Konečne sopky

Konečne sopky
Sopky sú všade tam, kde pod povrch Zeme stúpa horúci materiál zvnútra Zeme. Takmer všetka sopečná činnosť je pre nás neviditeľná. Väčšina tepla je zvnútra Zeme vynášaná tečením s veľkými rozmermi – jeho typický rozmer je niekoľko tisíc kilometrov. Horúci materiál zúčastňujúci sa tohto tečenia vychádza na povrch na oceánskom dne, kde vytvára takzvané stredooceánske chrbty. Systém stredooceánskych chrbtov má celkovú dĺžku okolo 80-tisíc kilometrov.

Do veľkorozmerného tečenia v plášti Zeme sú primiešané aj tečenia lokálne – ich typický rozmer je okolo sto kilometrov. Prečo odvádzanie tepla zvnútra Zeme prebieha dvomi dosť odlišnými spôsobmi tečenia, dnes ešte celkom dobre nevieme. Lokálne tečenia sú zodpovedné za sopečnú činnosť, ktorú môžeme vidieť. Takéto tečenia zásobujú horúcim materiálom Island, Etnu, Kilaueu.

Prečo teda sopky chrlia oheň? Sopky nechrlia oheň, to len tak vyzerá. Vystreľujú z nich žeravé kamene, vyletuje popol, vyteká roztavená hornina, niekedy vyletí celá sopka. Prečo? Lebo stúpajúci horúci materiál zemského plášťa sa po ceste nestačí ochladiť. Zachováva si vysokú teplotu, pričom stúpa do vrstiev so stále nižším a nižším tlakom. V hĺbke 100 až 50 kilometrov je už tlak dostatočne nízky, aby sa materiál začal čiastočne (asi 20 percent z neho) taviť.

Táto roztavená časť je láva. Láve stojí v ceste tuhá, desať, dvadsať kilometrov hrubá vrstva zemskej kôry. Kým cez ňu nie je prerazený kanál, horúci materiál pod sopkou pribúda, tlak rastie, až kým nie je dostatočný na prerazenie kanálu. Tlak veľmi rýchlo narastie, keď cez nejakú puklinu k horúcemu materiálu natečie voda, ktorá sa okamžite premení na paru a kanál je prerazený veľmi búrlivo. Cez kanál vyteká láva, vyletujú kamene a popol, až kým sa tlak pod sopkou nezníži. Láva v kanáli stuhne, ten sa upchá a po čase sa všetko zopakuje. Takýto kolobeh trvá už vyše štyroch miliárd rokov a ešte niekoľko miliárd rokov potrvá. Až kým naša Zem celkom nevychladne.