochopíme v tom okamžiku, len čo sa MEG objaví na trhu. Podľa informácií to vyzerá, že sa toho už skoro dočkáme.

NOVÝ VEK V ENERGII
Sila vesmíru a Zeme
 „ Neuplynie ani generácia a naše stroje budú poháňané silou, získanou v ľubovoľnom bode vesmíru.“ 
( Dr. Nikola Tesla)
 Priestor je vyplnený energiou. Je táto energia statická či dynamická? Pokiaľ je statická, naše nádeje sú zbytočné, pokiaľ kinetická – a my to vieme takmer isto – potom je to len otázkou doby, kedy ľudia uspejú v pripojení svojich strojov k veľkému súkolesiu prírody. ( Nature of World and of Man, Chicago Institute of technology)
 
Nikola Tesla se nezaoberá jadrovou energiou, ale energiou, ktorá neustále prichádza na Zem z vesmíru.
 
Mnoho energie prichádza na zem ako svetlo – v intenzite 1,963,600 stowattových žiarovek pre každodenný ľudský život (Experiments with Alternating Currents of High Potential and High Frequency, Nikola Tesla, 1904). Žiadny druh paliva nie je treba brať tak vážne, ako túto energiu, ktorá môže byť využitá v akejkoľvek forme dopravy. Teplo, svetlo a sila môžu byť využité vo všetkých druhoch budov a strojov. Napríklad táto sila môže čerpať vodu pre púštnu zem, alebo sa stať základom vykurovania, či akéhokoľvek dnes využívaného motoru a to všetko za zlomok pôvodných nákladov.
Toto je preukázaná skutočnosť stovkami ľudí, ktorí boli svedkami Morayovho vynálezu – využitia sily z vesmíru. Toto je vesmíra energia. (Dr. Moray se neodvolával na kozmické lúče, je nutné vzíať do úvahy jeho hypotézy týkajúce sa energie z atómového jadra).
 
Celková energia kozmického žiarenia je veľmi veľká. Mechanizmus jeho vzniku zahrňuje vzájomnú súvislosť mezi celkovou štruktúrou hmoty  a akciou vesmíru. Dnes sa zastáva názor, že sa kozmické žiarenie skladá v prvom rade z protónov a nejakých ťažkých jadier. V tejto kozmickej energii je uložených približne 100 kvadriliónov elektrónvoltov. Prichádzajú spojite, v malom časovom rozpätí a žiarenie má hlavnú rovnomernú izotropiu.
Zem je obklopená atmosférou žiarenia kozmických lúčov prichádzajúcich neustále zo všetkých smerov, napriek tomu ich  môže do istej miery oslabiť zemské magnetické pole. Všetky dôkazy svedčia o tom,  že Slnko nie je zdrojom akéhokoľvek zjavného  množstva tohto žiarenia. Pôvod je preto pochopiteľne vo vesmíre. Celková energia kozmického žiarenia je viac než  celkový svetelný výkon všetkých hviezd a hmlovín celého vesmíru. Neobmedzená sila je doručená každému človeku doslova pred domové schody…

Morayov objav žiarivej energie, využitie žiarení z vesmíru ako zdroja energie, dáva nejväčšie množstvo energie za libru akéhokoľvek známeho systému. Elektrická energia pre elektromotor, alebo elektrické prúdové lietadlo ďaleko predčí inú formu energie. Nie je tu  žiadny mŕtvy moment či straty. Počiatočný krútiaci moment je omnoho vyšší ako v spaľovacom motore.
 
Objav žiarivej vesmírnej energie je jeden z najpraktickejších. Túto silu je možné využiť bez akéhokoľvek  primárneho zdroja kdekoľvek  na zemeguli – na zemi, vo vzduchu, na vode, pod vodou, alebo dokonca pod zemou. Pokiaľ tento objav niekto nazýva generátorom, nie je to úplne správne, je to len elektrické čerpadlo. Morayovo zariadenie pracuje ako čerpadlo kozmického žiarenia pracujúce na princípe vysokorýchlostného elektrónového oscilátora, ktorý slúži ako detektor kozmického žiarenia a spôsobuje prečerpávanie energie v zariadení.
 
