Regionálne členenie sveta

REGIONÁLNE ČLENENIE SVETA

3.1. POLITICKO – EKONOMICKÁ ŠTRUKTÚRA SVETA
Súčasná politicko-ekonomická štruktúra sveta je výsledkom dlhodobého zložitého vývoja.
Od vzniku prvých veľkých ríš (napr. Mezopotámia, Perzská ríša, Rímska ríša), cez obdobie veľkých
zámorských objavov (Španielsko, Portugalsko), obdobie priemyselnej revolúcie (Veľká Británia
a Francúzsko) až po rozpad mocností (Rakúsko - Uhorsko, Nemeckého cisárstva a Ruskej ríše)
a vzniku ZSSR. K radikálnym zmenám došlo aj po 2. svetovej vojne. USA a ZSSR otvorene začali
presadzovať svoje geopolitické záujmy, získali si mnohých silných spojencov a svet sa rozdelil na
2 bloky – východ a západ (alebo mocenské systémy – kapitalistický a socialistický). V 60-tych až
80-tych rokoch 20. storočia nastala dekolonizácia v Afrike, pričom nezávislé krajiny museli postupne
prejsť od diktatúry jednej strany resp. vlády vojenského režimu až k demokracii (aj keď dodnes sa to
nepodarilo viacerým štátom). Najväčší prevrat nastal v Európe v 90-tych rokoch 20. storočia pádom
komunistických režimov, rozpadom ZSSR a SFRJ (bývalej Juhoslávie). Aj v ostatných častiach Zeme
vznikali nové štáty. Najmladším štátom Afriky je Eritrea (1993), v Ázii Východný Timor (2002)
a v Európe zatiaľ neuznávané Kosovo (2008).

Dnešný obraz politickej mapy sveta
Delenie samostatných štátov:
1. podľa politického systému
2. podľa typu vlády
3. podľa štátoprávneho usporiadania

1. podľa politického systému
A) parlamentná demokracia
- považuje sa za najdokonalejší politický systém, v štáte existuje viacero politických strán, ktoré musia
mať odlišné volebné programy, obyvatelia volia v určitom časovom období a na základe volieb je
zložený parlament a vláda
B) vláda jednej strany
- ústava, ak je prítomná povoľuje len jednu stranu, ostatné sú zakázané (napr. Saudská Arábia, SAE –
zakázané všetky strany), komunistické štáty – Čína, Kuba, KĽDR, Vietnam, Laos, Eritrea (jedna
strana – komunistická strana), nezaručuje demokraciu v krajinách

2. podľa typu vlády
A) republiky – na jej čele je volený prezident (SR, ČR, Rusko, Taliansko, Rakúsko, Nemecko, USA,
Mexiko, Brazília, Indonézia, Keňa, Tanzánia....)
B) monarchie – na jej čele je dedičný panovník s rôznym titulom (kráľ, emir - šejk, knieža, sultán,
veľkovojvoda, cisár)
- kráľovstvá – VB, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Malajzia, Thajsko, Saudská Arábia
- zväzové kráľovstvá (na čele britský panovník) – Austrália, Kanada, Nový Zéland
- kniežatstvá – Andorra, Monako, Lichtenštajnsko
- veľkovojvodstvo – Luxembursko
- cisárstvo – Japonsko
- sultanát – Brunej, Omán, Malajzia
- emirát – Spojené Arabské Emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn
- teokratická monarchia – Vatikán (pápež)

3. podľa štátoprávneho usporiadania
A) unitárne štáty – riadené z centra v demokratických štátoch s rozsiahlou právomocou miest a obcí,
majú jednu sústavu najvyšších orgánov – parlament, ústava (SR, ČR, Poľsko, Taliansko, Monako,
Francúzsko, Veľká Británia, Japonsko, Egypt .... spolu 171 štátov)
B) federatívne (spolkové) štáty – založené na územnom princípe, zložené z dvoch a viacerých
územných celkov (kantónov, teritórií, spolkových republík atď.), Spolková republika Nemecko,
Rakúsko, Švajčiarsko, Rusko, Austrália, Kanada, USA, Mexiko, JAR, SAE, Malajzia....
C) závislé územia sveta – zostatok koloniálneho obdobia (kolónie, závislé územia, pridružené štáty,
zvláštne teritóriá), napr. Francúzska Polynézia, Réunion, Aruba, Holandské Antily...

