Žiar nad Hronom mesto

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 14.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 637 slov
Počet zobrazení: 2 815
Tlačení: 206
Uložení: 240

Žiar nad Hronom mesto

  • Počet obyvateľov - 19 862
  • Rozloha - 39,06 km2
  • Nemecký názov - Heiligenkreuz an der Gran
  • Maďarský názov - Garamszentkereszt
Mesto Žiar nad Hronom leží na pravobežnej trase rieky Hron. Výhodná poloha s dobrými klimatickými podmienkami lákala k osídleniu od dávnych čias. Dôkazom toho sú nálezy z obdobia strednej doby bronzovej nájdené na Šibeničnom vrchu a jeho priľahlých svahoch, ktoré v prehistorickom období osídlili nositelia tzv. lužickej kultúry.

Brigády Žiar nad Hronom

Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. doby rímskej. V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo Slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.

Samotný názov mesta prechádzal mnohými zmenami. Na počiatku sa mesto nazývalo Kerestur. Po roku 1927 sa obec premenovala na Svätý kríž nad Hronom a nové dejiny píšu súčasný názov. Prvá zmienka o samotnom meste sa datuje do 10. storočia. Časť obce patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. Mestečko získava výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý kríž.

V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostáva sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov. V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690.

Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti.

Mestečko Svätý kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov bol dobytý. Šášov bol vtedy sídlom povstalcov. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovalo, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta. Kaštieľ v Svätom kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 18. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyzes. Okresným mestom sa stáva v roku 1928. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý kríž sa podarilo oslobodiť spod rúk nemeckých vojakov Červenou armádou.

Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil bezpečný základ pre ďalší rozvoj obce. Obec sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce.

Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami. Názov mesta sa vyvíjal podľa obdobia. Dejiny mesta boli pestré a jeho názov sa tomu prispôsoboval. Prvá zmienka bola o meste Kerestur. V roku 1773 sa obec nazývala v rôznych jazykoch Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil Szent Kereszt, Fanum Sanctae Crucis, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal názov Barsszentkereszt. Na prelome 19. a 20. storočia sa používalo meno Garamszentkereszt. Nové dejiny od roku 1920 pojednávajú o obci Svätý Kríž nad Hronom. Súčasný názov Žiar nad Hronom sa používa od roku 1955.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.038 s.
Zavrieť reklamu