Zvuk, jeho vlastnosti a základné pojmy
Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 28.01.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 602 slov
Počet zobrazení: 15 524
Počet zobrazení: 15 524
Tlačení: 638
Uložení: 672
Uložení: 672
Zvuk, jeho vlastnosti a základné pojmy
Zvukom nazývame každé mechanické vlnenie hmotného prostredia, ktoré pôsobí na ľudské ucho a vyvoláva v ňom sluchový vnem. Zdrojom zvuku je chvenie pružných telies, ktoré toto chvenie predávajú hmotným časticiam okolitého prostredia. Zvuk sa šíri pružným prostredím ľubovoľného skupenstva vo forme postupného pozdĺžneho vlnenia. V praxi to znamená, že v prostredí (najčastejšie vo vzduchu) vznikajú miesta zhustenia a zriedenia častíc, ktoré postupujú ďalej prostredím ako zvuková vlna.
Postupné pozdĺžne vlnenie 1
λ – Vlnová dĺžka.
Vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou. Pre lepšiu názornosť si
môžeme predstaviť vzdialenosť dvoch miest prostredia, ktoré majú v danom okamihu rovnakú
úroveň zhustenie, respektíve zriedenia častíc.
f – Frekvencia (kmitočet) zvuku.
Jednotkou je herz (Hz).
Môžeme si ju predstaviť ako počet zhustení (zriedení) častíc v danom bode prostredia za
základnú jednotku času.
Ľudské ucho vníma zvuky s frekvenciou zhruba od 16 do 20000 Hz.
Vz - Rýchlosť šírenia zvukových vĺn.
Závisí na prostredí, v ktorom sa zvuk šíri. Pri danom prostredí závisí na fyzikálnom stave tohto
prostredia. Rýchlosť šírenia zvuku nezávisí od jeho frekvencie (kmitočtu)
.
p – Akustický tlak.
Vzduch, v ktorom sa zvuk šíri, má vzhľadom k základnému atmosférickému tlaku v miestach
zhustenia častíc mierny pretlak a v miestach zriedenia mierny podtlak. Tak vznikajú tlakové vlny,
ktoré vyvolávajú sluchový vnem. Pri ich šírení je im kladení odpor a tak hlasitosť
s narastajúcou vzdialenosťou slabne. Jednotkou akustického tlaku v sústave SI je 1 pascal (Pa).
P - Akustický výkon.
Pod týmto pojmom sa rozumie akustická energia, ktorá prejde ľubovoľnou plochou S za sekundu
Zvuk objektívne hodnotíme veličinou intenzita zvuku (I) s jednotkou W.m-2.Pre tuto veličinu je však celkový rozsah intenzít až 1012.Okrem toho ľudské ucho nevníma zvuk lineárne ale logaritmicky a tak bola vytvorená osobitná logaritmická stupnica označovaná ako hladina akustického tlaku (L) s jednotkou bel (B).V praxi sa však používa desaťkrát menšia jednotka decibel (dB).
Celkové rozpätie hladiny akustického tlaku pre tón s frekvenciou 1000 Hz je zhruba od 0dB (čo zodpovedá zmene tlaku 10-5 Pa – prah počuteľnosti) až po 120 – 130 dB (zmena tlaku 102 Pa – prah bolesti).
Hlasitosť zvuku vnímaná ľudským sluchovým orgánom neodpovedá pre všetky kmitočty relatívnej hodnote hladiny akustického tlaku. Preto boli vytvorené tzv. krivky rovnakej hlasitosti (graf 2). Každý bod týchto kriviek zodpovedá určitej hladine akustického tlaku zvuku, ktorý je vnímaný pri rôznych kmitočtoch ako rovnako hlasitý.
Fyzikálnymi dejmi pri prenose zvuku sa zaoberá akustika. Podľa dôvodov a cieľov nášho záujmu o akustika ju môžeme rozdeliť do niekoľkých častí:
1. Fyzikálna akustika – študuje fyzikálne podmienky vzniku zvuku b zdrojoch zvuku, šírenie
a pohlcovanie zvukov v rôznych prostrediach a podobne.