Pre vysvetlenie šírenia tepla a svetla – dve z foriem žiarivej energie – človek predpokladal existenciu média vyplňujúceho celý priestor. Ale prenos energie tepelným žiarením a svetlom nie je jediný dôkaz existencie éteru. Elektrické, magnetické a elektromagnetické úkazy spolu s gravitáciou fungujú na tomto istom princípe.
 
Príťažlivé a odpudivé sily existujú mezi elektrovanými telesami, magnetmi a obvodmi vedúcimi elektrické prúdy. Takto môže byť dodaná kinetická energia telesám s veľkou hmotnosťou. Pokiaľ prechádza elektrický prúd akýmkoľvek obvodom, indukované prúdy sa objavia vo všetkých okolitých cievkach. Toto vyžaduje dodanie energie. Ako sa energia dostane z elektrického obvodu k cievkam? Ak veríme v zachovanie energie behom prenosu, tzn. že ak sa z jedného miesta presunie na druhé, tak musí prejsť priľahlým priestorom, a preto musí existovať istý interval a sme nútení predpokladať nástroj pre prepravu z miesta na miesto. Pokiaľ je častica elektrovaná, najprv musíme sledovať isté množstvo energie vynaložené pre túto prácu. Výsledkom je elektrifikovaný stav častice. Proces elektrifikovnia cievky spočíva v uložení energie v akejsi podobe, buď v cievke alebo v okolitom  médiu. Práca je vynaložená na vykonanie zmeny stavu média a ak je častica vybitá, médium sa vracia do pôvodného stavu za súčasného uvoľnenia energie.  Podobne je tiež  treba dodávať energiu pre zachovanie toku elektrického prúdu a javov vyplývajúcich z prietoku prúdu okolitým médiom. Predpokladá sa, že elektrifikovaná časť, alebo teleso vykazujúce „elektrinu“ závisí na tom, čo je nazývané elektrickým fenoménom.
 
Elektrický prúd je považovaný za tok elektriny postupujúci pozdĺž drôtu (napríklad) a energie, ktorá sa prejavuje  v nejakej časti obvodu, je prenášaná pozdĺž drôtu, ktorým prúd prechádza . Ale existencia indukcie a elektromagnetických interakcií medzi telesami umiestnenými v rovnakej vzdialenosti od cievky poukazuje na dôležitú rolu média vo výskume tohoto elektrického fenoménu. V skutečnosti, ono je zásobárňou energie.
Na tomto základe založil Maxwell svoju teóriu elektriny a magnetizmu a navrhol tak tok energie v rôznych častiach elektrického poľa ako elektrických a magnetických síl. Prostredie okolo elektrického telesa je nabité energiou a nie imaginárnym elektrickým fluidom rozloženým nad elektrickým telesom či cievkou. Keď hovoríme o náboji elektrifikovanej cievky, predpokladáme náboj okolitého média, a pokiaľ hovoríme o elektrickom toku či prúde v obvode, máme na mysli tok, ktorý poznáme,  tok energie, prechádzajúci elektrickým poľom vo vnútri vodiča. Práca, vykonaná pri elektrifikácii cievky je uložená v okolitom médiu, pravdepodobne ako pohybová energia. Aby sme tento jav označili, pomenujme toto médium okolo cievky polarizovaným, to znamená, že jeho stav či niektorá z veličín bola pozmenená v závislosti na intenzite zmeny. Ak je náboj zápornej polarizácie, možno môže existovať opačná polarizácia, ako pravotočivá a ľavotočivá ,alebo rotácia.
 
Teraz uvažujme prípad telesa nabitého striedavo kladne a záporne v rýchlom slede. Kladný náboj značí pozitívnu polarizáciu média, ktorá začína v cievke a smeruje do okolitého priestoru. Ak je teleso vybité, okolité médium je viac- menej pripravené k ďalším zmenám. Záporný náboj telesa teraz spôsobí polarizáciu média v opačnom smere. Výsledkom striedania nábojov je fakt, že se ľubovoľný bod v prostredí striedavo polarizuje v opačných smeroch, zatiaľ čo vlny opačných polarizácií sú šírené priestorom, energia zo zdroja, či faktor pôsobiacej elektrifikácie. Máme tu periodické zmeny vyskytujúce sa v každom bode, sprevádzané vlnami energetického toku mimo cievku.
Fenomén interakcie vedie k záveru, že svetlo je výsledok periodických zmien, alebo chvenia média, ale ak ide  o charakter tohto vlnenia, čo sa týka presnej povahy periodických zmien, alebo aké zmeny to sú, nemáme žiadnu znalosť. Vieme, že zmeny elektrických nábojov sú sprevádzané odpovedajúcimi stavovými zmenami, či vibráciami média, a ak je zmena periodická a s dostačujúcou rýchlosťou, máme vibrácie v každom bode. Možno, analogické s tými, ktoré nastávajú pri šírení svetla – kombinácie vlny a stavu častice. Tak potom elektromagnetická teória vychádza zo svetelných vibrácií.
 
