Energia, my a politika

Energia, my a politika
Dni fosílnych palív sú spočítané a ich využívanie je ohraničené na niekoľko málo generácií, ktoré po nás prídu. Otázky typu: kto nám dal právo využiť tieto zdroje a premeniť ich na odpad a emisie, alebo kto tu hovorí v mene nasledujúcich generácií, by mali zaznieť pri každej diskusii o budúcnosti energetiky. Je zrejmé, že tieto otázky jednoducho nepasujú do dnešnej filozofie „ biznis ako obyčajne“ a preto sú s úspechom obchádzané politikmi ako aj lobistickými skupinami. Zjednodušene je možné povedať, že nie etika  a morálka, ale krátkozraké záujmy biznisu sú hybnou silou nášho vývoja.

Existuje niekoľko štúdií o tom, že obnoviteľné zdroje nám môžu zabezpečiť dostatok energie pre všetky naše potreby. Ak tomu tak v skutočnosti je, sú tržné mechanizmy a politici jedinými silami, ktoré spôsobujú, že ich podiel na celkovej spotrebe je v Európe len niekoľko percent resp. je takmer zanedbateľný v Strednej a Východnej Európe? Jedným z dôvodov súčasného vývoja je aj skúsenosť, že peniaze je možné podstatne jednoduchšie získavať využívaním fosílnych palív ako obnoviteľných zdrojov.

Obnoviteľné zdroje nie je možné privatizovať, aj keď spôsoby ich využitia sa privatizovať dajú. Na rozdiel od uhlia, ropy, plynu a uránu slnko a vietor budú vždy zadarmo a v dostatočnom množstve. Vzhľadom na svoj charakter sa ich využívanie viaže na veľké plochy (napr. biomasa )a preto si vyžadujú aj vysoké investície. Na druhej strane fosílne palivá majú vyššiu energetickú hustotu a môžu byľ transformované na užitočnú energiu vo veľkých centralizovaných zdrojoch prinášajú značné zisky. Znamenajú teda uvedené skutočnosti, že využívanie obnoviteľných zdrojov je pre spoločnosť drahšie ako spaľovanie fosílnych palív? Ak sa pozeráme len na aktuálne ceny energie ( elektrina, benzín, teplo ...) potom cena energie z obnoviteľných zdrojov sa môže zdať vyššia. Skutočnosťou však je, že cena ktorú za energiu  z fosílnych zdrojov dnes platíme nevyjadruje aktuálne (celkové ) náklady na ťažbu, transformáciu a konečné využitie týchto palív. Existujú značné tzv. skryté náklady  spojené s využívaním týchto zdrojov, ktoré sú rozložené na celú spoločnosť a nie sú v cene energie zahrnuté. Pretože tržné mechanizmy v energetike nepracujú tak ako by mali  a škody na životnom prostredí, ľudskom zdraví , flóre, faune alebo kultúrnom dedičstve nie sú zahrnuté v cenách energie, ale sú hradené z iných zdrojov, je veľmi neobjektívne tvrdiť, že energia z uhlia, ropy, plynu alebo uránu je lacnejšia ako energia zo slnka, vetra alebo biomasy. Nie je žiadnym tajomstvom, že problémy a náklady na likvidáciu odpadu často presúvame na nasledujúce generácie. Nanešťastie len malá časť z týchto nákladov sa dá odhadnúť vo finančnom vyjadrení. Väčšia časť týchto skrytých nákladov nebola ešte kvantifikovaná resp. identifikovaná (napr. globálne klimatické zmeny ),pričom škody na ľudskom zdraví  nie je možné jednoducho finančne vyjadriť. A aj keď existujú snahy o takéto finančné vyjadrenie, celkové náklady bývajú enormné.

Znečisťovanie životného prostredia  v dôsledku spaľovania fosílnych palív je dnes prakticky bezplatné, čo vedie k tomu, že energia z obnoviteľných zdrojov nie je, až na málo výnimiek , konkurencie schopnou. Zahrnutie skrytých nákladov do cien energie by túto situáciu zmenilo. Znamenalo by to však zvýšenie cien , a to je z politického hľadiska málo atraktívne, nakoľko politická vôľa zmeniť súčasný stav je väčšinou ohraničená dĺžkou volebného obdobia, kde riešenie dlhodobých problémov nemá miesto.
 
Vládou by mali byť stanovené konkrétne ciele zamerané na zníženie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov pre každý konkrétny sektor hospodárstva.  Tieto ciele by mali zohľadňovať tiež ochranu životného prostredia a udržateľnosť vývoja spoločnosti ( napr. vo vzťahu k emisiám oxidu uhličitého alebo siričitého ), tak aby nedochádzalo k vyplieneniu prírodných zdrojov. Úspešný prechod k udržateľnému energetickému systému závisí na starostlivom plánovaní do budúcnosti. Takéto plánovanie by malo zahrňovať:

- Zvažovanie opatrení tak na strane ponuky energetických zdrojov ako aj na strane skutočnej potreby. Toto by malo byť vykonávané na rovnakej báze.
- Výber opatrení, ktorých dopad na životné prostredie a náklady s nimi spojené sú najnižšie
- Presadzovanie decentralizácie energetického systému, tam kde je to možné .Účasť verejnosti a mimovládnych organizácií pri rozhodovaní

Vlády by mali odstrániť všetky legislatívne prekážky, ktoré stále umožňujú  plytvanie energiou  a bránia zavádzaniu úspor  a obnoviteľných zdrojov energie. Programy podporujúce šírenie informácií a uvedomelosť verejnosti v otázkach racionálneho  a ekologického využívania energie by mali byť podporované na všetkých úrovniach spoločnosti.