Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, skrátene UNESCO vznikla v roku 1945 ako jedna z organizácií OSN. Sídlo má v Paríži a jej základným cieľom je rozvoj medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie a životného prostredia.
Slovenská republika sa stala členským štátom UNESCO 9. februára 1993 podpisom a uložením listiny o prijatí Ústavy UNESCO u vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Ako prvé boli v roku 1993 do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec.
Do
zoznamu svetového dedičstva bolo v rámci kultúrnych pamiatok doteraz zapísaných 7 lokalít zo Slovenskej republiky:
Banská Štiavnica je mestská pamiatková rezervácia
reprezentujúca banskú tradíciu na Slovensku.
Najväčší hradný stredoveký komplex v strednej Európe a jeho okolie s mestečkom Spišské Podhradie (s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami), cirkevným mestečkom Spišská Kapitula (s viacerými sakrálnymi pamiatkami a najmä impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina) a gotickým kostolíkom Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia s interiérom zdobeným freskami zo 14. a 15. storočia. Zachovalosť týchto pamiatkových súborov spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia národnej prírodnej rezervácie Dreveník, vytvára ojedinelý celok. V júni 2009 sa k tomuto Spišskému súboru pridalo aj historické mesto Levoča.
Vlkolínec predstavuje pamiatkovú rezerváciu tradičnej ľudovej architektúry.
Bardejov sa považuje za najgotickejšie mesto Slovenska.
Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú aj drevené kostoly Karpatského
oblúka: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly
východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
• Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu
podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja
• Karpatské bukové pralesy
Fujara je najtypickejším slovenským hudobným nástrojom, ktorý bol v novembri 2005 v Paríži
zapísaný do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity UNESCO. Zoznam založili v roku 2001, v súčasnosti obsahuje 90
položiek.
- Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji,
- Gemerské a abovské
kostoly so stredovekými nástennými maľbami,
- Pamätník Chatama Sófera,
- Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor
vinohradníckych pivníc,
- Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice
- Dunajská prírodná a kultúrna krajina (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
- Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom),
- Krasové doliny
Slovenska (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie nominačného projektu Rokliny Slovenského raja,
predloženého 26. 6. 1997),
- Mykoflóra Bukovských vrchov,
- Gejzír v Herľanoch
- Lúky a pasienky Slovenska