Zámok vo Versailles - div sveta
Zámok vo Versailles - div sveta
Zámok vo Versailles je významný zámok v meste Versailles pri Paríži, ktorý vznikol v čase vrcholu
kráľovskej moci vo Francúzsku, ako symbol absolutistickej monarchie. Versailles nevznikol presne podľa plánu, ktorý vypracoval sám Ľudovít
XIV. Sprvu mal Versailles slúžiť len ako poľovnícky zámoček a letohrádok, potom ako jedno z kráľovských sídiel a napokon ako stála
rezidencia a tým aj centrum celého kráľovstva. Už Ľudovít XIII. kúpil pozemok, na ktorom dal postaviť vidiecke sídlo - poľovnícky dom.
Ľudovít XIV. (Kráľ Slnko) sa stal kráľom a ihneď dal upraviť areál tak, aby sa tu mohli vytvoriť záhrady pre rôzne slávnosti. Zámok sa
pre rôzne úpravy začal podobať stavenisku. Louis Le Vau mierne rozšíril starý zámok v talianskom štýle. André Le Nôtre upravil záhrady.
Charles Le Brun viedol prácu maliarov, sochárov, dekoratérov a pod. Od roku 1664 sa tu konali prvé hýrivé slávnosti. Ľudovít XIV. kúpil
susednú dedinu Trianon ktorú pričlenil k panstvu Versailles. V rokoch 1678 – 1708 Jules Hardouin Mansart podstatne rozšíril zámok. Pridal
dnešné dva krídla paláca (severné a južné). V roku 1680 vznikla slávna Zrkadlová sieň. V roku 1682 sa zámok stál sídlom kráľovského
dvora a až do Veľkej francúzskej revolúcie slúžil ako vzor pre ostatné panovnícke dvory. V roku 1688 je zámok prakticky hotový. V roku 1736
sa uskutočnilo otvorenie Herkulovej siene. A. a J. Gabriel vykonali prístavbu budovy Opery. V roku 1783 tu bol podpísaný Versaillský mier
ukončujúci Americkú revolúciu. V roku 1789 (začiatok Francúzskej revolúcie) povstalci zaútočili na zámok a donútili kráľovskú rodinu
presťahovať sa do hlavného mesta, Paríža. Odvtedy v zámku nebývali králi, počas revolúcie bolo rozkradnuté zariadenie, záhrada bola
zanedbaná, budovy slúžili rôznym účelom. V rokoch 1806-1810 Napoleon Bonaparte dal zámok zreštaurovať, znova zariadiť a dal úplne
prestavať Veľký Trianon a Malý Trianon. V rokoch 1814-1824 Ľudovít XVIII. pokračoval v reštaurovaní, najmä spální kráľa a kráľovnej.
Jeho nástupca Karol X. reštaurovanie ukončil a v roku 1830 po júlovej revolúcii, ktorá zvrhla Karla X., sa zámok znova zanedbával. Občiansky
kráľ Ľudovít Filip Orleánsky zachránil zámok pred zbúraním, dal ho prestavať a z vlastných prostriedkov tam v roku 1838 otvoril múzeum
venované „všetkým víťazstvám Francúzska“. V rokoch 1870-1871 zámok Versailles bol dočasne hlavným sídlom nemeckej armády po
prusko-francúzskej vojne. Po prvej a druhej svetovej vojne pokračovalo reštaurovanie a údržba zámku financovaná okrem iného aj Američanom
J.D. Rockefellerom a Akadémiou krásnych umení. Po skompletizovaní systému fontán už všetko vyzerá impozantne. Dodnes je Versailles jedným z
najnavštevovanejších palácov na svete. Návšteva zámku a záhrad je očarujúcim zážitkom pre každého a niečim ako vstúpiť do doby
Ľudovíta XIV.Westminsterské opátstvo Westminsterské opátstvo, Westminster Abbey, alebo aj oficiálne Collegiate Church of St Peter at
Westminster je veľký gotický kostol anglikánskej cirkvi hneď vedľa Westminsterského paláca. Je to tradičné miesto monarchie – tu sa
konajú korunovácie nových panovníkov, či kráľovské pohreby a svatby. Prvá zmienka o kostole na tomto mieste pochádza z roku 1080 – hovorí
sa v nej, že opátstvo tu stálo už v za čias Mellita, londýnskeho biskupa v roku 624. Kamenný kostol bol však postavený až za vlády Eduarda
Vyznávača, v rokoch 1045 – 1050. V priebehu rokov sa komplex budov rozširoval, až v rokoch 1722 – 1745 pribudli dve charakteristické veže
nad západným portálom. Od roku 1066 sa tu konali všetky korunovácie anglických a britských panovíkov – najznámejšou výbavou korunovácie
je okrem panovníckej koruny aj kreslo kráľa Eduarda, drevený trón na ktorom sedí panovník z roku 1296. Okrem pompéznych korunovácí je
Westminsterské opátstvo aj miestom konania kráľovských svatieb. Naposledy si tu svoje áno povedali princ William a Kate Middleton – 29.
apríla 2011.
Pozri nižšie aj ďalšie divy sveta.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta