Láva

Láva
Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie. Rozdiel medzi lávou a magmou je, že termín láva pomenúva roztavenú horninu na povrchu Zeme, naopak magma roztavenú horninu pod povrchom. Medzi lávou a magmou sú aj ďalšie rozdiely (obsah plynov, atď.) Teplota lávy sa pohybuje v rozmedzí od 700 °C do 1 200 °C.

Chemické zloženie lávy má vzťah k jej teplote a správaniu. Vyvreté horniny, z ktorých je tvorená láva môžu byť rozdelené do troch skupín: felzické, intermediátne a mafické. Láva môže ďalej obsahovať xenolity (úlomky neroztavených hornín), prípadne aj utuhnuté časti vlastnej taveniny. Utuhnutím lávy určitého zloženia dostávame zodpovedajúcu horninu. Rýchlym utuhnutím taveniny sa tvorí tzv. vulkanické sklo - hornina bez viditeľných kryštálov jednotlivých minerálov.
 
Jednou zo základných fyzikálnych veličín lávy je jej viskozita. Viskozita všeobecne  predstavuje stupeň vnútorného trenia kvapaliny. Jednotkou viskozity je poise. V súvislosti s lávami sa často používa termín fluidita, ktorá je matematickým vyjadrením prevrátenej hodnoty viskozity. Takto viskózne lávy majú vysokú fluiditu a opačne. Celkove je dokázaný priamo úmerný vzťah obsahu SiO2 (ale aj Al2O3 a TiO2) s viskozitou. Je známe, že viskozitu láv výrazne znižuje prítomnosť vyššieho podielu prchavých zložiek (vodné pary, vulkanické plyny). Z toho vyplýva, že napr. únik prchavých zložiek v závere kryštalizácie magmy podmieňuje prudký vzrast viskozity taveniny. Viskozita výrazne ovplyvňuje tvar vulkanických telies: viskózne lávy tuhnú najčastejšie v podobe dómov, ihiel a podobných foriem, zatiaľ čo bazaltové lávy sa „rozlievajú“ spravidla na veľkej ploche.

Dĺžka prúdov láv s nízkou viskozitou v prípade niektorých vulkánov je extrémna; lávové prúdy  na Islande dosiahli dĺžku 13 km, na Havaji vyše 50 km a v oblasti plató bazaltov  v Kolumbii do 160 km. Z toho vidieť, že objem jednotlivých lávových prúdov miestami dosahuje desaťtisíce m3. Lávové prúdy zaberajú veľké plochy, pričom masa lávových prúdov jednej erupcie často pokrýva plochu 100 i viac km2.