Mesto Prešov

Mesto Prešov

Obec : Prešov
 
Zemepisná šírka : 49o severnej zemepisnej šírky
  Na tejto rovnobežke ležia aj mestá Paríž, Volgograd ,či Chabarovsk.
 
Zemepisná dĺžka : 21o30i  východnej zemepisnej dĺžky
Na poludníku ležia aj mestá Varšava, Debrecen a Skopje.
 
Nadmorská výška : 250m n.m.
Najväčšia :  
Najmenšia :
 

Brigády Prešov

Horniny :
Kamenná soľ : Jej ložisko je na ploche 25 km2 v katastrálnych územiach obcí Solivar, 
Dulova Ves, Kokošovce, Ruská Nová Ves, Teriakovce, Šalgovík, 
Ľubotice, Nižná Šebastová.
Produkcia soli je 40 000 ton ročne. Celkové množstvo preskúmaných
zásob je viac ako 1,5 miliárd ton. Soľ sa tu ťaží soľankovaním
(rozpúšťaním kamennej soli vodou a čerpaním roztoku).
Rumelka : Je charakteristická pre ložisko Dubník. Tvorí široké spektrum hornín
  zlatobanskej oblasti. Rumelka vystupuje na ložisku veľmi nepravidelne,
  miestami od povrchu až do hĺbky asi 200 m.
Opál : Ložisko drahých opálov, na ktorom sa ťažilo až do roku 1922, je v priestore Dubník
  - Libanka – Šimonka – Tancoška. Za najcennejšie sa považujú ohnivé opály červenej
  farby. Najväčší exempliár vzácneho opálu na tomto ložisku vážil 607 gramov.
  V súčasnosti sa o ťažbe opálu neuvažuje.
 
Povrchové celky :
Branisko : Má kryštalické jadro tvorené parabridlicami, amfibolitmi a granitoidnými
  horninami. V chočskej jednotke vystupuje asi 300 m mocné homogénne
  súvrstvie dolomitov. Niektoré jeho polohy sú vápenatejšie, čo umožňuje
  krasovatenie (kaňon Lačnovského potoka).
 
Sľubica a Čierna hora : majú v kryštalickom jadre sériu diaftorických svorov
  a fylonitov s prechodom do pararúl. V jadre Čiernej hory sú
  popri kryštalických bridliciach granitoidy.  
Šarišská vrchovina : rad litofácií, buduje vnútrokarpatský paleogén, spolu s Levočskými
  vrchmi, Bachurňou, Spišsko-šarišským medzihorím.
Košická kotlina a Slanské vrchy : najstaršími neogénnymi sedimentmi v tejto časti
  Košickej kotliny sú piesčité a vápenité íly,
  jemnozrnné vápnito-ílovité pieskovce a zlepence
  eggenburského veku v prešovskej fácii.
  Severne od Prešova vystupuje karpatská formácia
  zastúpená šlírmi, pieskovcami a bentonitmi
  vrchnohelvétského veku. Tvorí podložie soľonosnej
  formácie.
Čergov : sú tu striedajúce sa pieskovcové a pieskovcovo-ílovcové vrstvy.
 
Podnebie :
Na území okresu prevláda oceánska klíma. Jej prvky sú výrazne kontinentálne. Je tu pomerne dlhá zima, jar nastupuje rýchlo a letné teploty sú priaznivé. Zrážky sú obyčajne krátkodobé a intenzívne. Prevažná časť zrážok pripadá na letný polrok. Zima je pomerne suchá. Územie spadá do troch klimatických oblastí:
A – teplá oblasť (Košická kotlina, okolie Sabinova v Šarišskom podolí),
B – mierne teplá oblasť (svahy a doliny Slanských vrchov a Braniska, vrchovina Šarišského 
  podolia a Šarišská vrchovina),
C – chladná oblasť (hornatina Šarišskej vrchoviny a Šarišského podolia, Bachurňa, 
  vrcholový hrebeň Braniska, Slanských vrchov a Čergova).
Chod teploty vzduchu v priebehu roka ukazuje, že najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Na území okresu, podobne ako na celom východnom Slovensku, prevláda severný vietor. Zrážkové pomery všeobecne ovplyvňuje morfológia územia.  Najnižšie sú v údolnej nive Torysy, na hrebeni Braniska,  Slanských vrchov a v Bachurni nad 700 mm. Maximum zrážok pripadá na jún – júl, minimum na február – marec.
 

