Magma

Magma
Magma (grécke slovo znamenajúce plastický, tvarovateľný) je silikátová a v ojedinelých prípadoch karbonátová tavenina vysokej teploty (650-1200˚C). Vzniká prevažne v priestore astenosféry a len zriedkavo aj v spodných častiach litosféry (kôry) kontinentálneho profilu. V závislosti od miesta (subdukčná zóna hlbokomorských priekop, riftové  údolie  stredooceánskych chrbtov, alebo plášťový chochol horúcich škvŕn) je jej zloženie iné. Zložená je z viacerých zložiek, ktoré tvoria pevné súčasti (kryštály minerálov), magmatická tavenina, plyny a vodné pary. Ich vzájomný kvantitatívny pomer v rôznych typoch magiem je variabilný a v procese jej vývoja sa môže meniť.
Tavenie hornín je spôsobené vplyvom vysokej teploty a tlaku. Niekedy sa však magma môže vytvárať aj prídavkom fluíd (najčastejšie vodných pár) k vysoko zohriatym horninám - častý jav v subdukčných zónach. To zapríčiní zníženie teploty tavenia a tým vznik magmy. Prípadne sa môže tvoriť aj tavením okolitých hornín vplyvom už existujúcej magmy, vystupujúcej cez kôru, ak je teplota tavenia týchto hornín nižšia ako teplota vystupujúcej magmy. Po roztavení stúpa magma k povrchu, nakoľko jej hustota je nižšia, ako hustota okolia. Následok stúpania je vznik magmatických komôr, a následnej vulkanickej činnosti.