Ve staršej teórii pružnosti sú svetelné vibrácie predpokladané ako kmitanie častíc, alebo molekúl prostredia okolo svojich pokojových polôh, ktoré sa uskutočňujú, keď vlnenie prechádza cez elastické teleso. Táto teória je nepodložená, avšak nedá sa celkom zavrhnúť. Spojenie teórií je výhodné. Je známe, že zmena, chvenie, polarizácia, alebo akokoľvek  to nazývame, je periodická a priečna k smeru šírenia. Elektromagnetická teória nás ďalej nič neučí, čo sa týka povahy vlnenia, ale skôr tvrdí, že akákoľvek zmena elektrizovaného telesa je vratná. To redukuje svetlo a tepelné vlnenie do rovnakej roviny, ako vlny elektrickej polarizácie. Jediná  nevyhnutná veličina je dostatočná rýchlosť zmeny. Tieto tvrdenia boli potvrdené experimentmi profesora Hertza .
 
Ak pružná substancia podlieha napätiu a potom dôjde k uvoľneniu, môžu  sa stať dva javy: Substancia se môže pomaly vrátiť k svojmu pôvodnému stavu, alebo náhle zmeniť stav a to má za následok sériu kmitov. Niečo podobného sa môže vyskytnúť u nabitého kondenzátora. Laicky povedané, tok elektriny môže pokračovať jedným smerom až do úplného vybitia, alebo môže oscilovať. To znamená, že prvý tok energie je nasledovný tokom energie opačného smeru, ako by nastal jej odraz. Kondenzátor se stáva opačne nabitým, ďalšie vybitie sprevádza opäť odraz, pokým všetka energia nie je vyžiarená, alebo  premenená v teplo, či iný druh práce.
Len čo  je kondenzátor nabitý energiou zachytenou Morayovým zariadením, potom sa vybíja do obvodu vhodnej impedancie, reaktancie a induktancie – tým je synchronizované kmitanie zariadenia s vibráciami vesmíru (Dr. Moray často zamieňal slovo vesmír s hmotou) a indukčnosť je nabitá.. Pri opačnom cykle  se kondenzátor nabíja, vybíja a opätovne nabíja, pokým sa energia v ňom uložená  nepremení v kinetickú energiu prechádzajúcu  obvodom a táto môže byť udržovaná neurčitú dobu vďaka  rezonancii s osciláciami vesmíru.
 
Ak pozeráme na oscilácie z mechanického, elektrického a matematického hľadiska, zistíme, že elektrický odpor je analogický mechanickému treniu a zrovnateľný s mechanickou rýchlosťou. Zotrvačnosť a induktancia môžu byť považováné za analogické pojmy. Čím väčšiu má teleso hmotnosť, tým dlhšie bude zotrvávať v pohybe. V zariadení žiarivej energie v obvode RLC  väčšia  indukčnosť spôsobí dlhšiu synchronizáciu s kozmickými vlnami.
 Kľúč ku zdroju energie môžeme nájsť v oscilujúcich silách vesmíru.
 
Ako môžeme túto energiu využiť pre moderný priemysel
 Odpoveďou je elektrický generátor, ktorý je vyvážený tak, aby bol synchronizovaný s kmitmi vesmíru. 
Doktor Ross Gunn, civilný vedec pre U.S. Navy už pred mnohými rokmi uviedol, že Zem je obrovský kondenzátor, produkujúcí cez 200 miliónov ampér elektrického prúdu (spojite). Napríklad severná polárna žiara je považovaná za veľmi jasný elektrický úkaz, produkovaný priechodom elektrického náboja cez zriedené plyny vyššej atmosféry. Takto popísaná zem Dr. Gunnem a ďalšími, má záporný náboj dosahujúcí 400,000 coulombov. Ešte 6 stôp nad zemou (1,83 m) je vzduch nabíjaný  viac ako 200 voltami pozitívnymi voči zemi. Je známe, že vzduch odvádza elektrinu z nabitých telies. Ak je vzduch vodičom elektriny, zemský náboj musí stále prechádzať do atmosféry. Bolo vypočítané, že sa zem vybíja kontinuálne do atmosféry prúdom 1,800 ampér. Touto rýchlosťou by zem stratila 90% svojho náboja vzduchom za jednu hodinu, ale náboj zeme je konštantný.

