Humánna geografia

Humánna geografia

HOSPODÁRSTVO

Hospodárstvo – oblasť spoločenskej činnosti, prostredníctvom ktorej dochádza k výrobe,
rozdeľovaniu, výmene a spotrebe úžitkových hodnôt

Národné hospodárstvo – súhrn samostatných hospodárstiev v určitom štáte, tvoria ho výrobné
a nevýrobné odvetvia

Svetové hospodárstvo – súhrn národných hospodárstiev jednotlivých štátov
podľa úrovne hospodárstva v jednotlivých štátoch rozdeľujeme krajiny na :
1. vyspelé krajiny (Japonsko, Kanada, USA, Nemecko, Francúzsko...)
2. menej vyspelé (rozvinuté) krajiny (Slovensko, Česko, Turecko, Egypt...)
3. rozvojové krajiny (africké štáty – Mozambik, Senegal, Angola, štáty
Latinskej Ameriky – Bolívia, Peru, Nikaragua, Kostarika...)

ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA

1. Primárny sektor - poľnohospodárstvo
2. Sekundárny sektor – priemysel
3. Terciárny sektor – služby, doprava a spoje, obchod
4. Kvartérny sektor – školstvo a zdravotníctvo, veda a výskum

1.1. PRIMÁRNY SEKTOR
- základ tvorí poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečuje predovšetkým výživu obyvateľstva a suroviny
pre priemyselné spracovanie

DRUHY POĽNOHOSPODÁRSTVA:
1. rastlinná výroba
2. živočíšna výroba (+ rybolov)
3. lesné hospodárstvo (vzácne druhy driev – eben, teak, mahagon...)
Rastlinná výroba:
- pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktoré sa môžu spracovať v potravinárskom, textilnom,
obuvníckom ale aj chemickom priemysle

DRUHY PLODÍN:
- obilniny - pšenica, raž, ovos (výroba múky – chlieb, cestoviny), jačmeň (výroba piva), pohánka
(múka, chlieb, cestoviny), kukurica, ryža
- olejniny - slnečnica, sezam, olivy (výroba olejov), podzemnica olejná (arašidy)
- textilné plodiny - ľan, bavlník, konope, sisal (druh agávy – výroba povrazov, lán, kobercovej
priadze, vriec na zemiaky), juta (povrazy, motúzy, ekologické tašky, vrecia na zemiaky, na obilie)
- ovocie - citrusové plody – pomaranče, mandarínky, citróny, ostatné druhy – jahody, broskyne,
kivi, figy, olivy...
- zelenina - paradajky, papriky, cibuľa, cesnak, melóny.....
- plantážne plodiny - káva, kakao, banány, cukrová trstina (trstinový rum, cukor), kaučuk
(v chemickom priemysle – gumené výrobky, rukavice, lepiace pásky)
- krmoviny – zemiaky, bataty, maniok (hľuznaté plodiny obsahujúce škrob podobné zemiakom)
pestované v tropickej Afrike

oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín:
1. Obilniny: severná Amerika, pšenica, jačmeň – centrálna Európa, ovos, raž – severná Európa
ryža – južná a juhovýchodná Ázia
2. Olejniny: južná Európa, Afrika, severná Amerika
3. Textilné plodiny: stredná a východná Ázia, sev., vých. a južná Afrika, stredná a východ. Európa,
Južná a Severná Amerika
4. Ovocie: južná Európa, severná Amerika, Karibská oblasť
5. Zelenina: centrálna Európa, Severná Amerika
6. Plantážne plodiny: Afrika, Latinská Amerika, Juhovýchodná Ázia, Oceánia
Živočíšna výroba: chov zvierat na mäso, mlieko, vajcia, kože, rohy, vlnu, kožušinu
produkty sa spracúvajú v potravinárskom, textilnom a obuvníckom priemysle
oblasti chovu resp. lovu zvierat:
hovädzí dobytok – všade vo svete
ošípané – v oblasti pestovania kukurice (Európa, Severná Amerika, Austrália)
hydina – na farmách v okolí veľkých miest (Európa, Severná Amerika, Austrália)
kožušinová zver – medvede, zajace, líšky, norky (severné oblasti Európy a Ameriky)
ovce – Austrália
priadka morušová – chová sa na morušových stromoch – výroba hodvábu (JZ a stredná Ázia)
rybolov – všetky prímorské štáty sveta

