Rozhlasový prijímač

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 28.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 087 slov
Počet zobrazení: 10 675
Tlačení: 676
Uložení: 644
Rozhlasový prijímač
3.1 Všeobecná schéma rozhlasového prijímača

Rozhlasový prijímač(schéma 3.1) je zariadenie, ktoré slúži k prijímaniu rádiových vĺn. Vstupná časť prijímača je elektromagnetický dipól – anténa. Elektromagnetické vlnenie vyslané z vysielača vynucuje v anténe kmitanie z veľmi malou amplitúdou napätia. Anténa je väzbou spojená s laditeľným oscilačným obvodom , ktorý sa naladí na nosnú frekvenciu vysielača. Nastáva rezonančné zosilnenie prijatého signálu, ktorý je ešte zosilnený vysokofrekvenčným zosilňovačom. Zosilnený vysokofrekvenčný signál putuje do demodulátora(v najjednoduchšom prípade polovodičová dióda). Tu sa akustický signál, ktorý nesie príslušnú informáciu, oddelí od nosnej vysokofrekvenčnej zložky. V koncov nízkofrekvenčnom zosilňovači sa akusticky zosilní a privedie do reproduktora.
 
3.2 Charakteristické vlastnosti prijímačov
Pri hodnotení a vzájomnom porovnávaní rozhlasových prijímačov vychádzame z ich charakteristických vlastností. Základné určujúce vlastnosti prijímača sú:
-frekvenčný rozsah,
-citlivosť,
-selektivita,
-frekvenčná charakteristika,
-výstupný výkon.
 
3.2.1 Frekvenčný (vlnový) rozsah
Frekvenčné rozsahy rozhlasových prijímačov sa nachádzajú na pásmach dlhých, stredných, krátkych a veľmi krátkych vĺn (tab. 2.2).
Jednotlivé typy prijímačov sa líšia vstavanými frekvenčnými rozsahmi. Ich počet a rozpätie závisia na určenia prijímača a na jeho kvalitatívnej  a cenovej triede.
 
3.2.2 Citlivosť

Citlivosť je schopnosť prijímača prijímať slabé signály. Citlivosť prijímača sa definuje dvoma spôsobmi a preto rozlišujeme
-maximálnu citlivosť (absolútnu citlivosť),
-citlivosť obmedzenú šumom (citlivosť signál/šum).
Maximálnu citlivosť zisťujeme pri nastavení všetkých ovládacích prvkov na maximum. Nevýhodou definície maximálnej citlivosti je, že pri maximálnom zosilnení užitočného signálu sa zosilní aj šum. Ak má prijímač veľké zosilnenie, môže sa stať, že maximálnu citlivosť nebudeme môcť odmerať. Citlivosť obmedzená šumom sa meria pri takej hlasitosti, pri ktorej dosiahneme na výstupe prijímača normovaný pomer signálu k šumu. Citlivosť prijímača nie je na všetkých frekvenciách daného vlnového rozsahu rovnaká, preto sa určuje priemerná citlivosť pre každý vlnový rozsah prijímača.
 
3.2.3 Selektivita
Selektivita je schopnosť prijímača vybrať z množstva signálov nachádzajúcich sa na vstupe iba tie, ktoré zodpovedajú požadovanej stanici a ostatné signály čo najviac potlačiť. Je to dôležitá vlastnosť prijímača, na ktorej základe posudzujeme schopnosť prijímača oddeliť navzájom dve frekvenčne susedné stanice, aby nás pri prijímaní jednej z nich druhá nerušila.
 
3.2.4 Frekvenčná charakteristika prijímača
Frekvenčná charakteristika prijímača vyjadruje závislosť výstupného výkonu prijímača na modulačnej frekvencii pri konštantnej úrovni štandardne modulovaného výstupného signálu. Zmeraním frekvenčnej charakteristiky získame prehľad o skreslení modulačného signálu prechádzajúceho celým prijímačom a na jeho základe si môžeme urobiť predstavu o kvalite výstupného signálu.
 
3.2.5 Výstupný výkon

Výstupný výkon rozhlasového prijímača definujeme maximálnym výstupným výkonom, pri ktorom harmonické skreslenie dosiahne hodnotu 10%. Výnimku tvoria rozhlasové prijímače triedy hifi, kde nelineárne skreslenie nesmie pri maximálnom výstupnom výkone prekročiť 3%.
 
3.3 Rozdelenie rozhlasových prijímačov
1.  Podľa účelu a predpokladaného použitia na
-stolné prijímače,
-prenosné prijímače,
-prijímače do automobilov.
 
2.  Podľa kvalitatívnych tried na
-miniatúrne prijímače,
-malé prijímače,
-stredné prijímače,
-štandardné prijímače,
-luxusné prijímače,
-hifi prijímače.
 
3.  Podľa spôsobu modulácie prijímaného signálu na
-prijímače pre príjem signálu AM,
-prijímače pre príjem signálu FM,
-prijímače pre príjem signálu AM + FM.
 
4.  Podľa funkčného princípu na
-detektorové prijímače (bez zosilnenia),
-prijímače s priamym zosilnením,
-prijímače s priamym zosilnením.
 