3.2. SVETOVÝ OCEÁN, KONTINENTY, SVETADIELY
Úloha: vysvetlite rozdiel medzi kontinentom a svetadielom, vymenujte jednotlivé kontinenty a
svetadiely
Význam svetového oceánu:
Svetový oceán ako zdroj nerastných surovín:
- medzi najvýznamnejšie patrí ropa a zemný plyn, realizuje sa prevažne v hĺbkach do 200m a ťažba
je sústredená v niekoľkých veľkých oblastiach: Perzský, Mexický, Guinejský záliv, Severné more,
moria v JV Ázii
- okrem nich sa z morského dna ťažia suroviny, ktoré sa ťažia aj na pevnine (kamenné uhlie, železná
ruda, zlato, striebro, platina, diamanty, farebné kovy (cín, zinok, meď, nikel...)
- z morskej vody sa získava 1/3 svetovej ťažby kuchynskej soli, 2/3 horčíka a 90% brómu
Svetový oceán ako zdroj potravy:
- v tomto smere má mimoriadny význam a tvorí nevyčerpateľný zdroj
- na prvom mieste je rybolov (ročne sa vyloví 60 – 70 mil. ton rýb), asi ½ je pre potreby
obyvateľstva, zvyšok sa priemyselne spracúva na krmivo pre dobytok, umelé hnojivá, tuky...
- väčšina svetového rybolovu (80%) je sústredená na severnej pologuli
Svetový oceán ako zdroj energie:
- je netradičným zdrojom získavania energie, využívajú sa morské prúdy, príliv a odliv, vlny
- najviac sa využíva príliv a odliv, takéto elektrárne fungujú od r. 1968 v Bretónskom zálive vo
Francúzsku, v Rusku na polostrove Kola, ďalej v Kanade, Japonsku, USA
- využitie morských vĺn ako zdroj energie využívajú hlavne vo Veľkej Británii (30%), Švédsku, USA,
Japonsku
Svetový oceán ako zdroj sladkej vody:
- získavanie sladkej vody zo slanej morskej je veľmi náročné na energiu a technologicky sa získava
destiláciou
- 96% sladkej vody sa takto získava v Kuvajte, Iráne, severnej Afrike, Kalifornii
Tichý oceán
- rozloha 179 680 000 km2, je najväčší
- rozprestiera sa medzi Amerikou, Áziou, Austráliou, Antarktídou
- priemerná hĺbka je 4 228 metrov, najhlbšie miesto – Mariánska priekopa (11 034m)
- hospodársky význam:
poskytuje polovicu svetovej produkcie rýb, veľrýb, krabov, ustríc, kreviet
(pobrežia Kanady, Japonska, Aljašky)
v šelfových moriach ťažba NS (ropa, rudy, titán, olovo, soľ)

Atlantický oceán
- rozloha 94 243 000 km2, druhý najväčší
- rozprestiera sa medzi Amerikou, Európou, Afrikou a Antarktídou
- priemerná hĺbka je 3 542m, najhlbšie miesto – Portorická priekopa (8 648m)
- hospodársky význam:
poskytuje 1/3 svetovej produkcie rýb (lov sústredený v severných
oblastiach)
ťažba ropy a zemného plynu (Severné more medzi Škótskom a Nórskom,
Karibské more a Mexický záliv)
doprava (dopravné cesty spájajú západnú Európu a Afriku so Severnou
a Južnou Amerikou)
cez Atlantik sa prepravujú asi 2/3 nákladov na svete námornými loďami

Indický oceán
- rozloha 76 170 000 km2, tretí najväčší
- rozprestiera sa medzi Áziou, Afrikou, Austráliou a Antarktídou
- najhlbšie miesto – Jávska priekopa (7 725m)
- hospodársky význam:
rybolov je menej rozvinutý (hlavné rybárske oblasti sú v Arabskom mori
a Bengálskom zálive), len 5% v svetovom rybolove
ťažba ropy – Perzský záliv, východné pobrežie Afriky
zber perál

Severný ľadový oceán
- rozloha 14 056 000 km2
- obmýva severné pobrežie Európy, Ázie a Severnej Ameriky
- najhlbšie miesto – Nansenova panva (5 449m)
- hospodársky význam:
rybolov (tresky, slede, tulene, mrože, veľryby)
ťažba ropy a zemného plynu (pri pobrežiach)
pre námornú dopravu sa využíva len 5 mesiacov v roku

3.2. POLÁRNE OBLASTI
Úloha: Vysvetlite rozdiel medzi Arktídou a Antarktídou a uveďte, kde sa nachádzajú
Otázky a úlohy:
1. Vymenujte všetky oceány, ukážte ich na mape a opíšte, ktoré svetadiely ich obmývajú.
2. Vyhľadajte na mape moria, zálivy, prielivy a prieplavy jednotlivých svetadielov.
3. Vysvetlite, aký je rozdiel medzi prieplavom a prielivom.
4. Na mape vyhľadajte studené a teplé morské prúdy. Pokúste sa určiť ich vplyv na podnebie
priľahlých častí pevnín.
5. Charakterizujte hospodársky význam svetového oceánu a polárnych oblastí.
6. Vysvetlite, prečo a ako sa prejavuje polárny deň a polárna noc.