2. Hudobná akustika - skúma zvuky a ich kombinácie so zreteľom na potreby hudby.
3. Fyziologická akustika - zaoberá sa vznikom zvukového signálu v hlasovom orgáne človeka a jeho
vnímaním v uchu.
5. Elektroakustika – zaoberá sa záznamom, reprodukciou a šírením zvuku pomocou elektrického
prúdu.
1.2 Elektroakustické meniče všeobecne
Elektroakustický menič premieňa elektrický signál na akustický alebo naopak. Pri zmene akustického signálu na elektrický sa hovorí o prijímači (mikrofóny), pri zmene elektrického signálu na akustický o vysielači (reproduktory, slúchadlá). Premena sa väčšinou uskutočňuje prostredníctvom mechanických prvkov (meničov) a je založená na rozličných fyzikálnych princípoch, podľa ktorých ich rozdeľujeme a nazývame. Rozdelením sa budeme zaoberať osobitne pre oba základné elektroakustické meniče (mikrofón, reproduktor) v nasledujúcich kapitolách.
2. Mikrofón
V oznamovacích zariadeniach sa mení energia akustického vlnenia na energiu elektrickú. Túto úlohu plní mikrofón. Každý mikrofón obsahuje membránu, ktorá sa pôsobením zvukového vlnenia dostáva do vynúteného kmitania. Tieto mechanické kmity sa rôznym spôsobom využívajú ku vzniku striedavého elektrického prúdu s rovnakou frekvenciou a zafarbením (elektrodynamický a kondenzátorový mikrofón) alebo na meranie intenzity jednosmerného prúdu idúceho cez mikrofón z vonkajšieho zdroja (uhlíkový mikrofón).
Zvukom nazývame každé mechanické vlnenie hmotného prostredia, ktoré pôsobí na ľudské ucho a vyvoláva v ňom sluchový vnem. Zdrojom zvuku je chvenie pružných telies, ktoré toto chvenie predávajú hmotným časticiam okolitého prostredia. Zvuk sa šíri pružným prostredím ľubovoľného skupenstva vo forme postupného pozdĺžneho vlnenia. V praxi to znamená, že v prostredí (najčastejšie vo vzduchu) vznikajú miesta zhustenia a zriedenia častíc, ktoré postupujú ďalej prostredím ako zvuková vlna.
Postupné pozdĺžne vlnenie 1
λ – Vlnová dĺžka.
Vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou. Pre lepšiu názornosť si
môžeme predstaviť vzdialenosť dvoch miest prostredia, ktoré majú v danom okamihu rovnakú
úroveň zhustenie, respektíve zriedenia častíc.
f – Frekvencia (kmitočet) zvuku.
Jednotkou je herz (Hz).
Môžeme si ju predstaviť ako počet zhustení (zriedení) častíc v danom bode prostredia za
základnú jednotku času.
Ľudské ucho vníma zvuky s frekvenciou zhruba od 16 do 20000 Hz.
Závisí na prostredí, v ktorom sa zvuk šíri. Pri danom prostredí závisí na fyzikálnom stave tohto
prostredia. Rýchlosť šírenia zvuku nezávisí od jeho frekvencie (kmitočtu)
.
p – Akustický tlak.
Vzduch, v ktorom sa zvuk šíri, má vzhľadom k základnému atmosférickému tlaku v miestach
zhustenia častíc mierny pretlak a v miestach zriedenia mierny podtlak. Tak vznikajú tlakové vlny,
ktoré vyvolávajú sluchový vnem. Pri ich šírení je im kladení odpor a tak hlasitosť
s narastajúcou vzdialenosťou slabne. Jednotkou akustického tlaku v sústave SI je 1 pascal (Pa).
P - Akustický výkon.
