Miery znečistenia

Miery znečistenia
Medzi skleníkové plyny sa radia oxid uhličitý CO2, metán CH4, oxid dusný a  halogénové uhľovodíky. Celková emisia je daná ako súčet skleníkových plynov násobených príslušným koeficientom. Tento koeficient, označovaný ako GWP, udáva ako veľmi je daný plyn účinnejší pri tvorbe skleníkového efektu v porovnaní s CO2. Koeficient pre CO2 je teda 1, pre CH4  je 21 a pre N2O 310. Dá sa zjednodušene povedať, že oxid dusný je 310krát lepší pri zvyšovaní globálneho otepľovania ako oxid uhličitý. Pokiaľ ide o ich podiel v celkovom množstve emisií, tak sú zastúpené nasledovne : CO2 približne 70 %, CH4 20 % a N2O 10 %.
Halogénové uhľovodíky (freóny) sa vďaka Konferencii o ozónovej diere  v Montreale obmedzili. [15] Preto sa v širšej miere budem venovať hlavne CO2 a CH4.
Aký je teda dnešný  stav?

CO2
Nebojím sa tu použiť slova katastrofálny. Koncentrácia CO2 sa neúnosne zvyšuje. K lepšej predstave pridávam graf vývoja množstva oxidu uhličitého za 1000 rokov.
Na vodorovnej ose je čas a na vertikálnej je množstvo CO2 v ppm, je to jednotka, ktorá udáva koľko častíc zaberá daná látka (v našom prípade CO2) na milión ostatných častíc v ovzduší.
Zvyšovanie skleníkových plynov pomaly ale isto dosiahne tzv. kritický bod. Ide o bod kedy už nebudeme môcť zabrániť drvivým následkom. Teploty sa začnú prudko a nezadržateľne zvyšovať.
Tento bod sa odhaduje na úrovni CO2  440 ppm a z vyššie uvedeného grafu je vidieť, akú veľkú cestu sme už prešli k jeho dosiahnutiu, a aká malá nám chýba. [9] [10]

CH4
Metán sa dostáva do ovzdušia z pestovania ryže, intenzívneho chovu dobytka, pri ťažbe uhlia a tiež pri hnilobných procesoch na skládkach. Jednou z najnovších ciest je tiež tanie permafrostu. Permafrost je večne zmrznutá pôda na Sibíri a Aljaške. Tá sa podľa najnovších výskumov začala topiť. Botanik Sergej Kirpotin z štátnej univerzity v západosibírskom Tomsku a Judith Marquandová z univerzity v Oxfordu prezentovali štúdiu,  podľa ktorej tieto oblasti sú najrýchlejšie sa otepľujúce. Pokrývajú viac ako 1 milión km2. Otepľovaním vzniká bahno a močariská a táto otvorená pôda sa  otepľuje viac a viac. Pri tomto procese uniká veľké množstvo CH4. Samotný klimatológovia sa obávajú následkov.
" Je to veľmi vážne, pretože ak sa náhodou permafrost roztopí, už ho nezmrazíte. Spôsobila to ľudská činnosť a pôjde to k viac rýchlejšiemu vzrastu teplôt na Zemi než kvôli našim emisiám," vyhlásil David Viner z klimatologického oddelenia Východoanglickej univerzity. VINER, D.,Britké listy : Globálne otepľovanie sa priblížilo bodu nenávratnosti [online] .11.8.2005 [20.11.2005]. Dostupný na WWW : http://www.blisty.cz/2005/8/11/art24525.html
2. Teploty
Klíma na zemi sa v určitých nepravidelných intervaloch neustále zvyšuje a znižuje. Zem má za sebou niekoľko ľadových dôb, tá posledná pred 11 500 rokmi sa skončila náhlym oteplením. Toto teplé obdobie, nazývané holocén, trvá až do dnes. Teplota sa však zvyšuje vždy o trochu viac a o trochu menej klesá. Podľa Medzinárodného výboru pre klimatické zmeny (IPCC) sa priemerná teplota v 20.storočí zvýšila o 0.6 stupňa.
Pre lepšiu prehľadnosť pridávam graf  teplôt od roku 1880 až do dnes.
Ide o priemernú teplotu, lebo niektoré miesta sa otepľujú rýchlejšie a aj niektoré roky sú teplejšie a iné chladnejšie. Medzi najrýchlejšie  sa otepľujúce miesta patrí Sibír  a Aljaška, kde sa za 40 rokov zvýšila teplota o 3 – 4 °C. Ide o tanie večne zmrznutej  pôdy- permafrostu.
Arktída je ohrozená tiež. Veľké množstvá snehu a ľadu  majú vysoký stupeň albeda, ten prispieva k otepľovaniu.
Najteplejšie zaznamenané roky sú  1998, 2002, 2003, 2001 a 1995. [1] [9] [13]