Odkiaľ teda pochádza zdroj energie pre zem?
Je prijímaný názor, že vo hviezdach dochádza ku konverzii hmoty v energiu a na základe úvahy vychádzajúcej z javov pri rádioaktivnom štiepení, pri ktorom je vyžarované vlnenie, môže niekto vyvodiť záver, že vlnenia s vysokými frekvenciami prichádzajú z hviezd (jednou z nich je aj naše Slnko). Teraz musí byť príjímaná konverzia energie v hmotu. Bolo objavené, že ionizácia, ktorá môže byť tokom energie médiom rastie spolu s nadmorskou výškou, miesto toho, aby klesala. Zdrojom energie je vesmír, vznik energie rotáciou a všetkých ďaľších javov je následkom a nie príčinou.

Pri obmedzení odporu na minimum a synchronizovaní iontových dejov v Morayovom zariadení s vlnami prichádzajúcimi z vesmíru, periódy kmitania môžu byť urýchlené rýchlejšie, pokým zotrvačnosť dovolí a tak je predĺžený čas návratu. Toto je vykonané odvedením spätnej oscilácie mimo vlastné kmitanie a tým predĺžené kmitanie oscilátora. Akonáhle se stane spätná oscilácia odlišnou, harmonický vzor ju synchronizuje a tým je zachovaná synchronicita s vesmírom.

Vo vesmíre platia rovnaké princípy ako v našich laboratóriách. Ak zameriame  svoju pozornosť k nekonečne malým častiam atómu, zistíme, že hmota neexistuje v takej podobe, ako ju predpokladáme. V základe se skladá z nábojov energie vyžarujúcich rôzne vlnové dĺžky, či frekvencie. Stáva sa stále viac zjavným, že sa  nám vďaka nedostatku znalostí javí príroda ako zložitá. Rozvinutie obrazu však sľubuje úžasnú jednoduchosť.
 
Jeden z najúžasnejších objavov, ktoré vôbec kedy boli vykonané, je súvislosť medzi svetlom, elektrinou a existenciou nábojov v atómoch hmoty.
Žiarenie vychádza z centra v priamkách do každého smeru.
 „Energia je definovaná ako stav hmoty so schopnosťou, ktorou môže jedna definovaná časť pôsobiť na inú definovanú časť.“ Toto bolo napísné v roku 1892 a objavy to potvrdzujú. Energia je potom skupenstvo, alebo skôr špecifický stav, v ktorom se môže hmota nachádzať, keď sa objaví pozorovaná fáza energie.
V náväznosti na kinetickú energiu je atóm schopný pohlcovať energiu vnútorne. Táto termodynamická energia je spojená s usporiadaním stavebných častí atómu. Atóm je bežne známy v rovnovážnom stave, v ktorom nevydáva a ani nepohlcuje energiu. Ale termodynamická energia atómu môže byť pozmenená. V prípade, že táto energia prekračuje normálny stav, hovoríme, že sa nachádza v excitovanom stave. Excitácia môže byť zpôsobená niekoľkými příčinami, napríklad zrážkou atómu s rýchlo letiacou kladne či záporne nabitou časticou, alebo interakciou …
 Kinetická energia atómu je uvoľnená  ďalšími zrážkami. Toto se deje vo vesmíre stále.
 
Elektromotor a generátor by nikdy neboli objavené bez predchádzajúcej znalosti dielektrika. Ak najprv objavíme dielektrický ventil pre vesmírnu energiu a spôsob synchronizácie tohoto zariadenia
. Všetky formy hmoty oscilujú v odlišných frekvenciách. Tak je to s rôznymi formami energie – teplo, svetlo, magnetizmus, elektrina. Toto sú len prejavy vibrácií tvorených vesmírem. Všetko vibruje špecifickou frekvenciou, podľa svojho charakteru a môže byť premenené do ďalších substancií znížením, či zvýšením frekvencie. V prípade, že je frekvencia dostatočne vysoká, molekuly se oddelia a atómy se stanú voľnými. Pri ďalšom zvýšení frekvencie sa atómy oddelia na svoje stavebné časti.