Pod týmto pojmom sa rozumie akustická energia, ktorá prejde ľubovoľnou plochou S za sekundu
Zvuk objektívne hodnotíme veličinou intenzita zvuku (I) s jednotkou W.m-2.Pre tuto veličinu je však celkový rozsah intenzít až 1012.Okrem toho ľudské ucho nevníma zvuk lineárne ale logaritmicky a tak bola vytvorená osobitná logaritmická stupnica označovaná ako hladina akustického tlaku (L) s jednotkou bel (B).V praxi sa však používa desaťkrát menšia jednotka decibel (dB).
Celkové rozpätie hladiny akustického tlaku pre tón s frekvenciou 1000 Hz je zhruba od 0dB (čo zodpovedá zmene tlaku 10-5 Pa – prah počuteľnosti) až po 120 – 130 dB (zmena tlaku 102 Pa – prah bolesti).
Hlasitosť zvuku vnímaná ľudským sluchovým orgánom neodpovedá pre všetky kmitočty relatívnej hodnote hladiny akustického tlaku. Preto boli vytvorené tzv. krivky rovnakej hlasitosti (graf 2). Každý bod týchto kriviek zodpovedá určitej hladine akustického tlaku zvuku, ktorý je vnímaný pri rôznych kmitočtoch ako rovnako hlasitý.
Fyzikálnymi dejmi pri prenose zvuku sa zaoberá akustika. Podľa dôvodov a cieľov nášho záujmu o akustika ju môžeme rozdeliť do niekoľkých častí:
1. Fyzikálna akustika – študuje fyzikálne podmienky vzniku zvuku b zdrojoch zvuku, šírenie
a pohlcovanie zvukov v rôznych prostrediach a podobne.
2. Hudobná akustika - skúma zvuky a ich kombinácie so zreteľom na potreby hudby.
3. Fyziologická akustika - zaoberá sa vznikom zvukového signálu v hlasovom orgáne človeka a jeho
vnímaním v uchu.
5. Elektroakustika – zaoberá sa záznamom, reprodukciou a šírením zvuku pomocou elektrického
prúdu.
1.2 Elektroakustické meniče všeobecne
Elektroakustický menič premieňa elektrický signál na akustický alebo naopak. Pri zmene akustického signálu na elektrický sa hovorí o prijímači (mikrofóny), pri zmene elektrického signálu na akustický o vysielači (reproduktory, slúchadlá). Premena sa väčšinou uskutočňuje prostredníctvom mechanických prvkov (meničov) a je založená na rozličných fyzikálnych princípoch, podľa ktorých ich rozdeľujeme a nazývame. Rozdelením sa budeme zaoberať osobitne pre oba základné elektroakustické meniče (mikrofón, reproduktor) v nasledujúcich kapitolách.
2. Mikrofón
V oznamovacích zariadeniach sa mení energia akustického vlnenia na energiu elektrickú. Túto úlohu plní mikrofón. Každý mikrofón obsahuje membránu, ktorá sa pôsobením zvukového vlnenia dostáva do vynúteného kmitania. Tieto mechanické kmity sa rôznym spôsobom využívajú ku vzniku striedavého elektrického prúdu s rovnakou frekvenciou a zafarbením (elektrodynamický a kondenzátorový mikrofón) alebo na meranie intenzity jednosmerného prúdu idúceho cez mikrofón z vonkajšieho zdroja (uhlíkový mikrofón).
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Zvuk | Referát | 1 092 slov | |
Využitie zvuku | Referát | 222 slov | |
Charakteristika zvuku | Referát | 1 315 slov | |
Zvuk | Učebné poznámky | 2 436 slov | |
Zaujímavosti o zvuku | Referát | 245 slov | |
Zvuk a tón | Referát | 765 slov | |
Zvuk a akustika | Referát | 3 210 slov | |
Zvuková technika | Referát | 1 463 slov | |
Zvuk, Infrazvuk, Ultrazvuk | Referát | 2 869 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#zakladne pojmy akustiky #zvuk #akustika #zaujimavosti o zvuku #vlastnosti zvuku #šírenie zvuku #Elektroakustika. Zvuk a jeho vlastnosti #ucho #Slúchadlá s mikrofónom #elektroakustika #zvuk vlastnosti #Fyzika #Multikultúrna spoločnosť referatVygenerované za 0.014 s.