Pôdy :
Na území okresu sú zastúpené tieto typy pôd: v prevažnej miere hnedé pôdy, ďalej hnedozeme, nivné pôdy, rendziny a pararendziny. Hnedé lesné pôdy sú najrozšírenejšie, vystupujú v Šarišskej vrchovine, Šarišskom podolí a bachurni. Hnedozeme sú rozšírené v Košickej kotline a pri Sabinove. Nivné pôdy pokrývajú údolnú nivu Torysy a Svinky.
Priestor v údolí Torysy nad a pod Prešovom predstavuje veľkú sídelnú aglomeráciu. Pohltila hektáre ornej pôdy v súlade s trendom investičnej výstavby v celoštátnom rozsahu. Chránené sú brehové porasty vodných tokov Torysy, Svinky , Sopotnice a Delne.
 
Rastlinstvo :
Významnou zložkou rastlinstva miest a dedín okresu je parková zeleň. Medzi zachovalejšie parky patria tie vo Fričovciach, Ličartovciach, Ostrovanoch, Župčanoch atď. Chránené sú niektoré pamätné stromy, napr. Ražnianska lipa, Drienické lipy, Jarovnická lipa, Čelovský platan, Prešovský platan, stromy v Nižnej Šebastovej a podobne. Medzi najmohutnejšie stromy patria topole biele, najznámejší sa nachádza v parku Mieru v Prešove. Z cudzokrajných druhov si zaslúži pozornosť ginko dvojlaločné, ktoré rastie pri bývalom letnom kúpalisku a jaseň jednolistý, vzácny strom v okrese rastúci v parku pri Dome pionierov a mládeže a v Ľuboticiach.
 
Živočíšstvo :
Výskyt živočíchov viazaných na ľudské príbytky, ako vrabec domový, myš domová a potkan obyčajný predstavujú typický výskyt pre sídelnú geografiu okresu. Požierajú zásoby potravín človeka a sú potenciálnymi prenášačmi rôznych ochorení človeka a domácich zvierat. Hniezdenie vyhľadajú bocian biely, plamienka driemavá, kuvik obyčajný, lastovička obyčajná a belorítka obyčajná. Pár sokolov myšiarov sa roku 1982 zahniezdil v novorenovovanej stredovekej bašte v Sabinove. V čase reprodukcie možno stretnúť v ľudských obydliach z cicavcov hlavne netopierov, ježa obyčajného, lasicu obyčajnú, tchora obyčajného a drobné hmyzožravce a hlodavce. Za osobitú zmienku stojí otázka výskytu holuba domáceho vo voľnochove v intraviláne Prešova. Obyvateľstvo, podobne ako v iných mestách, si k nim vytvorilo zvláštny citový vzťah, ale nemali by sme zabúdať na ich potenciálne prenášačstvo rôznych ochorení človeka. Čulý ruch prešovských ulíc neprekáža ani drozdovi čiernemu, ktorý predvádza obyvateľom Prešova svoj pekný vtáčí spev.
Niektoré druhy cicavcov, ako napríklad líška, veverica, srnec a sviňa divá, prenikajú do intravilánov za potravou. Veverica v období zretia orecha vlašského, srnec hôrny najmú do záhrad v okolí Kalvárie, líška v čase odchovu mláďat (apríl až jún) a pri nedostaku prirodzenej potravy v nepriaznivých zimách. Prenikanie líšky je nebezpečné z dôvodu prenosu besnoty.
 
Chránené územia :
Už v roku 1953 bola vyhlásená prírodná rezervácia Šimonka, katastrálne územie Zlatá Baňa. Doteraz bolo vyhlásených desať chránených území, z ktorých väčšina je na lesnom fonde. Úlohou do budúcnosti naďalej zostáva ochranárske heslo: Poznaj a chráň!  K ďalším chráneným územiam patrí:
 
Kokošovská dubina, katastrálne územie Kokošovce,
Dunitová skalka, katastrálne územie Sedlice,
Kamenná baba, katastrálne územie Lipovce,
Šarišský hradný vrch, katastrálne územie Veľký Šariš,
Zbojnícky zámok, katastrálne územie Ruská Nová Ves,
Dubnícke bane, katastrálne územie Červenica,
Chránené nálezisko Na Toryse, katastrálne územie Ostrovany,
Bišar, katastrálne územie Tichý Potok,
Mirkovská kosatcová lúka, katastrálne územie Mirkovce,
Fintické svahy, katastrálne územie Fintice,
Kapušiansky hradný vrch, katastrálne územie Kapušany-Fulianka,
Čergovská Javorina, katastrálne územie Hradisko,
Demjatské kopce, katastrálne územie Demjata,
Pusté pole, katastrálne územie Zlatá Baňa atď.
Chránené sú niektoré druhy rastlín (napr. črievičník papučkový, horec jarný, klinček pravý pyšný a iné) a živočíchov (napr. vydra riečna, výr skalný, medveď hnedý a podobne). Neustále sa vytvárajú ďalšie chránené územia, ako i nové skupiny ohrozených živočíchov a rastlín. Zdá sa, že sme dosť dlžní tomu, čo chránime, čo v okrese Prešov máme.