TYPY POĽNOHOSPODÁRSTVA

1. NATURÁLNE – samozásobiteľské, výroba zameraná na samozásobovanie obyvateľstva
potravinami len pre vlastnú spotrebu (pestovanie batatov, manioku, kukurice, prosa, ryže, chov
dobytka, kôz, oviec, sobov, lov rýb – chudobnejšie oblasti sveta napr. centrálna Afrika, Latinská
Amerika, južná a juhovýchodná Ázia, severná Európa – Laponsko, Severná časť Ruska)
2. MODERNÉ – orientuje sa na tovarovú produkciu, produkty sú určené predovšetkým na export,
využíva sa mechanizácia a chemizácia poľnohospodárstva (pestovanie pšenice, bavlníka, ovocia,
zeleniny, plantážnych plodín, chov všetkých druhov zvierat na mlieko, mäso, vajec, vlnu, atď. –
vyspelejšie oblasti sveta Európa, severná Amerika, tropické oblasti Afriky a Latinskej Ameriky,
Austrália)

Otázky a úlohy:
1. Porovnajte rozmiestnenie rastlinnej a živočíšnej výroby v jednotlivých oblastiach sveta a určte ich
zameranie.
2. Ukážte na mape oblasti pestovania jednotlivých plodín.
3. Ukážte na mape oblasti chovu resp. lovu jednotlivých druhov zvierat.
4. Charakterizujte plodiny: maniok, bataty, sisal, kaučukovník a určte oblasti ich pestovania.

1.2. SEKUNDÁRNY SEKTOR
ODVETVIA PRIEMYSLU:
A) Ťažobný priemysel – ťažba nerastných surovín (NS)
- energetické NS: ropa (Perzský záliv, Nórske a Severné more, Mexický záliv, Rusko)
zemný plyn (Nórske a Severné more, severná Afrika, Rusko)
uhlie (západná a stredná Európa, Severná Amerika)
uránová ruda (západná Európa, východná Európa, Severná Amerika)
- železná ruda (Švédsko, Francúzsko, Ukrajina, Austrália, Kanada)
- farebné kovy (bauxit – Maďarsko, Austrália)
- soli (NaCl, KCl, apatit, fosfáty – Európa, Afrika)
- vzácne kovy: zlato (Aljaška, Afrika, Sibír, Austrália), striebro (Afrika, Sibír, Austrália),
diamanty – Rusko (Sibír, Afrika, Austrália), platina (Kanada, Afrika)
- vzácne druhy driev (mahagón, eben, teak...) – Afrika, Austrália, Oceánia

B) Spracovateľský priemysel – spracovanie vyťažených NS + poľnohospodárskych produktov
1. Energetický priemysel – výroba elektrickej energie
Tepelné elektrárne (uhlie, ropa, zemný plyn, rašelina) – Veľká Británia, Írsko
Vodné elektrárne (vodné toky, ľadovce) – severná Európa (Nórsko, Švédsko)
Jadrové elektrárne (uránová ruda) – Francúzsko, Švédsko
Solárne elektrárne (slnečné žiarenie) – Kalifornia, Pyreneje, Rakúsko, Nemecko
Veterné elektrárne (vietor) – Holandsko, Nemecko
Prílivové elektrárne (využitie prílivu a odlivu) – Bretónsky polostrov - Francúzsko
Geotermálne elektrárne (energia horúcich prameňov = sopečná činnosť + ľadovec) – Island
Elektrárne na biomasu (biopalivá – drevo, brikety, štiepky, slama, komunálny odpad,
rýchlorastúce rastliny – repka olejná, cukrová trstina...) – USA, Kanada, Švédsko

