Afrika

Afrika

PRÍRODNÉ POMERY

Hranica medzi Európou a Afrikou: Gibraltársky prieliv, Stredozemné more, Suezský prieplav,
Červené more, Bab-al-Mandab, Adenský záliv
Ostrovy a súostrovia: Maskarény (Reunion, Maurícius - Francúzsko), Komory, Madagaskar,
Kapverdy, Kanárske ostrovy (Španielsko), Madeira (Portugalsko), Azory (Portugalsko)
Polostrovy: Somálsky
Zálivy: Adenský, Suezský, Guinejský, Malá Syrta, Veľká Syrta
Prielivy: Bab-al-Mandáb, Mozambický, Gibraltársky
Prieplavy: Suezský
Moria: Červené, Stredozemné, oceány: Atlantický, Indický
Jazerá: Čadské, Viktoriino (Ukerewe), Tanganika, Malawi, Rudolfovo (Turkana)
Vodopády: Stenlyho (Konžská panva), Viktoriine (na rieke Zambezi medzi Zambiou a Zimbabwe)
Rieky: Níl, Niger, Kongo, Zambezi, Limpopo
Pohoria: Atlas, Kilimandžáro, Dračie vrchy, Etiópska vysočina, Adamauská vysočina, Ahaggar,
Tibesti, Dárfur (na púšti Sahara)
Púšte: Sahara, Líbyjská, Nubijská, Kalahari, Namib
Panvy: Konžská, Čadská
Podnebie: tropické a subtropické
Vegetačné pásma: tropické dažďové pralesy, savany, púšte a polopúšte, horské pásmo

SOCIOEKONOMICKÉ POMERY

Národnostné zloženie:
- 1/3 obyvateľstva – biela rasa: Arabi, Berberi, Tuarégovia, Beduíni (severná Afrika) – osídľujú púštne oblasti, oázy, žijú kočovným spôsobom života
- 2/3 obyvateľstva – čierna rasa: Sudánski černosi, Bantuovia, Niloti, Etiópčania, Keňania, Somálci, Malgaši, Hotentoti, Bušmeni, Pigmejovia, Masajovia (na juh od Sahary) a množstvo domorodého obyvateľstva (niekoľko stoviek druhov)

Náboženské zloženie:
1. Islam – prevláda v arabských krajinách severnej Afriky
2. Kresťanstvo – prevláda na juhu Afriky, ale aj v iných oblastiach, kde žijú belosi európskeho
pôvodu (koloniálny pozostatok)
3. Primitívne domorodé náboženstvá – vyznávajú domorodé kmene a sú založené hlavne na uctievaní
prírody a ich síl (dôležité postavenie majú šamani)

Apartheid
- politika rasovej segregácie (odlíšenie obyvateľstva na základe farby pleti) prijatá v JAR v roku
1948
- cieľom bolo udržať nadradené postavenie bielej rasy (černosi, aziati, miešanci – museli žiť
oddelene v obrovských nedostatočne vybavených sídliskách - Soweto, nemohli hlasovať, museli
cestovať oddelene v dopravných prostriedkoch, mali zakázané chodiť do kina, divadla, reštaurácií,
do škôl, nemocníc určených pre belochov...)
- zrušený v roku 1992, v slobodných voľbách 1994 zvíťazil N. Mandela (bojovník proti apartheidu)

Islamský fundamentalizmus
- presadzovanie islamských zákonov do verejného, politického a súkromného života v arabských
štátoch (zákonmi islamu sa riadia Irán, Sudán, Afganistan)
- hlása návrat ku skutočným hodnotám danej viery, no v skutočnosti ide o tvrdú cenzúru a netolerantnosť (hlavne voči cudzincom a prenikaniu iného náboženstva na územie islamských štátov)

HOSPODÁRSKA CHARAKTERISTIKA
Aj keď má Afrika veľké nerastné bohatstvo, nemožno tento kontinent považovať za bohatý,
z ekonomického hľadiska patrí k najchudobnejším oblastiam sveta. Z hospodárskej stránky existujú v
Afrike dva odlišné typy hospodárstva: primitívne naturálne hospodárstvo (vo väčšine štátov) a vyspelé
trhovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najmä v JAR).

