Saturn planéta
Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 21.01.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 379 slov
Počet zobrazení: 4 573
Počet zobrazení: 4 573
Tlačení: 467
Uložení: 436
Uložení: 436
Saturn planéta
Saturn je druhá najväčšia planéta – je najvzdialenejšia zo všetkých planét viditeľných voľným okom. Táto obrovská guľa plynu a kvapaliny je na rovníku vydutá a má vnútorný zdroj energie. Pri zložení, skoro 97 percent vodíka, má Saturn najnižšiu hustotu zo všetkých planét. Obklopuje ho veľkolepá sústava prstencov a má aj početnú rodinu mesiacov.
Saturnu trvá približne 29,5 pozemského roka, kým obehne okolo Slnka. Počas obehu sa Saturn striedavo prikláňa k Slnku buď južným pólom alebo severným pólom. Intenzita slnečného žiarenia na Saturne je len stotinou množstva, ktoré dostáva od Slnka Zem, ale aj to stačí na tvorenie sezónnych mrakov a hmiel.
Do objemu Satruna by vošlo 764 zemegúľ, pričom má iba 95-krát väčšiu hmotnosť ako Zem. Je to dôsledkom toho, že Saturn pozostáva prevažne z najľahších prvkov, vodíka a hélia, ktoré sa vyskytujú v plynnom aj kvapalnom stave. Saturn má najmenšiu hmotnosť zo všetkých planét- keby sa dal položiť do oceána, tak by sa v ňom vznášal. Satrun nemá zreteľný povrch; jeho horné vrstvy tvorí plynná atmosféra.
Viditeľný povrch Saturna tvorí vlastne jeho atmosféru. Vidieť ju ako svetložltú vrstvu mrakov s nejasnými pásmi rôznych odtieňov, ktoré sú zoradené rovnobežne s rovníkom. Usudzuje sa, že Satrun má tri oblačné vrstvy. Najvyššiu, viditeľnú vrstvu tvoria kryštáliky čpavkového ľadu, pod ňou sa nachádza vrstva siričitanu amónneho; ešte nižšie sú mraky vodného ľadu, ktoré zatiaľ nikto nevidel. Vrchná atmosféra, absorbuje ultrafialové žiarenie, a preto v nej teplota stúpa, čo vedie k vzniku hmlistého oparu; to je presne tá vrstva, ktorá dodáva nejasný a pochmúrny vzhľad.
Saturnove prstence sú najväčšie, najhmotnejšie a najčarovnejšie v celej slnečnej sústave. Prvý ich zaznamenal Galileo Galilei ako uši po oboch stranách Saturna. V skutočnosti sú tieto prstence súborom kúskov vodného ľadu s prímesou prachu, z ktorých obieha planétu po vlastnej dráhe. Veľkosť jednotlivých teliesok sa pohybuje v rozmedzí od prachového zrnka po balvany s rozmermi niekoľkých metrov. Veľmi dobre odrážajú svetlo, takže prstence sú jasné a dobre viditeľné. Prstence sa časom pomaly menia a mesiace krúžiace v rámci ich systému vyťahujú častice do pásov a vymedzujú medzery medzi nimi.
Saturn má 47 potvrdených mesiacov. Dvadsaťpäť z nich bolo objavených od roku 1980 pri výskumných výpravách sond Voyager a Cassini a vďaka zlepšenej observačnej technike aj zo Zeme. Najväčším mesiacom Saturna je Titan, ktorý bol objavený ako prvý v roku 1655. V rámci slnečnej sústavy je jedinečný prítomnosťou hustej atmosféry. Prvé z objavených mesiacov majú mená titanov, podľa gréckej mytológie. Novšie objavy majú galské, inuitské, škandinávske mená.
Saturn je druhá najväčšia planéta – je najvzdialenejšia zo všetkých planét viditeľných voľným okom. Táto obrovská guľa plynu a kvapaliny je na rovníku vydutá a má vnútorný zdroj energie. Pri zložení, skoro 97 percent vodíka, má Saturn najnižšiu hustotu zo všetkých planét. Obklopuje ho veľkolepá sústava prstencov a má aj početnú rodinu mesiacov.
Saturnu trvá približne 29,5 pozemského roka, kým obehne okolo Slnka. Počas obehu sa Saturn striedavo prikláňa k Slnku buď južným pólom alebo severným pólom. Intenzita slnečného žiarenia na Saturne je len stotinou množstva, ktoré dostáva od Slnka Zem, ale aj to stačí na tvorenie sezónnych mrakov a hmiel.
Do objemu Satruna by vošlo 764 zemegúľ, pričom má iba 95-krát väčšiu hmotnosť ako Zem. Je to dôsledkom toho, že Saturn pozostáva prevažne z najľahších prvkov, vodíka a hélia, ktoré sa vyskytujú v plynnom aj kvapalnom stave. Saturn má najmenšiu hmotnosť zo všetkých planét- keby sa dal položiť do oceána, tak by sa v ňom vznášal. Satrun nemá zreteľný povrch; jeho horné vrstvy tvorí plynná atmosféra.
Saturnove prstence sú najväčšie, najhmotnejšie a najčarovnejšie v celej slnečnej sústave. Prvý ich zaznamenal Galileo Galilei ako uši po oboch stranách Saturna. V skutočnosti sú tieto prstence súborom kúskov vodného ľadu s prímesou prachu, z ktorých obieha planétu po vlastnej dráhe. Veľkosť jednotlivých teliesok sa pohybuje v rozmedzí od prachového zrnka po balvany s rozmermi niekoľkých metrov. Veľmi dobre odrážajú svetlo, takže prstence sú jasné a dobre viditeľné. Prstence sa časom pomaly menia a mesiace krúžiace v rámci ich systému vyťahujú častice do pásov a vymedzujú medzery medzi nimi.
Saturn má 47 potvrdených mesiacov. Dvadsaťpäť z nich bolo objavených od roku 1980 pri výskumných výpravách sond Voyager a Cassini a vďaka zlepšenej observačnej technike aj zo Zeme. Najväčším mesiacom Saturna je Titan, ktorý bol objavený ako prvý v roku 1655. V rámci slnečnej sústavy je jedinečný prítomnosťou hustej atmosféry. Prvé z objavených mesiacov majú mená titanov, podľa gréckej mytológie. Novšie objavy majú galské, inuitské, škandinávske mená.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Planéta Saturn | Referát | 214 slov | |
Saturn - najkrajšia planéta | Referát | 422 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#saturnDiskusia: Saturn planéta
Pridať nový komentárVygenerované za 0.019 s.