Zdroje na výrobu energie:
A) neobnoviteľné (uhlie, ropa, zemný plyn, urán)
B) obnoviteľné (slnečná, vodná, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia,
energia biomasy)
2. Hutnícky priemysel
Hutníctvo železa (čierna metalurgia) – spracovanie železnej rudy, výroba železa a ocele
Hutníctvo neželezných kovov – spracovanie farebných kovov, vzácnych kovov
(farebná metalurgia) napr.: spracovanie bauxitu a výroba hliníka
3. Strojársky priemysel
Dopravné strojárstvo – výroba automobilov, autobusov, nákladných automobilov, železničné vagóny,
lanovky, bicykle.......
Ťažké strojárstvo – výroba strojov a zariadení pre ostatné odvetvia priemyslu (ropné plošiny,
zariadenia pre energetiku, pre textilný, strojársky, chemický priem.)
Elektrotechnický pr. – práčky, chladničky, mikrovlnky, vysávače.....(Elektrolux, Gorenje, Wirpool...)
Elektronický priemysel – TV, DVD, videá, rádiá, mobily, GPS (Philips, Nokia, Siemens....)
Zbrojársky – výroba zbraní, vojenskej techniky
Presné strojárstvo – výroba lekárskych zariadení, hodiniek
Výpočtová technika – PC, notebooky, tlačiarne, faxy

4. Chemický priemysel
Petrochémia – spracovanie ropy (miesta ťažby, v prístavoch – dovoz), výroba benzínu, nafty, olejov
Anorganická chémia – výroba kyselín (kyselina sírová – do akumulátorov, kyselina dusičná – pri
výrobe plastov, výbušnín), hnojív (pre poľnohospodárstvo) ......
Organická chémia – plasty, syntetický kaučuk, umelé vlákna (kefy, nylonové nite)....
Farmaceutický priemysel – lieky, veterinárne liečivá....
Gumárenský priemysel – pneumatiky, guma, hadice....
Kozmetický priemysel – šampóny, parfumy, krémy....
5. Priemysel stavebných hmôt – cementárne, vápenky, výroba panelov, tehál....
6. Potravinársky priemysel – spracovanie poľnohospodárskych produktov RV a ŽV
7. Textilný priemysel – spracovanie textilných plodín (bavlník, ľan, konope),
produktov ŽV – ovčia vlna, hodváb (priadka morušová)
Obuvnícky , kožiarsky priemysel
Drevospracujúci priemysel – spracovanie dreva, výroba preglejok, zápaliek, nábytku
Papierenský priemysel, sklársky priemysel, zábavný priemysel – výroba filmov (Hollywood)
Lokalizačné činitele (činitele, od ktorých závisí rozmiestnenie priemyselnej výroby):
1. dostatok surovín - ak je obťažné alebo ekonomicky nevýhodné suroviny prepravovať, tak
priemyselný závod, ktorý ich potrebuje, sa umiestni blízko k nim (huty na výrobu železa,
mäsokombináty, drevospracujúce závody)
2. dostatok energie - zdokonalením prenosu elektrickej energie, aj zlepšením podmienok prepravy
zdrojov energie poklesla závislosť lokalizácie priemyselných závodov od zdrojov energie. Napriek
tomu priemyselné závody náročné na veľké objemy energetických zdrojov (uhlia) sa budujú v tesnej
blízkosti ich ťažby (tepelné elektrárne, huty na výrobu železa a i.)
3. kvalifikované pracovné sily - dostatočné množstvo pracovných síl v určitom regióne, prípadne ich
odborná kvalifikácia a zručnosť často rozhodujú o lokalizácii priemyselného závodu. V poslednom
období sa dôležitým lokalizačným činiteľom v celosvetovom meradle stala cena pracovnej sily
(výroba športovej obuvi svetoznámych firiem v menej rozvinutých krajinách a i.)
4. doprava (dopravná poloha) - preprava surovín a výrobkov je základným predpokladom existencie
priemyselného závodu. Dobré miestne i medziregionálne dopravné spojenie je dôležité pri výbere
miesta lokalizácie
5. miesto spotreby (blízkosť odbytu výrobkov) - schopnosť oblasti odoberať nadmerné objemy
výrobkov priťahuje dané druhy priemyselných výrob. Dôležitým faktorom je veľkosť prepravovaných
tovarov (lode), tovary podliehajúce skaze nemožno prepravovať na veľké vzdialenosti (napr. mäso),
atď.
Príklad:
Automobilový priemysel – zdroje surovín (žiadne), energia (nemá vplyv na stavbu podniku, nemusí
byť v blízkosti zdroj energie), kvalifikované pracovné sily (majú silný vplyv vo výrobe), miesto
odbytu (slabý vplyv, vývoz možný aj do väčších vzdialeností, tovar nepodlieha skaze), doprava
(nákladná automobilová – kratšie vzdialenosti, nákladná železničná – dlhšie vzdialenosti)
Otázky a úlohy:
1. Lokalizujte na mape významné ložiská nerastných surovín.
2. Klasifikujte hlavné odvetvia priemyselnej výroby.
3. Ktoré faktory rozhodujú o lokalizácii priemyselných závodov?
4. Zhodnoťte konkrétne príklady lokalizácie priemyselnej výroby vo vzťahu k lokalizačným činiteľom
(hutnícky priemysel, potravinársky priemysel, petrochemický priemysel).