Hmota se potom stane formou energie. Môže byť vyvinutá frekvencia, ktorá vyváži gravitáciu na nulu. Sila môže potom dokonca prekonať gravitáciu. Porozumenie princípom vibrácií je skutočné porozumenie princípom energie.
V žiarení gama nájdeme potenciály, ktoré sú ekvivalentné až 2,000,000 V, ich najkratšia vlnová dľžka doteraz nie je známa. Ešte o oktávu vyššie leží žiarenie nazývané  kozmické lúče. Kto môže nakresliť konečnú líniu a definovať, aké vyššie oktávy existujú než tie, známe ako kozmické lúče? Naše východisko pri objave týchto odlišných vĺn bola elektrická konduktivita vzduchu a zistenie, že táto vodivosť je rovnako veľká v noci ako vo dne.Žiarenie, vydávané Slnkom môže byť jediným zdrojom tejto energie. Celý priestor je nasýtený vibráciami , ktoré sú nepochybne elektrického charakteru. Súvislosť hmoty s energiou a medzi energiou a hmotou sa teda stáva potenciálom vesmíru – jedna pokračujúca séria kmitania.
 
Atómy udržujú svoju rovnováhu kmitaním, rotáciami, príťažlivými a odpudivými silami , ale toto nie je proti transformácii rovnováhy, pokým je zmena rovnováhy dosť rýchla, hmota sa mení v energiu a energia v hmotu. 
Hmlová komora Dr. Andersona v Kalifornskom inštitúte technológie, kde bol objavený pozitrón,  poskytla mnoho informácií o energii kozmických lúčov. Objavil vznik pozitrónov po zrážke kozmických lúčov s hmotou. Energie kozmických lúčov zanechali v hmlovej komore stopy zodpovedajúce rozsahu 100 voltov až 3 miliardy voltov. Teória Lemaitra a Vallarta spolu s asymetrickým meraním Dr. Johnsona poskytly konečné hodnoty pre energiu polovice kozmického žiarenia a poukazujú nato, že je ich energia medzi 5 až 50 miliardami voltov.
Obraz 100 miliárd voltov je výsledkom meraní Dr. W. Kolhostera prenikavého žiarenia na dne Strassfurtských soľných baní. Zistil, že minimálna energia týchto lúčov mala väčšiu intenzitu, ako kedy kto očakával.
Energia 100 miliard voltov bola indikovaná pri zrážkach kozmických lúčov s ľadovcom.( bola čiastočne zmeraná v Nemecku.) Morayovo zariadenie pracovalo rovnako dobre v hlbokých baniach, pod vodou , alebo na vrcholoch  hôr  či v lietadle…

Klasifikácia
Je to asi sto rokov od doby, kedy veda začala považovať svetlo, teplo, magnetizmus, galvanizmus a elektrinu za prírodné sily. Na začiatku 19. storočia boli v školských učebniciach tieto javy označované ako „nehmotné substancie.“ Bola vyučovaná teória častíc svetla a Slnko bolo považované za nekonečnú zásobáreň týchto častíc. Vedci potom prijali vlnovú teóriu, ale dajme tomu, že je založená na pohybe častí, či atómov hmoty. Je možné, že elektrónová teória nebude absolútna. Einsteinova teória možno bude potrebovať poopraviť, či pridať dodatok, alebo môže byť odsunutá do ústrania.
 
1. Žiarivá energia
Zosiľovací vysielač Nikola Teslu, zariadenie T. Henry Morayho, EMA  motor Edwina Graya a stroj Testatika Paula Baumanna, všetky tieto stroje využívajú "žiarivú energiu". Táto prírodná forma energie (chybne  nazývaná "statická" elektrina) môže byť čerpaná priamo z ovzdušia, alebo získavaná z obyčajnej elektriny metódou nazývanou "rozdelenie na časti". Žiarivá energia môže vykonávať rovnaké divy ako obyčajná elektrina, ale za cenu menšiu ako 1% ceny elektriny. Nespráva  sa rovnako ako elektrina a to prispieva k tomu, že ju vedecká komunita správne nepochopila. Komunita Methernitha vo Švajčiarsku má v súčasnej dobe päť, alebo šesť funkčných modelov, samochodných zariadení, ktoré čerpajú túto energiu.
 