Priemysel

Ťažobný:
ropa – severná Afrika (Tunis, Alžírsko, Líbya, Egypt), zemný plyn – (Líbya, Alžírsko), uhlie – južná
Afrika (JAR, Mozambik, Zambia), železná ruda – západná Afrika (Libéria, Guinea), diamanty –
stredná a južná Afrika (Kongo, Angola, JAR), zlato – južná Afrika (JAR), vzácne drevo – eben, teak,
mahagón (pralesy)
Energetický: vodné elektrárne (Kongo, Níl, Zambezi), tepelné elektrárne (oblasti ťažby ropy a uhlia –
severná, južná Afrika)
Potravinársky: výroba rastlinných olejov (palmový, podzemnicový, olivový), pražiarne kávy, výroba
čaju, kakaa, cukrovary, konzervárne (ryby, ovocie)
Textilný: spracovanie bavlny, sisalu, koží

Poľnohospodárstvo

Rastlinná výroba
Typy: 1. plantážnický (export) – bavlník, kávovník, kakaovník, tabak, arašidy, sezam, koreniny
2. naturálny (pre vlastnú spotrebu) – bataty, maniok, obilniny, kukurica, ryža
3. stredomorský (export + vlastná spotreba) – ďatle, figy, olivy, hrozno, zelenina, ovocie
Živočíšna výroba: hovädzí dobytok, ovce, kone, hydina, somáre, ťavy, rybolov
Cestovný ruch:
1. rekreačné centrá – Egypt, Tunis, Maroko (pobrežie Stredozemného a Červeného mora)
2. historické pamiatky (pyramídy, sfingy a údolie kráľov v Egypte)
3. národné parky (safari) – Keňa, Tanzánia
4. jazerá, vodopády

Príčiny hospodárskeho úpadku Afriky:

1. Dekolonizácia Afriky – začala sa v 60-tych rokoch a skončila v 80-tych rokoch 20. storočia.
Tento proces sa nezaobišiel bez problémov. Vypuklo veľa ničivých vojen namiereným proti koloniálnym vládcom. Občianske vojny mali rozhodnúť, kto by mal vládnuť miesto nich. Tieto nové štáty mali veľa finančných problémov a záviseli od pomoci bohatších krajín. Prechod k nezávislosti bol zväčša mierový, hoci v Angole, Mauritánii a v Alžírsku sa rozpútali vojny. V Angole trvala občianska vojna 20 rokov. Medzi dozvuky nezávislosti patria povstania a masakry. Jedny z najväčších masakrov boli napr. v Tanzánii či v Alžírsku. Veľké spory vznikali aj pri vzniku nových hraníc niektorých štátov.

2. Prírodné pohromy – najviac ohrozuje Afriku veľké a dlhotrvajúce sucho a premnoženie hmyzu (mucha Tse-tse, komáre spôsobujúce maláriu), čo sa podpisuje aj na poľnohospodárstve, ktoré nedokáže obyvateľstvu poskytnúť obživu.

3. Chudoba a choroby - je ďalší závažný problém dnešného sveta nielen Afriky. Možným riešením by bolo zavedenie plánovaného rodičovstva (zníženie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy). Najväčším problémom však zostávajú choroby, ktorým ročne podľahnú milióny Afričanov. Najčastejšie sa vyskytujú AIDS, malária, cholera, žltá zimnica, týfus a hepatitída. Problémom je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, nedostatočná prevencia, nízky počet lekárov a sestier. Humanitárna pomoc prichádzajúca z celého sveta a z rôznych organizácii však nedokáže pokryť celý africký región.