3.3.1 Detektorové prijímače
Najjednoduchšie a najlacnejšie prijímače nazývané aj kryštalky(schéma 3.2). Skladajú sa z antény, ladeného rezonančného obvodu LC a záťaže tvorenej slúchadlami a paralelne pripojeným kondenzátorom. Úlohou antény je zachytiť blízky signál, na ktorý je naladený rezonančný obvod LC. Zachytený vysokofrekvenčný signál sa demoduluje diódou D. Tá prepúšťa len kladné polvlny vysokofrekvenčného signálu. So zmenou amplitúdy sa mení aj stredná hodnota prúdu, ktorým sa nabije kondenzátor C1. Napätie na kondenzátor je vernou kópiou modulačného signálu, ktorým budíme paralelne pripojené slúchadlá. Nevýhodou detektorových prijímačov je malá selektivita a malá citlivosť, čo vylučuje pripojenie reproduktorov. Príjem je možný pomocou slúchadiel s odporom najmenej 2kΩ, aby netlmili rezonančný obvod.
 
3.2.2 Prijímače s priamym zosilnením
Principiálne pracujú ako detektorové, ale obsahujú zosilňovacie stupne(schéma 3.3). Vysokofrekvenčne ladený zosilňovač umiestňujeme medzi anténu a detektor. Za detektor umiestňujeme nízkofrekvenčný zosilňovač. Použitím zosilňovačov sa podstatne zvýšila citlivosť a selektivita prijímača. Nevýhodou je, že ak chceme dosiahnuť uspokojivú selektivitu a zosilnenie, musíme použiť aspoň štvorstupňový vysokofrekvenčný zosilňovač. Pri takomto riešení však treba zaistiť synchrónne prelaďovanie všetkých vysokofrekvenčných stupňov a zabezpečiť ich dlhodobú stabilitu. Snaha zlepšiť citlivosť viedla k použitiu kladnej spätnej väzby. Nastaviteľná spätná väzba zavádza do vstupného ladenia obvodu záporný odpor a tým zmenšuje jeho straty. Kvalita obvodu stúpa, pričom rezonančná krivka sa zužuje, t.j. rastie selektivita. Nevýhodou tohoto riešenia je komplikovaná obsluha, pretože pri každom preladení rozhlasového prijímača je treba veľkosť kladnej spätnej väzby opäť nastaviť. Iný spôsob zvýšenia citlivosti prijímača s priamym zosilnením spočíva vo viacnásobnom využití zosilňovacej súčiastky (elektrónky, tranzistoru) vo vysokofrekvenčnom zosilňovači. Signál z antény sa zosilní vo vysokofrekvenčnom zosilňovači, odtiaľ postupuje do detekčného stupňa. Z detekčného stupňa vystupuje modulačný vysokofrekvenčný signál, ktorý sa vracia späť do prvého zosilňovacieho stupňa, kde sa rovnakou aktívnou súčiastkou opäť zosilňuje a privádza sa do nízkofrekvenčného stupňa. Toto zapojenie prijímača s priamym zosilnením sa nazýva reflexný prijímač. Jeho nevýhodou je, že i pri zvýšení citlivosti má malú selektivitu.
 
3.2.3 Prijímače s nepriamym zosilnením
Podstata spočíva v tom, že nosnú frekvenciu každej prijímanej stanice po zachytení vo vstupnom obvode a prípadnom zosilnení vo vysokofrekvenčnom predzosilňovači možno premeniť na inú nosnú frekvenciu – medzifrekvenciu. Signály prijímaných staníc sa nespracovávajú priamo, ale ich nosné frekvencie sa najprv menia na medzifrekvenciu v meniči a až potom sa zosilňujú. Preto to sa tieto prijímače nazývajú prijímače s nepriamym zosilnením – superheterodyny(schéma 3.4). Schéma: Prelaďovaný vstupný vysokofrekvenčný obvod vyberie z množstva signálov zachytených anténou požadovanú stanicu s nosnou frekvenciou fp. Po prípadnom zosilnení postupuje signál fp do zmiešavača, kde sa signál fp zmieša so signálom fo s oscilátora. Zmiešaním signálov fp a fo vznikne rozdielový signál fo - fp. Tento signál s frekvenciou fmf = fo – fp sa nazýva medzifrekvenčný signál. Aby sme pri prijímaní ľubovoľnej stanice s nosnou frekvenciou fp dostali na výstupe zmiešavača signál s konštantnou frekvenciou fmf, musíme zabezpečiť, aby oscilátor pracoval na frekvencii
fo = fp + fmf. To sa dosiahne súbežným prelaďovaním vstupného ladeného vysokofrekvenčného obvodu a oscilátora. Za zmiešavačom nasleduje viacstupňový medzifrekvenčný zosilňovač, ktorý je pevne naladený na frekvenciu fmf. Po ňom nasleduje detektor, nízkofrekvenčný zosilňovač a reproduktor. Sústava superheterodynu má v porovnaní s prijímačom s priamym zosilnením tieto výhody:
1.  Môžeme dosiahnuť veľké a stabilné zosilnenie aj na vysokých frekvenciách.
2.  Má vysokú selektivitu, ktorá sa prelaďovaním takmer nemení. Zásluhu na tom má medzifrekvenčný zosilňovač, ktorý má viac pevne naladených stupňov a veľké zosilnenie. Pretože sa medzifrekvenčný prijímač neprelaďuje nemení sa ani jeho selektivita.
3.  Ladenie superheterodynu je jednoduchšie, pretože stačí prelaďovať len dva obvody – vstupní obvod a oscilátor. V priamo zosilňovacom prijímači s porovnateľnou citlivosťou by sme museli prelaďovať 4 až 5 vysokofrekvenčných obvodov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu