Sídla

Základné jednotky a termíny
Osídlenie – je súbor sídel na území, v ktorých prebiehajú základné ľudské aktivity obyvateľstva (bývanie, práca, kultúra...)
- má dva komponenty: statický – sídelná sieť
dynamický – medzisídelné väzby
 
Sídlo – je základná jednotka osídlenia, ktorú tvorí akékoľvek obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov. Najmenšie sídelné jednotky sa najčastejšie nazývajú lokality.
 
Obec je samostatný samosprávny územný a správny celok, ktorý tvorí jedno alebo viac sídiel. V štátoch, kde prebehla reforma verejnej správy (zlučovanie sídiel a prechod kompetencii zo štátnej správy na samosprávu) sa tieto jednotky nazývajú municipality
 
Vývoj sídel:
- najnižší vývojový stupeň sídel predstavujú prírodné sídelné jednotky (napr. jaskyne), pokrokom boli primitívne umelé stavby – chyže budované z prírodných materiálov (obyvatelia sa zaoberali zberom, lovom, pastierstvom...) Až v podmienkach usadlého spôsobu života ľudia začali budovať trvalé sídla vidieckeho typu
- sídliská mestského typu sú známe od neolitu – boli to správne a kultové centrá. Najstaršie mestá vznikli v Číne, Indii, Egypte a v oblasti Predného Východu (Jericho, Memfis, Babylon, Ur, Karnak...)
 
Rozdelenie sídel:
Sídla môžu byť obývané prechodne alebo trvalo
V skupine trvalo obývaných sídel sa delia na vidiecke a mestské sídla (kritériom je počet obyvateľov, v SR je to hranica 2000 obyvateľov)
 
Vidiecka obec (starší pojem dedina) – je sídlo alebo zoskupenie sídel s malým počtom obyvateľov prevažne do 2000. Dominujú funkcie poľnohospodárska, rekreačná a obytná, charakteristická je nízka vidiecka zástavba.

Základné typy vidieckych sídel:
A/ rozptýlené vidiecke sídla (samoty) – typické pre Severnú a Južnú Ameriku (pralesy, horské masívy...), ale aj v Európe (na Slovensku – lazy, kopanice, rále, štále..)
B/ skupinové vidiecke sídla  - s hromadnou zástavbou, najčastejšie vznikli popri hradských cestách, riekach, potokoch..., takáto obec má spravidla kompaktnú celistvú zástavbu, centrálnu časť (kostol obecný úrad...)
 
Mesto – je sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí prevažne od 2000 do 100 000. Charakteristická je koncentrácia výrobných a nevýrobných aktivít, výškovou zástavbou, hustou koncentráciou obyvateľstva, infraštruktúrou, vybavenosťou..
 
Veľkomesto – je mesto s počtom obyvateľov vyšším ako 100 000

Metropola – je veľkomesto, ku ktorému spáduje určité väčšie zázemie, pre ktoré predstavuje riadiace centrum, je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov. Delíme ich na svetové (Tokio, Londýn..), kontinentálne (Brusel, Sydney...), štátne ( hlavné metá štátov) a národné (napr. Košice pre VS)
 
Mestská aglomerácia – je zoskupením mesta a okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami, mesto vytvára s aglomerovaným územím súvislý celok nerešpektujúci administratívne hranice
 
Konurbácia – zoskupenie miest prepojených navzájom, ako aj so svojim zázemím
 
Mega-cities – je jedno alebo viac metropolitných území s počtom obyvateľov nad 10 miliónov (Londýn, Tokio, Moskva...)
 
Megalopolis – je rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do jedného celku. Chi-Pitts (oblasť veľkých jazier), Tokaidó (Tokio-Nagoja-Osaka), Randstat (holandské veľkomestá), Zwischenstadt (bývalá konurbácia Porúrie-Porýnie)

Štruktúra sídiel:
- rozdelenie sídiel podľa vybraných kritérií (veľkosť, dynamika vývoja, funkcia a hierarchia)
 
Veľkostná štruktúra:
- určuje sa podiel sídiel a podiel obyvateľov v jednotlivých veľkostných kategóriách. Porovnanie stavu za viaceré roky vyjadruje dynamiku zmien veľkostnej štruktúry
 