2. Motory poháňané  permanentnými magnetmi
Dr. Robert Adams (Nový Zéland) vyvinul úžasné konštrukcie elektrických motorov, generátorov a ohrievačov, ktoré využívajú permanentné magnety. Jedno také zariadenie odoberá 100 wattov elektriny zo zdroje, generuje 100 wattov k dobíjaniu zdroja a produkuje viac ako 140 BTU (British Thermal Unit =britská tepelná jednotka) tepla behom dvoch minút! Dr. Tom Bearden (USA) má dva funkčné modely elektrického transformátora poháňaného permanentnými magnetmi. Používa elektrický vstup 6 wattov  k  riadeniu  cesty magnetického poľa, pochádzajúceho z permanentného magnetu. Magnetické pole je púšťané striedavo do jednej a potom do druhej výstupnej cievky veľkou rýchlosťou. Týmto spôsobom je zariadenie schopné dodávať 96 wattov elektrickej energie do záťaže  bez pohyblivých prvkov. Bearden toto zariadenie nazýva Motionless Electromagnetic Generator, alebo MEG. Jean-Louis Naudin zhotovil vo Francúzsku kópiu Beardenovho prístroja. Princípy tohto prístroja prvýkrát zverejnil Frank Richardson (USA) v roku 1978. Troy Reed (USA) má fungujúci model špeciálneho magnetizovaného ventilátora, ktorý behom rotácie vyvíja teplo. Zariadenie odoberá presne rovnaké množstvo energie k rotácii ventilátora, či generuje teplo  alebo nie. Okrem toho existuje mnoho vynálezcov mechanizmov, ktoré produkujú krútiaci moment len s použitím  permanentných magnetov (napr. magnetický motor Howarda Johnsona  ).

3. Mechanické ohrievače
Existujú dve triedy strojov, ktoré transformujú malé množstvo mechanickej energie do veľkého množstva tepla. Najlepšie z týchto čisto mechanických konštrukcií sú rotujúce valcové systémy navrhnuté  Frenettom a Perkinsom (USA). V týchto strojoch jeden valec rotuje vo vnútri iného valca s medzerou 1/8 palca medzi oboma valcami. Priestor medzi valcami je naplnený kvapalinou, ako je voda alebo olej a toto "pracovné médium" sa vplyvom rotácie vnútorného valce zahrieva.

4. Magnetické ohrievače
Ďalšia metóda používa magnety namontované na kolese, ktoré produkuje veľké vírivé prúdy v doske z hliníku a spôsobuje, že sa doska rýchlo zahrieva. Tieto magnetické ohrievače demonštrovali Muller (Kanada), Adams (NZ) a Reed (USA). Všetky tieto systémy sú schopné produkovať 10-krát viac tepla než štandardné metódy používajúce rovnaké množstvo energie na vstupe.

5. Super-účinná elektrolýza
Vodu je možné rozložiť na vodík a kyslík s použitím elektriny. Štandardné učebnice chémie tvrdia, že tento proces vyžaduje viac energie ako môže byť získané späť, keď tieto plyny rekombinujú. Toto je pravda len za najhorších podmienok. Keď je na vodu pôsobené jej vlastnou molekulárnou frekvenciou, s použitím systému, ktorý vyvinul Stan Meyer (USA) a opäť nedávno firma Xogen Power, Inc., táto sa rozkladá na vodík a kyslík pomocou veľmi malého množstva elektrického prúdu. Tiež s použitím rôznych elektrolytov sa mení účinnosť procesu veľmi dramaticky. Je tiež známe, že isté geometrické štruktúry a povrchy fungujú lepšie ako iné. Dôsledkom je, že je možné vyrobiť neobmedzené množstvo vodíkového paliva k pohonu motora (ako vo vašom aute) za cenu vody. Ešte úžasnejší je fakt, že v roku 1957 bola Freedmanom (USA) patentovaná špeciálna zliatina kovu, ktorá spontánne rozkladá vodu na vodík a kyslík bez elektrického vstupu a bez pôsobenia akýchkoľvek chemických zmien v samotnom kove. To znamená, že táto špeciálna kovová zliatina môže vyrábať vodík z vody, zadarmo, navždy.