3.Ľadovce a hladina mora
Podľa satelitných snímkou sa ľadovce topia, úbytok je až 8% a to hlavne arktického ľadu. Samotné topenie ľadu nespôsobuje zvyšovanie hladiny mora. Už Archimedes dokázal, že ak rozpustíme kocku ľadu v pohári, tak sa hladina nezdvihne. Príčinou je otepľovanie morskej vody, tá má menšiu hustotu a pochopiteľne väčší objem. K zvyšujúcej sa hladine morí prispieva aj topenie pevninových ľadovcov, z ktorých odteká voda. Zvyšovanie hladiny ma neblahé dopady na pobrežné oblasti, ktoré sú veľmi husto osídlené. [1] [12]

4.Ľudstvo
(na obrázku vyznačené červeno)
Klimatické zmeny ohrozujú ľudí zvyšujúcou sa hladinou morí. Tá sa vplyvom topenia ľadovcov neustále zvyšuje a mnohé pobrežné oblasti sú v ohrození. Holandsko je z polovice pod hladinou mora a ich niekoľkoročný boj s morom môže byt beznádejný. Rovnako je to aj s Benátkami. Mnohé ostrovy ako Maledivy, ktoré majú len dva metre nad morom, karibské ostrovy, ostrov Tuvalu alebo Karibati na tom nie sú o nič lepšie. Zvýšená úroveň morí ohrozuje aj veľkomesta ako New York, Londýn, New Orleans, Jakarta, Tokio.. americká Luisiana nemá tiež pekné vyhliadky. Vyspelejšie krajiny majú aspoň prostriedky na boj, horšie je to s rozvojovými krajinami. Ak by sa hladiny zvýšila v Bangladéši len o jeden meter, ocitlo by sa 70 miliónov ľudí bez domova. Voda by poskytla lepšie podmienky pre šírenie cholery, zničená orná pôda by spôsobila hladomor. V Egypte by sa zničila zásoba sladkej vody a zaplavil najväčší zdroj obživy. Ľudia, ktorých vyženie hladina mora z domovou budú musieť niekam ísť a to je jeden z katastrofálnych následkov. Začne boj o miesto, o vodu, o zdroje...ako povedal sir David King, hlavní vedecký poradca britskej vlády: „Podnebné zmeny sú vetším nebezpečím než terorizmus.“ KING D., Britské listy : Londýn a New York budú zaplavené [online]. 14.7.2004 [20.11.2005]. Dostupný na WWW : http://www.blisty.cz/2004/7/16/art18929.html
Klimatické zmeny spôsobujú rozširovanie púšti (desertifikácia), čo je obrátený proces ako u morí, ale rovnako kruto sužuje obyvateľstvo postihnutých oblasti. Len v pásme od severnej Afriky po centrálnu Áziu desertifikácia vyháňa z domovov 2 miliardy. Ďalšie oblasti s podobným osudom sú Austrália a juhoamerické Andy.
Globálnemu otepľovaniu sa kladie za vinu aj zvýšení výskyt povodní, hurikánov, tropických búrok, tajfúnov...Ešte nikdy nemuseli meteorológovia  v USA použiť na pomenovanie búrok grécku abecedu. Vždy na začiatku roka sa stanoví abecedný zoznam mien. Tento rok bol výskyt búrok väčší a zoznam nestačil.26 búrok a z toho 14, ktoré dosiahli silu hurikánu vytvorili nový rekord. [1] [6] [8] [12]

5.Fauna a flóra
(na obrázku vyznačené zeleno)
Globálne otepľovanie má svoje následky aj na flóre a faune. Živá príroda sa vyskytuje v ekosystémoch. Tieto systémy majú svoje klimatické podmienky, ako napríklad teplota, či množstvo zrážok. Zmeny v týchto podmienkach nútia k presunu na iné miesto alebo k prispôsobeniu sa. Ale nedá sa utekať pred zmenami donekonečna a obzvlášť niektoré druhy nemôžu alebo nemajú kam sa presunúť.
Korálové útesy sú zvlášť náchylné na zmeny teplôt. Sú totiž vyladene na určitú teplotu. Podľa vedcov  by neprežili zvýšenie teploty už o dva stupne. V ohrození sú hlavne korálové útesy v indickom oceáne od severného Mozambiku, cez Eritreu až po Indonéziu, tiež  Seychelové korálové útesy, Veľký koralový útes pri Austrálii, koraly v karibskom mori...Ako uviedol vedúci morského programu Medzinárodného zväzu pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (ICUN) Carl Ludin: „Virtuálne majú všetky korálové útesy vyhliadku na to, že do 50 rokov zmiznú.“ LUDIN C., Denník o životnom prostredí : Korálové ostrovy v Indickom oceánu môžu zmiznúť do 50 let [online]. 11.5.2004 [2.12.2005]. Dostupný na WWW:  http://www.ekolist.cz/zprava.shtml?x=180262

Samotné prispôsobenie sa klimatu trvá veľmi dlho, no klíma sa vďaka globálnemu otepľovaniu mení rýchlejšie. Rastliny a živočíchy nemajú dosť času sa prispôsobiť zmenám. Problém tiež nastáva v tom, že všetky druhy v ekosystémoch sú v určitej vzájomnej rovnováhe, majú svoje zvyky. Veľkým problémom je potravinový reťazec, pretože ak sa presunie jeden druh inam, ten čo bol na ňom závislí stratí zdroj obživy. Ide napríklad o ľadové medvede, ktoré sa ťažko prispôsobujú otepľovaniu, mizne ich chladné prostredie a aj zdroj potravy. Najviac sú ohrozene v oblasti Hudsonovho zálivu.
Ohrozené sú milióny druhov zvierat a rastlín, niektoré viac iné menej. Zmeny v ich správaniu a spôsobe života sú patrné už teraz. Menia sa migračné stesky zvierat na Aljaške, presúva sa načasovanie každoročných javov, ako je rozkvet kvetov, opadávanie listov, migrácia a rodenie mláďat...dochádza k nebezpečnej desynchronizácií. [3] [7] [8] [10] [12]

Budúcnosť
Organizácie
So zvyšujúcim sa záujmov začali vznikať rôzne vedecké a politické organizácie na zisťovanie stavu životného prostredia a boj proti globálnemu otepľovaniu. Vyberám tie najznámejšie, renomovanejšie a hlavne medzinárodné, lebo ide o celosvetový problém.

UNEP
Program OSN pre životné prostredie. UNEP bol založený v roku 1972 Valným zhromaždením OSN na základe doporučení prvej medzinárodnej konferencie o životnom prostredí. Poslaním UNEPu je stimulovať a koordinovať akcie na ochranu životného prostredia na medzinárodnej úrovni a poskytovať podklady pre rozhodovanie. [16]

WMO
Je to svetová meteorologická organizácia, ktorá sa stala odborným orgánom Spojených národov v roku 1951. Jej úlohou je poskytovať vedecké informácie o stave atmosféry, o zdrojoch pitné vody a o podnebí. Prostredníctvom medzinárodnej spolupráce napomáha pri sledovaní globálneho stavu počasia. [17] 

