Afrika

Afrika

1. Rozloha : 30mil. km2 – 2. najväčší kontinent  3x väčšia ako Európa ,
 600 x väčšia ako Slovensko
2. Poloha :- stredom prechádza rovník, prechádzajú ňou rovnobežky obratník Raka
  a obratník Kozorožca, prechádza ňou nultý poludník
-  leží na všetkých pologuliach: severná , južná , východná, západná
3.Pobrežná členitosť:- malá, ostrov Madagaskar, Somálsky polostrov, Sinajský polostrov
  ( 1969 prekopaný Suezský prieplav),zálivy Guinejský, Veľká  Syrta,
  Malá Syrta,
4. Geologická stavba: - súčasť veľkej Africkej litosferickej dosky. Najväčšiu časť zaberá
  Africký štít, zložený z kryštalických hornín. V priebehu vývoja bol
rozlámaný na kryhy, z ktorých vznikli rozsiahle panvy( Čadská,
Konžská, Kalahari ) a klenby.
- vrásové pohoria : Atlas, Kapské hory
- tektonické pohyby v treťohorách- vznik priekopových prepadlín
a pohorí východoafrickej náhornej plošiny.
  - sopečná činnosť- vznik lávových plošín- Etiópska vysočina
  - sopečný kužeľ- Kilimandžáro
5. Povrch: -druhý najvyššie položený svetadiel, stredná výška kontinentu je 750 m,
   Nízka Afrika: -severná, západná a stredná časť Afriky- vypĺňajú ju roviny
  a plošiny Sahary, Sudanu a Konžskej panvy.
- okrajové pohoria- Atlas, Guinejská a Adamaunská vysočina
- nížiny len úzky pás pobrežia v celej Afrike
  Vysoká Afrika: - zaberá východnú a južnú časť Afriky
6. Podnebie:- najteplejší a po Austrálii najsuchší svetadiel
-vplyv pasátov, morských prúdov a nadmorskej výšky na podnebie
- podľa geografickej šírky patrí väčšia časť Afriky do tropického podnebného
  pásma, len severný a južný okraj zasahujú do subtropického podnebného pásma
-  rozlišujeme štyri podnebné oblasti: rovníková, tropic­ká vlhká, tropická suchá a subtropická.
Rovníková oblasť: - územia po oboch stranách rovníka a pri pobreží Guinejského zálivu.- stála ročná teplota s vysokými zrážkami rovnomerne rozloženými počas celého roka.
  Tropická vlhká (pasátová) oblasť - striedajú sa obdobia dažďov a sucha.
  a) Oblasť bližšie k rovniku :- vyššie zrážky (600-1500 mm) , prie­merná teplota
24-30°C,  dve krátke obdobia sucha.
b) Oblasť bližšie k obratníkom:- jedno obdobie dažďa a sucha so zrážkami
  200-600 mm , väčšie rozdiely teplôt. Patrí sem východná Afrika a oblasť
Sahelu.
   Tropická suchá oblasť:-  najväčšia časť Afriky pozdĺž obratníkov, veľké
  Výkyvy denných a ročných teplôt a minimálnymi zrážkami (0-200 mm).
   -najmenej zrážok namerali v Asuáne (0,5 mm),
  -najvyššiu priemer­nú ročnú teplotu má Dallol - +35°C,
  -najvyššiu teplotu namerali v Azizii ­+58°C.
  Subtropická oblasť: severný a južný okraj Afriky,  horúce suché letá a vlhké
 teplé zimy (l2°C) , zrážky 650-750 mm ročne.
7. Vodstvo: -nerovnomerné rozloženie zrážok – vplyv na riečnu sieť,
  -bezodtokové oblasti- obrovské úze­mia Sahary, severovýchodnej i
  juhovýchodnej Afriky , rieka Ocavango
- úmorie Atlantického oceánu-rieky: Kongo, Níl, Niger
- úmorie Indického oceánu: Zambezi, Limpopo
   - využitie -a za­vlažovanie i na výrobu energie, Zambezi (Kariba) a Horná Volta
  (Akosombo),  Níl (Asuánska priehrada )
  - jazerá - tektonické panvy východnej Afriky - Ukere­we, Tanganika a Malawi.
  -  slané jazerá (šoty)- púštne a polopúštne oblasti
- suché riečne korytá (vádí) a artézske vody.
8. Rastlinstvo, živočíšstvo, pôdy:
  - tropické dažďové lesy s bohatou druhovou skladbou drevín, ktoré trvale
    ubúdajú ťažbou vzácneho dre­va a vypaľovaním.
    Živočíšstvo - bohaté na druhy - hmyz, plazy, opice a ľudoopi.
    Pôdy - chudobné, lateritové a červenožlté.
  savany a púšte pokrývajú viac ako 4/5 rozlohy kontinentu.
 - savany:- trávnaté roviny  s ojedinelými stromami ale­bo galériovými lesmi v
   riečnych dolinách, (baobaby, akácie)
-savany sa vyznačujú obrovským množstvom bylinožravcov (antilopy, žirafy,
  zebry, slony) i dravých zvierat (levy, hyeny, šakaly).
  - národné parky a rezervácie.
- púšte: Sahara, Kalahari, Namib
-dezertifikácia - rozširovanie púští na úkor savany.
  - subtropickom pásme na severe a juhu  kontinentu- vždyzelená vegetácia.
 
 9.Obyvateľstvo:-počet obyvateľov Afriky - 720 mil. (1995) a stále sa zvyšuje.
-ročný prírastok obyvateľstva je vysoký (3%).
-podiel najmladších obyvateľov dosahuje 50%,
   - priemerná dĺžka života je nízka - 52-56 rokov.
-zlý zdravotný stav, ne­dostatočná zdravotná starostlivosť spôsobujú
vysokú dojčenskú úmrtnosť.
- vý­skyt nákazlivých chorôb , vysokou negramotnosťou (70-90%)  
  -osídlenie je nerovnomerné, priemerná hustota 25 obyv./ km2.
 (1-2 obyv./ km2-Sahara, delta a dolný tok Nílu 1000obyv./km2)
-väčšina obyvateľstva na juh od Sahary- čierna- negroidná rasa
   -Pygmejovia v rovníkových pralesoch, Hotentóti, Krovaci-
   polopúštiach južnej Afriky.
-obyvateľstvo severnej Afriky -europoidná rasa (Arabi, Berberi),
   -prechodné skupiny na rozhraní bielej a čiernej rasy- Fulbovia a
Hausovia, čiernej a mongoloidnej Malgaši.
-pestrá etnická a jazyková štruktúra: severná Afrika- Arabi a
arabčinou sa dorozumieva väčšina obyvateľov.
-juh od Sahary sa používajú stovky jazykov.
-hranice štátov - utvorené umelo, bez ohľadu na rozmiestnenie
   národností -časté konflikty a občianske nepokoje.
  -zlé sociálne, hospodárske a politické pomery spôsobujú rozsiahlu
migráciu nielen vo vnútri štátov, ale i zahraničnú. 
  -Afrike je najrýchlejší rast urbanizácie.
  - vyše 20 miliónových miest, mestské obyvateľstvo (asi 40%).
  -najväčšie mestá (Káhira, Lagos, Kinshasa).
  -najväčším problémom obyvateľstva je výživa.
  -nedostatok potravín- podvýživa, hladomor, vysoká detská úmrtnosť
- choroby z výživy, infekčné choroby, malária, tuberkulóza, AIDS
  10.Hospodárstvo:-Afrika- najchudobnejší kontinent- hoci má dostatok prírodných
  zdrojov a značný ľudský(demografický) potenciál.
  -žije tam desatina svetovej populácie, ale na svetovej produkcii a
obchode sa podieľa iba 1 %.
  - rýchly rast obyvateľstva spôsobuje, že hrubý domáci produkt (HDP)
na jedného obyvateľa neustále klesá.
  -Afrika poskytuje zdroje surovín, je odbytiskom tovaru pre vyspelý trh
    -vyváža asi 90% vyťažených surovín, hotové výrobky dováža.
  -dôsledok koloniálneho panstva, hospodárskej zaostalosti svetadielu.
  - 1960-„rok Afriky“ oslobodenie z koloni­álnej nadvlády ekonomiky
   –časté občianske vojny, štátne prevraty, spory o hranice,
   -prírodné pohromy - sucho, nebezpečný hmyz, povodne, zeme­trasenia,  
-hospodárstvo krajín - vývozu 1 alebo 2 hospodárskych plodín,
 - vývoz nerastných surovín.
- vyspelé krajiny- Juhoafrická republika.

Kurz juhoafrický rand (ZAR) - Juhoafrická republika

  - ostatné sa zaraďujú medzi rozvojové krajiny - Egypt, Alžírsko, Líbya,
Senegal, Pobrežie slonoviny Ghana, Kamerun, Gabon, Kongo,
   Namíbia, Botswana, Zimbabwe.
  - najzaostalejšie krajiny sveta, :Burundi, Čad, Etiópia, Guine­a-Bissau,
Madagaskar,Malawi,Mozambik,SierraLeone,Tanzánia,Uganda, Zair.
-dva odlišné typy hospodárstva. -primitívne naturálne hospodárstvo
 -vyspe­lé trhovo orientované.
  11.Poľnohospodárstvo:- prevláda rastlinná výroba,
  - rastliny na výživu obyvateľstva: maniok, jamy, bataty, proso,
  severe a juhu pšeni­ca a v niektorých oblastiach ryža a kukurica.
  -rastliny na export: subtropické oblasti: citrusové plody, olivy,
  vinič, datle, korok.
-  exportné plodiny,. ktoré sa pestujú na plantážach - kakao pri Gui­nejskom zálive, káva v západnej a východnej Afrike, podzemnica olejná (ara­šidy) a palma olejná v západnej Afrike, bavlna v Egypte a Sudáne, sisal vo vý­chodnej Afrike, korenie, vanilka, klinčeky na východnom pobreží a na ostro­voch (Zanzibar),na exporte sa podieľajú i banány, ananásy spolu s ranými ze­miakmi a zeleninou.
-zaostávanie živočíšnej výroby :-suché pasienky sú neudržiavané, nekvalitné,
trpia nedostatkom vody, nízka produkcia krmovín, výskyt muchy tse-tse prekáža
 rozšíreniu cho­vu hovädzieho dobytka, spoločenské prežitky pre ko­čovné kmene
 je dobytok znakom bohatstva, zabíja sa iba vo výnimočných prípa­doch,
Islamské náboženstvo na severe zakazuje jesť bravčové mäso
  -živočíšna výroba- chov oviec a kôz, na pre­pravu nákladov- osly, muly a ťavy.
  -najvyspelejšia oblasť chovu ho­vädzieho dobytka je v južnej Afrike.
  -morský rybolov je rozvinutý v Juhoafrickej republike a v Maroku.
-vo vnútrozemí -primitívny lov na riekach a jazerách.
-ťažba dreva - v krajinách pri Guinejskom zálive a v Konžskej panve.
-nekontrolovanou ťažbou sa devastujú tropické lesy.
12.Priemysel:-priemyselná výroba- juh, vedúce postavenie -.JAR.
  - priemyselná výroba - nerovnomerne rozmiestnená.
  - prevláda ťažobný priemysel nad spracovateľským.
 -význam ťažby ropy, bauxitu, fosfátov, železných a mangánových rúd.
  -významná je i ťažba zlata, medi a diamantov.
-v ťažobnom priemysle Afriky sú najviac zastúpené štáty .JAR, Zair, Zambia
  a Zimbabwe.
- svetoví produ­centi ropy : Nigéria, Líbya, Alžírsko, Angola, Gabon.
-spotrebný priemysel- potravinársky a textilný.
  -rozvoj chemického priemyslu - spracovanie ropy a zemného ply­nu.
-problém- nedostatok elektrickej energie.
-hutnícky priemysel a strojárstvo- v južnej Afrike, hlavne v JAR.
13.Doprava:-vážne prekážky hospodárskeho rozvoja Afriky,
  -železničná a cestná sieť- slabo vyvinutá. s oblasťami ťažby vo vnútrozemí
-pomerne rozvinutá je letecká doprava.
14.Zahraničný obchod :vývoz- prevládajú nerastné suroviny (ropa, železná ruda, meď,
bauxit,zlato) a poľnohospodárske plodiny (kakao,
  podzemnica olejná, bavlna, káva).
 Rastie význam cestovného ruchu.
 
Regióny Afriky
Afriku rozdeľujeme na päť regiónov - na severnú, západnú, strednú, východ­nú a južnú.
Severná Afrika zaberá úzke pobrežné pásmo a dolinu Nílu, poskytuje najlep­šie podmienky na osídlenie a hospodárstvo. Patrí sem i púšťové vnútrozemie, kde sa hospodársky život sústreďuje v oázach, ktoré sú križovatkami cestnej a karavánnej dopravy.
Táto oblasť má významné homogénne črty najmä z hľadiska prírodného pro­stredia, spoločenského a historického vývoja, národnostných, jazykových a nábo­ženských štruktúr obyvateľstva i zamerania poľnohospodárskej výroby.
Po JAR je severná Afrika ekonomicky najvýznamnejšia časť kontinentu, je úzko napojená na západoeurópsku ekonomiku, najmä dodávkami nerastných su­rovín a poľnohospodárskych plodín. Najväčšie bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn (Alžírsko a Líbya), svetový význam majú obrovské zásoby fosfátov (Západná Sahara, Maroko, Tunisko), ťažba železnej rudy a farebných kovov. Stredomorské poľnohospodárstvo produkuje obilie, strukoviny, citrusy, zeleni­nu, olivy, hrozno, datle, figy, korok a bavlnu. Exportné plodiny sú: bavlna a dat­le.

Kurz marocký dirham (MAD) - Maroko

Obyvateľstvo spájajú spoločné národnostné (Arabi) a spoločenské pomery (islam), ale jednotlivé krajiny majú odlišnú hospodársku a politickú úroveň. Závislosť štátov od vývozu surovín zapríčiňuje v ich hospodárstve veľké výkyvy, napr. v Líbyi. Najlepšie rozvinuté hospodárstvo má Egypt a Alžírsko, Maroko a Tunisko sa snažia prispôsobiť európskej ekonomike. Veľké problémy v tejto oblasti spôsobuje rastúci vplyv islamského fundamentalizmu, najmä v Alžírsku a v Egypte
Suché slnečné podnebie a veľké množstvo pamiatok antickej a islamskej kul­túry na pobreží Stredozemného mora patria k hlavným turistickým atraktivitám, navštevuje ich veľké množstvo turistov, najmä zo západnej Európy
 
Maroko: -kráľovstvo, najväčšie mesto Casablanca( 3,2 mil. obyv.)
-  ťažba fosfátov, mangánu, olova....-„ mineralogický raj“
-  okupuje Západnú Saharu ( partizánske hnutie „ polisário“)
-  cestovný ruch- pláže, orientálne trhy, hory( Atlas)
  -  lov rýb
Alžírsko: - pohorie Atlas, Ahaggar( nález uránu) 4/5 Sahara, slané jazerá,- šoty
-základ ekonomiky- ťažba ropy
Tunisko  :- patria mu i ostrovy v Malej Syrte( najväčší : Džerba)
-  ťažba ropy, fosfátov, príjmy z cestovného ruchu
-  železničná a cestná sieť najlepšia v sev. Afrike, potrubná doprava – Taliansko
Líbya:- 90%-púšť, nemá rieky iba „ vádí“
-  ťažba ropy – 1,2 mil barelov ročne
Egypt: -2/3 vápencová plošina, horúce podnebie, nemá lesy
-  felákovia- ½ obyvateľstva poľnohospodárski robotníci
-  export : bavlna, cukrová trstina
-  Suezský prieplav (17 000lodí ročne)
-  Níl -Asuánska priehrada- ¼ elektrickej energie, zavlažovanie
  -  cestovný ruch
 
Západná Afrika. Tvoria ju štáty pri pobreží Atlantického oceánu, Guinejské­ho zálivu, západnej časti Sahelu a patria sem i ostrovné štáty. Je to oblasť s vý­razným nerastným bohatstvom, ťažia sa tu železné rudy, fosfáty, bauxit a ropa, má veľké energetické zdroje (VoIta, Niger). Základ ekonomiky tvorí poľnohos­podárstvo, pre miestnu spotrebu sa pestuje kukurica, ryža, proso, bataty a ex­portné plodiny - káva, kakao, podzemnica olejná a výrobky z palmy olejnej. Väčšina štátov má nedostatok potravín a musí ich dovážať. V priemysle prevlá­da ťažba surovín. Doprava je slabo vyvinutá. Libéria má najväčšiu obchodnú flotilu sveta. Štáty Sahelu Mauritánia, Mali a Niger patria k najchudobnejším krajinám sveta, v tejto oblasti hospodársky najvyspelejšie sú: Senegal, Pobrežie Slonoviny (Côte d'Ivoire) a Ghana!
 
Stredná Afrika. Tvoria ju štáty Zairskej a Čadskej panvy s priľahlým atlan­tickým pobrežím. Do severnej časti zasahuje Sahel, stredná časť má rovníkové a južná pasátové tropické podnebie. Tropické dažďové lesy sú zásobárňou vzác­neho dreva (mahagón, eben). Rieky predstavujú najväčšie hydroenergetické zdroje celého kontinentu, najviac sa využívajú v Zaire a predstavujú 14% sveto­vých zásob vodnej energie. Väčšiemu využívaniu prírodných zdrojov bráni ne­vybudovaná doprava a politická nestabilita.
V hospodárstve väčšiny krajín prevláda poľnohospodárstvo. Pestuje sa ma­niok, kukurica, podzemnica olejná, ryža, bataty, na severe datľová palma. Hos­podársky najvýznamnejšie štáty oblasti sú Kamerun, Gabon a Kongo. V Zaire prevláda vyspelý ťažobný priemysel, na jeho území sú svetové zásoby medi, kobaltu, cínu, mangánu a diamantov. Hospodársky naj vyspelejšou ob­lasťou je provincia Šaba s rozsiahlou ťažbou a spracovaním medených rúd. 
 
Východná Afrika sa rozprestiera od horného toku Nílu až po jazero Malawi. Somálsko a juh Sudanu sú súčasťou Sahelu, ostatná časť patrí k vysokej Afrike. O klimatických, vegetačných rozdieloch, ale aj o aktivitách človeka tu rozhoduje viac nadmorská výška ako geografická šírka. Hornaté vnútrozemie a náhorné plošiny sa poľnohospodársky využívajú. V niektorých štátoch (Etiopia, Tanzáni­a, Keňa, Somálsko) má živočíšna výroba rozhodujúci podiel. Na savanách je ex­tenzívny chov hovädzieho dobytka, pestuje sa ryža, kukurica, bataty, maniok, bavlník. Vývozné plodiny sú káva, čaj, tabak, sisal a klinčeky (Zanzibar). Oblasť je chudobná na nerastné suroviny. Hospodárstvo ako celok je na nižšej Úrovni. Spracovateľský priemysel je málo rozvinutý, prevláda priemysel textilný a potravinársky, výraznejšie je zastúpený iba v Keni.
Keňa a Tanzánia majú rozvinutý cestovný ruch, na území Kene je zriadených 11 národných parkov a 15 chránených prírodných rezervácií, ktoré navštevuje veľa turistov. Atraktívne je i morské pobrežie a hlavné mesto s okolím. K rozvo­ju cestovného ruchu prispieva i stabilná spoločenská situácia a relatívne dobrá úroveň východnej Afriky.
 
Južná Afrika. Tvorí ju územie južne od Zairskej panvy i ostrov Madagaskar. Hospodársky vyspelé štáty sú JAR, Namíbia, Zimbabwe, Botswana, zaostalejšie štáty sú Mozambik, Angola a Madagaskar. Významné postavenie má Zambia s vyspelým ťažobným priemyslom a spracovávaním farebných kovov. Veľké zá­soby ropy a zemného plynu má Angola. .Nerastné bohatstvo sa väčšinou sústreďuje vo vnútrozemí. Najväčšie ťažobné oblasti majú dobré železničné spojenie s pobrežím. Typické sú veľké rozdiely nielen v priemyselnej, ale i v poľnohos­podárskej výrobe, kde vedľa primitívneho naturálneho hospodárstva Afričanov existujú vyspelé farmy s modernou veľkovýrobou. Exportné plodiny sú: káva, čaj, tabak, bavlna, citrusy a korenie. Významný je chov dobytka (Botswana) a oviec.
 
Juhoafrická republika je vyspelý priemyselný štát s intenzívnou poľnohos­podárskou výrobou, s obrovským nerastným bohatstvom, s vyspelou a pomerne modernou dopravnou sieťou i rozvinutým zahraničným obchodom.
Podieľa sa 40% na celoafrickej priemyselnej výrobe, 60% na výrobe elektric­kej energie a 80% ťažby uhlia a výroby ocele. Patrí k najväčším svetovým vý­vozcom zlata a k významným producentom uránu, diamantov, chrómu, antimó­nu, platiny a uhlia. Najdôležitejšie odvetvie priemyslu je hutníctvo a strojárstvo, ktoré sa zame­riava na výrobu dopravných prostriedkov, strojov pre poľnohospodárstvo a ba­ne, ďalej elektrotechnika, elektronika, petrochémia, výroba zbraní a trhavín, umelých hmôt a hnojív. Najrozšírenejší je potravinársky a textilný priemysel. Hlavné oblasti spracovateľského priemyslu sa sústreďujú do priemyselnej aglo­merácie v oblasti Johannesburgu a Pretorie, ďalej v okolí Kapského mesta, v oblasti Port Elizabeth a Durban. Poľnohospodárstvo zamestnáva asi 16% ekonomicky činného obyvateľstva. Intenzívna poľnohospodárska výroba je sústredená vo východných oblastiach JAR, kde sú najlepšie pôdne i klimatické podmienky. Pestuje sa pšenica, kukuri­ca, ryža, bavlník, olejniny, cukrová trstina, vinič, ovocie, zelenina. Časť ornej pôdy sa zavlažuje.