Funkčná štruktúra:
A/ sídla s vlastnou ekonomickou základňou – monofunkčné (s jednou dominantnou funkciou – napr. priemyselnou, obchodnou, dopravnou, rekreačnou,...) a polyfunkčné ( viacero funkcii)
B/ sídla bez vlastnej ekonomickej základne – majú len obytnú funkciu
 
Hierarchická štruktúra:
- pravidlo poradia veľkosti miest určuje závislosť medzi veľkosťou a poradím podľa počtu obyvateľov
- podľa teórie centrálnych miest má každé centrálne miesto svoje zázemie, ktorého veľkosť rastie v závislosti od významového stupňa centrálneho miesta (centrálne miesta sú sídla, ktoré poskytujú zázemiu centrálne funkcie)
 
Priestorová štruktúra mesta:
- je výsledkom historického vývoja, počas ktorého prebieha jeho vnútorná diferenciácia
Morfológia – pôdorys mesta
- prezrádza historický vývoj, etapy stavebného vývoja mesta. Čím staršie mesto, tým komplikovanejší pôdorys.
Podľa vývoja delíme mestá:
A/ monogenetické – jednotná architektúra, jednorazové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie
B/ polygenetické – dlhodobý zložitý vývoj a výstavba v historicky oddelených etapách
 
Funkčné členenie mesta:
- funkcie, ktoré mesto plní sú lokalizované na rôznych miestach a utvárajú špecifickú funkčnú štruktúru (priestorové funkčné celky)
- najznámejšie teórie:
o  teória koncentrických zón
o  teória sektorov
o  teória viacerých jadier
- centrum mesta – koncentruje najvýznamnejšie mestské funkcie, je najčastejšie lokalizované na ekonomicky a komunikačne najdostupnejšom mieste. Vo veľkomestách a metropolách sa vytvára tzv city (najvýznamnejšia časť mesta s administratívou, obchodom, finančnými a bankovníckymi inštitúciami), charakteristické sú vysoké ceny pozemkov a preto prevažuje výšková zástavba
 
Horizontálny a vertikálny rast mesta:
- horizontálny rast mesta umožnil najmä rozvoj dopravy, pozdĺž hlavných dopravných línií vznikali predmestia a prímestské zóny, v zázemí väčších miest satelitné mestá
- vertikálny rast miest začal koncom 19.storočia, spôsobil to najmä nedostatok stavebných priestorov a následne vysoké ceny pozemkov. Po vývoji nového spôsobu výstavby – skeletová stavba z ocele (stala sa základom mrakodrapov) bol postavený prvý mrakodrap v Chicagu (Home Insurance Building). Najskôr sa vertikálny rast sústreďoval na mestá Chicago a NewYork, neskôr sa rozšíril do Latinskej Ameriky a vyspelých častí Ázie a Európy
 
Proces urbanizácie :
- globálny problém ľudstva
- je sídelný proces, je jednou z historických vývojových etáp procesu osídlenia
- v užšom slova zmysle je to pomešťovanie spoločnosti, proces koncentrácie obyvateľstva do miest
- v širšom ponímaní je to rozširovanie mestského spôsobu života na vidiek do blízkosti miest (dochádza k splynutiu mestských a vidieckych funkcií)
Ukazovatele urbanizácie:
A/ ukazovatele stupňa (úrovne) urbanizácie – napr. podiel mestského obyvateľstva
B/ ukazovatele dynamiky (tempa) urbanizácie – napr.priemerný ročný rast mestského obyvateľstva
 
Vývojové tendencie urbanizácie sveta:
- v súčasnosti dosiahli vysoko rozvinuté oblasti sveta pomerne vysoký stupeň urbanizácie a najmä vo veľkých aglomeráciách dochádza k stagnácii, resp. poklesu mestského obyvateľstva. Ľudia z týchto oblastí sa čoraz častejšie sťahujú na „vidiek“ do blízkosti miest približne do vzdialenosti cca 20 km
- v menej rozvinutých regiónoch sveta stále mnoho obyvateľov žije na vidieku, aj keď migrácia obyvateľstva do miest je veľká, najmä za vidinou lepšej práce. Dochádza k prudkému nekontrolovanému  rastu miliónových aglomerácií, vznikajú nové štvrte, ktoré sú charakteristické nedostatočnou infraštruktúrou, spravidla vyššou kriminalitou (slumy, gettá...)