6. Implozívne/vírové motory
Všetky priemyslovo vyrábané motory používajú uvoľňovanie tepla, ktoré spôsobuje rozpínanie a zvyšovanie tlaku ku konaniu práce. Príroda používa opačný proces ochladzovania, ktoré spôsobuje sanie a podtlak, Viktor Shauberger (Rakúsko) bol prvý, kto v 30. a 40. rokoch 20. storočia vyrobil fungujúce modely implozívnych  motorov. Callum Coats obšírne popísal Schaubergerovu prácu vo svojej knihe Living Energies a nato rada výskumníkov postavila fungujúce modely implozívnych motorov. Ide  o motory, ktoré produkujú mechanickú prácu z energie vákua. Existujú tiež omnoho jednoduchšie konštrukcie, ktoré používajú pohyb víru k čerpaniu energie z gravitačných a odstredivých síl a produkujú nepretržitý pohyb v kvapaline.
 
7. Technológia studenej fúzie
V roku 1989 dvaja chemici Martin Fleischmann a Stanley Pons z Brigham Young University, Utah (USA), oznámili, že vyvolali atómovú fúznu reakciu v jednoduchom stolnom zariadení. Toto tvrdenie bolo behom šiestich mesiacov "demaskované" a verejnosť stratila záujem. Napriek tomu  je studená fúzia veľmi reálna. Nielenže bol opakovane dokumentovaný nadbytok tepla, ale tiež atómová transmutácia prvku pomocou malého množstva energie, zahrňujúca tucty rôznych reakcií! Táto technológia môže s konečnou platnosťou produkovať lacnú energiu a desiatky ďalších dôležitých priemyselných procesov.

8. Tepelné  čerpadlá a slnečná energia
Chladnička vo vašej kuchyni je jediný "stroj na voľnú energiu", ktorý v súčasnej dobe vlastníte. Je to tepelné čerpadlo poháňané elektrinou. Používa jeden diel energie jedného druhu (elektrina) k vyvolaniu troch dielov  inej energie (teplo). To dáva účinnosť 300%. Chladnička používa jeden diel elektriny k pumpovaniu troch dielov  tepla z vnútra chladničky do vonkajšieho priestoru. Toto je typické použitie tejto technológie, ale je to najhorší možný spôsob využitia. Tepelné čerpadlo čerpá teplo zo "zdroja" tepla na miesto, ktoré sa má vyhrievať. "Zdroj" tepla by mal zrejme byť horúci a miesto, ktoré vyhrievame, by malo byť chladné, aby zariadenie riadne  fungovalo. V chladničke je tomu presne naopak. "Zdroj" tepla je vo vnútri  a je chladný a ohrievané miesto je teplejšie ako "zdroj" tepla. To je dôvod, prečo je účinnosť chladničky  nízka. To ale neplatí pre všetky tepelné čerpadlá. Účinnosť 800 až 1000 percent je ľahko dosiahnuteľná u tepelných čerpadiel v spojení so slnečnými kolektormi. Pri tomto systéme tepelné čerpadlo čerpá teplo zo slnečného kolektora a odovzdáva ho do veľkého podzemného absorbéru, ktorý zostáva na teplote 55°F (12.78°C); mechanická energia je získavaná pri prenose tepla. Tento proces je ekvivalentný parnej turbíne, ktorá získava mechanickú energiu medzi kotlom a kondenzátorom, s tým rozdielom, že používa médium, ktoré "vrie" pri oveľa  nižšej teplote než voda. Jeden taký systém testovaný v 70. rokoch produkoval 350 hp (merané na dynamometri), v špeciálne konštruovanom motore, ktorý bol napájaný energiou zo slnečného kolektora s plochou  100 štvorcových stôp. (Toto nie je systém, ktorý presadzuje Dennis Lee.) Množstvo energie k pohonu kompresora bolo menšie ako 20 hp, takže systém produkoval 17-krát viac energie, ako spotreboval! Mohol zásobovať energiou menšiu štvrť zo slnečného kolektoru, ktorý sa vojde na strechu chaty, s použitím rovnakej technológie, ktorá uchováva v chlade potraviny . V súčasnej dobe existuje priemyslový systém tepelných čerpadiel postavený severne od Kona, Hawaii, ktorý generuje elektrinu z tepelných rozdielov vody v oceáne. Existujú tucty ďalších systémov...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu