Venuša – dvojča Zeme?

Venuša – dvojča Zeme?
Venuša je v poradí druhou planétou od Slnka, vzdialená od neho v priemere 108,2 mil. km. Okolo Slnka obieha po eliptickej dráhe s veľmi malou excentricitou (0,0068) priemernou rýchlosťou 35 Km/s. Jeden obeh vykoná za 224,7 dňa. Venuša sa otáča okolo svojej osi zo všetkých planét najpomalšie, raz za 243,16 dňa. Teda deň je tu dlhší ako rok. Zaujímavosťou Venuši je, že rotuje retrográdne (naopak), Slnko teda vychádza na západe, zapadá na východe.

Rozmerom a hmotnosťou (viď prílohu 1,7) sa najviac podobá Zemi. Vďaka tomu boli v minulosti teórie, že na Venuši by sa mohli zasadiť rastliny, tie by vytvárali O2 a nakoniec by sa tam dalo aj žiť. Lenže keď začali Venušu skúmať sondy, zistilo sa, že to tak byť nemôže. Venuša je doslova peklo. Vplyvom skleníkového efektu je na povrchu Venuše 750 °K (470 °C). Atmosférický tlak na povrchu dosahuje 9MPa (90 atmosfér).

Venuša je terestriálna, vnútorná planéta. Na oblohe ju môžeme vidieť len niekoľko stupňov od Slnka (47°). Podľa toho, či ju vidíme ráno pred východom, alebo večer po západe Slnka, nazývame ju buď Zornička, alebo Večernica. Mraky, ktorými je obklopená, veľmi dobre odrážajú svetlo, aj vďaka tomu je po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. Jej jasnosť kolíše medzi –3,1m a -4,6m. Keďže je vnútornou planétou, môže nastať jej prechod pred disk Slnka, posledne 8. júna 2004. Nasledujúci prechod bude 6. júna 2012.Prechod Venuše môže nastať len okolo 7. júna a 8. decembra, za 243 rokov sa vystriedajú 4 prechody. Z toho že je vnútornou planétou tiež vyplýva, že pri pohľade zo Zeme vidíme jej fázy, prvýkrát ich videl G.Galilei svojím ďalekohľadom.

Povrch Venuše zakrýva hustá vrstva mrakov. Vidíme len atmosféru nad oblakmi, všetko pod nimi je zahalené rúškom tajomstva. Mraky sa pohybujú rýchlosťou až 360km/h ešte pred pristátím prvých sond sa radarmi zo Zeme podarilo zistiť, že Venuša je skôr rovinatá ako hornatá. Najvyšší vrchol, Maxwell Montes má 11 km. Prvé informácie o zložení a stavbe povrchu Venuše nám poskytli automatické sondy Venera, Pioneer Venus, Magellan (1990-1994 radar) Niektoré sondy dokázali na povrchu mäkko pristáť(Venera 13, marec 1982) a odvysielať zopár fotiek, kým sa vplyvom tepla a tlaku neroztavili.
Venuša má kovové jadro, skalnatý plášť a bazaltovú kôru. Na Venuši je stále činný vulkanizmus, venušotrasenia, posun kontinentov.

Najnovšie sa zistilo, prečo Venuša rotuje retrográdne. Nachádza sa v chaotickej zóne slnečnej sústavy, kde je jej rotácia výrazne ovplyvňovaná gravitačnými silami rôznych planét. Do hry tu vstupuje aj jej hustá atmosféra, rozličné slapové javy a rezonančné javy.