IPCC
V roku 1998 založili UNEP a WMO Medzivládnu skupinu pre klimatické zmeny. Je to vedecky organ, ktorý sa zaoberá výskumom klimatických zmien a dopadov na životné prostredie. [9]

NOAA
Národný úrad pre oceány a atmosféru je vedecká vládna agentúra Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických zameraná na oceány a atmosféru. Nielen že varuje pred nebezpečným počasím, ale tiež radí ako chrániť oceány a atmosféru. [14]

Kjótsky protokol
Vítaným pokrokom bol záujem o klimatické zmeny v radách politikov. V roku 1992 vytvorili Rámcovú zmluvu OSN o zmene klímy. V nej sa zaviazali obmedzovať emisie skleníkových plynov.
„Konečným cieľom tohto vyhovárania sa a akýchkoľvek súvisiacich právnych dokumentov, ktoré môže Konferencia strán prijať, je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by umožnila předejít nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému. Tieto úrovne by mali byt dosiahnuté v takom časovom úseku, ktorý umožní ekosystémom prispôsobiť sa prirodzenou cestou zmene klímy, pričom by nebola ohrozená produkcia potravín a ekonomický rozvoj by mohol pokračovať trvale udržiavaným spôsobom.“ Rámcový dohovor spojených národov o zmene klímy [online]. 5.6.1992 [9.12.2005]. Dostupný na WWW:  http://www.cemc.cz/informace/climate_change/dokumenty/ramc_umluv.html
Bohužiaľ sľub nie je nič a je potreba presnú a záväznú zmluvu.
Bolo potrebné spresniť zníženie emisii. Takouto dohodou sa stal Kjótsky protokol s konečným verdiktom poklesu o 5,2% emisii. U jednotlivých štátov sa to líši, tak napríklad Česká republika by mala vypúšťanie emisií znížiť o 8 %, na druhej strane niektoré štáty aj keď zvýšia vypúšťanie emisií do ovzdušia, tak neprekročia stanovené limity. Súčasťou Kjótskeho protokolu je dohoda o obchode s emisiami. Ide o určitý ústretový krok pre krajiny ktoré to nebudú mať veľmi jednoduché s obmedzovaním. Ak teda krajina bude mať svoj limit splnený a zostane jej aj určitá rezerva vypúšťania emisii, môže tieto rezervy predať tej krajine, čo nebude mať svoje limity splnené. Ďalšou úľavou sú tzv. prepady. Nejde o zastavenie  vypúšťanie emisii, ale o boj s tými čo sú. Tak napríklad lesy pohlcujú veľké množstvo CO2 a preto mnohé štáty bojovali za započítanie prepadov. Po fiasku, keď z jednaní o protokole odstúpilo USA, sa myslelo, že k jeho naplneniu ani nedôjde. Veľkú zásluhu mala Európska únia, ktorá sa nevzdala vízie.. Po ústupkoch (odsúhlasili sa prepady, pokuty za nedodržané limity neboli presne vymedzené) nakoniec Kjótsky protokol ratifikovalo Rusko, čím sa splnila hlavná podmienka. Tou je, že protokol môže platiť až vtedy, keď ho podpíše aspoň 55 štátov, ktoré spolu produkujú 55% celosvetových emisií. Nedá mi a musím uviesť, že USA  je samozrejme na čele. Paradoxom je, že  krajina so 4 % podielom na celosvetovej populácii vyprodukuje takmer 40 % všetkých emisii.