1.3. TERCIÁRNY A KVARTÉRNY SEKTOR
Terciárny sektor – zahŕňa všetky druhy služieb, obchod, doprava a spoje
vo vyspelých štátoch sa služby výrazne podieľajú na tvorbe HDP
Kvartérny sektor – zahŕňa oblasť vedy a techniky, výskum a vývoj, školstvo a zdravotníctvo,
je dotovaný štátom
HDP – (hrubý domáci produkt) peňažná hodnota všetkého tovaru a služieb vytvorených
v hospodárstve za 1 rok (vyjadruje sa v USD alebo €), môže sa udávať aj hodnota - HDP/ 1 obyvateľ
(lepšie vystihuje ekonomiku štátu, môže sa použiť aj ako štandardné meradlo bohatstva krajiny
a je základom na ekonomické porovnávanie)
HOSPODÁRSKE SYSTÉMY
1. Trhové hospodárstvo (TRH)
- riadi sa trhovým mechanizmom, ktorého základnými prvkami sú ponuka, dopyt a ceny
- úloha štátu v ekonomike krajín s trhovým hospodárstvom je malá, štát do bežných problémov
podnikov nezasahuje
- vo všetkých krajinách s TRH prevláda súkromné vlastníctvo
- trhová ekonomika sa uplatňuje vo vyspelejších štátoch sveta – USA, Japonsko, Nemecko, VB ....
2. Centrálne hospodárstvo (CRH)
- výroba a spotreba je riadená priamo z centra štátu (určuje: čo, koľko sa bude vyrábať, predávať,
vyvážať, dovážať, za akú cenu...), podniky riadené štátom majú predraženú distribúciu tovarov
- takúto ekonomiku mali bývalé socialistické štáty, ktoré postupne prechádzajú na trhovú
ekonomiku (tento prechod môže trvať aj viac rokov – 10 až 20 a vyžaduje radikálne zmeny
v ekonomike štátu)
- štáty s CRH – Severná Kórea (KĽDR), Kuba, Čína, Vietnam, Afganistan
- štát musí na svojej ceste k trhovému hospodárstvu prejsť privatizáciou, liberalizáciou, dosiahnuť
konvertibilitu a neprekročiť únosnú mieru inflácie
prechod od CRH k TRH hospodárstvu:
1. privatizácia – zmena vlastníctva majetku (prevod štátneho majetku na súkromný)
2. liberalizácia – uvoľnenie obchodných vzťahov, voľná tvorba cien tovarov, prístup
zahraničného kapitálu
3. konvertibilita – zameniteľnosť domácej meny za iné voľne zameniteľné meny
4. inflácia – znehodnocovanie meny prudkým rastom cien a miezd (ceny a mzdy by sa mali
zvyšovať pomaly)
3. Zmiešané hospodárstvo
- typ hospodárstva, kde prevláda už trhový mechanizmus, štát ešte zasahuje do problémov podnikov,
mechanizmus zabezpečenia spoločenskej výroby je v súlade s potrebami obyvateľstva
- Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rusko....

Obchodná bilancia
Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi hodnotou dovezeného tovaru a služieb a hodnotou
vyvezeného tovaru a služieb za určité obdobie (1 rok) bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada.
Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu nazývame saldo obchodnej bilancie.

Rozoznávame:
1. aktívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Saldo nazývame
aktívnym saldom obchodnej bilancie.
2. pasívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva
pasívne saldo obchodnej bilancie.
3. vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu = hodnota vývozu. Saldo je nulové.
Export – vývoz tovarov
Import – dovoz tovarov

Otázky a úlohy:
1. Vysvetlite základné pojmy: HDP, obchodná bilancia, import, export, aktívna a pasívna obchodná
bilancia.
2. Určte základné rozdiely medzi trhovým hospodárstvom a centrálne riadeným hospodárstvom.
3. Charakterizujte prechod štátov Európy z CRH na TRH.