Bardejov mesto
Bardejov mesto
- Počet obyvateľov - 33 625
- Rozloha - 72,39 km2
- Nemecký názov - Bartfeld
- Maďarský názov - Bártfa
Potom sa mešťania pustili do výstavby reprezentatívnej budovy radnice v centrálnej časti námestia. Obidve stavby sú dodnes najväčšími ozdobami a pýchou Bardejova. V Bardejove sa až do súčasnosti zachovalo obdivuhodné množstvo vzácnych umelecko-historických pamiatok. V roku 1950 bolo historické jadro Bardejova, kompletné vnútorné mesto so súvislo zachovaným opevnením, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Jednou z najvzácnejších kultúrnych pamiatok mesta je stredoveká Bazilika sv. Egídia. Začal sa budovať v 2. polovici 14. storočia, neskôr ju prestavali a svoju dnešnú podobu získal po katastrofálnom požiari mesta v roku 1878. So svojimi jedenástimi pôvodnými krídlovými oltármi z 15. a 16. storočia a ďalšími pamätihodnosťami je klenotnicou porovnateľnou s bohatstvom chrámov oveľa väčších miest. Budova radnice, postavená v rokoch 1505 – 1509 predstavuje na území Slovenska ojedinelú stavbu – spájajú sa tu prvky zaalpskej včasnej renesancie s doznievajúcimi neskorogotickými stavebnými a výtvarnými prejavmi.
Po celom obvode podstrešnej rímsy radnice sú reliéfne kamenné plastiky. Asi najkurióznejšia z nich je umiestnená na východnej strane renesančného arkiera a predstavuje chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode figúrky sa traduje, že vznikla tesne po dokončení prác na stavbe radnice. Mestská rada údajne nevyplatila staviteľom dohodnutú sumu za práce, ktoré v stanovenom termíne ukončili, a tak jeden z majstrov pod rúškom noci pribudoval túto plastiku.
Jej holý zadok pritom čistou náhodou nasmeroval na dom vtedajšieho richtára. Radnica bola viac ako 400 rokov sídlom mestskej samosprávy, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života. Jej prízemie slúžilo na obchodné účely, poschodie, sprístupnené osobitným vchodom cez vežičkový arkier, potrebám magistrátu. Obraz mesta Bardejova a jeho krásneho okolia dotvárajú a umocňujú Bardejovské Kúpele.
Prvé zmienky o minerálnych prameňoch v chotári mesta sa zachovali už v stredovekej listine kráľa Bela IV. z roku 1247. Kúpele v dnešnom význame slova však vznikli až v šesťdesiatych rokoch 18. storočia. V roku 1423 sa v Bardejove na základe nariadenia kráľa Žigmunda začala výstavba vodovodu, ktorý mal privádzať vodu do opevneného mesta a do časti vodnej priekopy. Vodovodné rúry zhotovovali z borovicových kmeňov, spájaných železnými prstencami.
Na prvú inštaláciu vodovodu bolo potrebné navŕtať 1250 kusov tridsaťročných borovíc a potom každoročne vymeniť niekoľko desiatok rúr. Veľkým historickým paradoxom tohto vodovodu je jeho vyše poltisícročné fungovanie. Bol to posledný gravitačný vodovod s dreveným potrubím na európskom kontinente, ktorý pretrval až do súčasnosti.
Zanikol v máji 1963. Súčasný Bardejov sa snaží nadviazať na kultúrne dedičstvo minulosti a rozvíjať kultúrne tradície. Každoročne sa v meste organizuje novodobý Bardejovský jarmok. Súčasťou jarmočného programu býva aj kontraktačno-predajná výstava Bardkontakt a v jej rámci sa organizuje odborný seminár o pamiatkach. Starú slávu stredovekého Bardejova sa pokúšajú svojim súčasníkom sprítomniť aj organizátori Rolandových hier. Už viac ako polstoročie uplynulo od vyhlásenia Bardejova za mestskú pamiatkovú rezerváciu a od začiatku systematickej záchrany a obnovy pamiatok v tomto meste. Dosiahnuté výsledky ocenila aj kultúrna Európa Zlatou európskou medailou a svet zápisom do Zoznamu svetového dedičstva - UNESCO.
Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.