Obmedzenia, s ktorými protokol bojoval a naďalej bojuje je veľa. Väčšinou je to zištný úmysel. Či už zo strany štátu alebo odvetvia. Za príklad postačí USA alebo automobilový a ropný priemysel. Ich záujem o ponechanie dnešného vývoja je len o peniazoch. Našťastie ich vplyv nie je až taký veľký a zmeny sa dejú, zmeny k lepšeniu. [2] [9] [18]

Antiglobálne otepľovanie
Musím nechať priestor aj pre názory proti globálnemu otepľovaniu. Boli vytvorené rôzne organizácie a vypracované štúdie popierajúce vplyv emisií skleníkových plynov na globálnom otepľovaní a aj samotné klimatické zmeny. V nedávnej minulosti mali významný vplyv na verejnú i politickú mienku. Tento vplyv našťastie ale postupne klesá.

Buď teda zvyšovanie teplôt je len ďalšou osciláciou v holocéne alebo je to dôsledok globálneho otepľovanie a katastrofické scenáre nás neminú[4].
Máme tu teda dva názory. Mňa presvedčil veľmi logický a jasný úryvok z rozhovoru s medzinárodne uznávaným odborníkom na problematiku zmeny klímy Tomom Proughom, editorom v Worldwatch Institute :“Vzali sme si veľké množstvo uhlíku, ktorý bol uskladnený v zemi ve forme uhlí, surové ropy a zemného plynu a vypustili jej do atmosféry. Tento uhlík nebol v atmosfére po milióny a milióny rokov. Bolo by moc naivné nad tým rozmýšľať, že to nebude mat žiadny dopad na klímu celej planéty“ PROUGH T., National Geographic : Nová doba ľadová? Ani popozajtra [online]. 8.6.2004 [20.11.2005]. Dostupný na WWW:  http://www.national-geographic.cz/detail.asp?id=617
 
Ďalší vývoj
IPCC vypracoval viacero scenárov závisejúcich od ďalšej ľudskej činnosti. Od najhoršieho, že bude pokračovať hospodársky a technologický rozvoj a využívanie fosílnych palív, druhý je bez spaľovania fosílnych palív, nasleduje kombinácia predchádzajúcich dvoch, ďalšie dva predpokladajú pomalší vývoj technológii alebo priemyslu a posledný predstavuje spoločnosť, ktorá sa aktívne zaujíma o ekologickú stabilitu. Takže čo nás čaká a neminie? Aj keby sme okamžite obmedzili vypúšťanie emisií, čo je viac ako nemožné, tak by sa zmenám nedalo vyhnúť. Teplota na Zemi sa musí vyrovnať koncentrácií CO2. Zvýšenie sa očakáva v rozpätí 1 – 6 °C.

Základom je obmedzenie spaľovania fosílnych palív. To je pre ľudí najväčší problém, lebo dnešná spoločnosť si takýto stav neviem ani len predstaviť. Slabou útechou do budúcnosti môže byť, že  podľa švédskej štúdie nestačí vypálenie všetkej ropy na to aby sa teploty vyšplhali v dôsledku skleníkového efektu na katastrofickú výšku alebo na úplne rozpustenie polárnych ľadovcov. Pokiaľ ide o celkové odhadované zásoby ropy a plynu, tak názory sa rozchádzajú. A to z tých optimistickejších, že ide o zhruba 3500 miliárd barelov až o enormné číslo 18 000 miliárd barelov. Je to samozrejme len veľmi slabá útecha, ale na dokreslenie predstavy stačí.

Čo prinesie zvýšená teplota? Tak samozrejme roztopenie ľadovcov a permafrostu. Nielen že  by sa zaplavili pobrežné oblasti, kde žijú milióny ľudí, ale uvoľnenie toľkého množstva metánu by mohlo ohroziť samotný život na Zemi. Neminie nás ani možná zmena smeru alebo zastavenie morských prúdov, rozširujúca sa desertifikacia, menej sladkej vody, nedostatok potravín, rozšírenie chorôb a škodcov až k ekonomickým  a humanitným katastrofám.

Čo teda zanecháme naším potomkov? Neobývateľnú planétu? Tvár Zeme už nebude taká akú ju poznáme, ide len o to spomaliť zmeny, čo sa dejú a majú diať. Treba sa naučiť obmedzovať svoje potreby, treba myslieť v globále [8] [9] [12].