Atmosféra, Meteorologické prvky

Prírodné vedy » Geografia

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 11.02.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 339 slov
Počet zobrazení: 16 961
Tlačení: 799
Uložení: 864
Atmosféra:
- je vzdušný obal Zeme
- je objektom štúdia
Meteorológie – zaoberá sa vlastnosťami, zložením a procesmi, ktoré v atmosfére prebiehajú Klimatológie – veda o podnebí na Zemi
Klimageografia – študuje klimatické pomery z geografického hľadiska
 
Zloženie atmosféry:
Chemické – 78% dusík, takmer 21% kyslík, 0,93% argón , vzácne plyny, CO2, prachové častice, vodná para, kozmický prach, ľadové kryštáliky ...– kondenzačné jadrá
Vertikálne členenie:
- troposféra /najdôležitejšia O2/ - priemer 11 km, v oblasti rovníka 17 km a pólov 9 km, dochádza tu k výmene hmoty a E s ostatnými zložkami KS
- stratosféra
- mezosféra
- termosféra
- exosféra – prechádza do kozmického priestoru
 
Počasie
 – krátkodobý okamžitý stav atmosféry charakterizovaný meteo prvkami
 
Meteorologické prvky:
Teplota:
- mení sa so stúpajúcou nadmorskou výškou v prízemných častiach pokles 0,6 stupňa na 100 m  (vzduch je vlhký), o 1 stupeň na 100 m (suchý vzduch)
- izotermy – čiary spájajúce miesta s rovnakou teplotou
- rekordy: max.: Údolie smrti 56,6 C, Líbya 59 C
min.: Vostok Antarktída –89,2 C
  max. SR: Hurbanovo (2007) 40,3 C
  min SR: Vígľaš-Pstruša –41 C
- najväčší teplotný rozdiel: Jakutsk na Sibíri  v zime –64 C v lete +39 C
- najmenšie teplotné výkyvy: Quito (Ekvádor) – deň 22 C, noc 8 C – krajina večnej jari
 
Vlhkosť:
 
Oblačnosť - Klasifikácia oblačnosti:
- jasno, skoro jasno, polojasno, oblačno, takmer zamračené, zamračené
 
Zrážky:
- zrážky sú rozdelené veľmi nerovnomerne, množstvo a režim závisí od viacerých faktorov (VCA, tlak vzduchu, morské prúdy...)
- zrážkové pásma: 1. teplé vlhké – rovník, 1000-3000 mm, v pohoriach na náveterných 
stranách aj 10 000 mm
  2. teplé, suché – oblasť púští a polopúští, do 250 mm
  3. mierne, vlhké – okolo 1000 mm
  4. studené, suché – polárne oblasti, do 250 mm, v podobe snehu
- čiary spájajúce miesta s rovnakými zrážkami – izohyety
- rekordy: max.: Čerapundží 16 300 mm (India), Havajské ostrovy
min.: Sahara 5 mm, Atacama 0 mm
 
Vietor:
- horizontálna zložka pohybu vzduchu, vzniká v dôsledku rozdielov tlaku vzduchu na danom mieste., určuje sa sila (rýchlosť) a smer vetra (odkiaľ vanie)
- sila vetra sa určuje podľa Beaufortovej stupnice (stupeň 0-12):
- katastrofické vetry – hlavne na tropickom fronte – regionálne názvy – Karibik – hurikány, Ďaleký východ, Pacifik – tajfúny, Indický oceán – cyklóny
- nad pevninou sa formujú tornáda – užšia stopa, ale vyššia rýchlosť ako hurikány
 
Tlak vzduchu:
- meria sa v hPa, mení sa s nadmorskou výškou, smerom nahor klesá, v prízemných vrstvách  o 1 hPa na 8 m výšky
- čiary spájajúce miesta s rovnakým tlakom – izobary
 
Podnebie
  – dlhodobý nemenný stav atmosféry na určitom mieste charakterizovaný 
klimatotvornými prvkami

- geografická šírka – zmena od rovníka k pólom
- vzdialenosť od oceánov (striedanie kontinentality a oceanity) – oceánska, prechodna alebo kontinentálna oblasť
- všeobecná cirkulácia A – všetky vzdušné prúdenia v A
- morské prúdy – teplé a studené (problematika N.Y. – Madrid)

- tvoria makroklímu
- nadmorská výška – so stúpajúcou klesá teplota, tlak a vzrastá množstvo zrážok
- charakter zemského povrchu
- činnosť človeka

- tvoria mikroklímu, aj keď činnosť človeka a jej dôsledky sú už na globálnej úrovni
 
Všeobecná cirkulácia atmosféry (VCA)
- hlavným zdrojom všetkých procesov prebiehajúcich v atmosfére a v krajinnej sfére je slnečné žiarenie
- časť slnečného žiarenia, ktorá je pohltená atmosférou a zemským povrchom sa mení na teplo a ohrieva pedosféru,  vrchnú časť litosféry, hydrosféru a spodnú časť atmosféry. Medzi atmosférou a zemským povrchom tak dochádza k neustálej výmene tepla, vzťah medzi príjmom a výdajom žiarenia na určitom území vyjadruje v KJ/cm2 radiačná bilancia
 
Prúdenie vzduchu v troposfére:
- bezprostrednou príčinou pohybu vzduchu sú rozdiely v atmosferickom tlaku, ktoré sa vyrovnávajú prúdením vzduchu z oblastí vyššieho tlaku do oblastí nižšieho tlaku.
- v dôsledku vyrovnávania tlakových rozdielov vzniká systém VCA (horizontálne i vertikálne prúdenie vzduchu):
- okolie rovníka – ekvatoriálne pásmo NTV – tíšiny, premenlivé vetry
- antipasáty – prúdia od rovníka k obratníkom vo výške
- 30-35o sev.a juž. šírky  - subtropické pásmo VTV (vzniká hromadením časti vzduchových hmôt z antipasátov)
- pasáty – prúdia od obratníkov k rovníku pri povrchu, na sev.pologuli – severovýchodný, na južnej pologuli juhovýchodný pasát
- mierne pásmo – oblasť NTV – vetry západných smerov (Slovensko)
- studené pásmo – oblasť VTV – východné vetry, ktoré prenikajú aj do miernych šírok
 
- monzúny – vznikajú nerovnomerným ohrievaním pevniny a mora
o  zimný monzún – suchý, studený, v zime nad pevninou oblasť VT, prúdenie z pevniny na oceán
o letný monzún – teplý, so zrážkami, v lete nad pevninou oblasť NT, prúdenie z oceána na pevninu, významný pre poľnohospodárstvo – J, JV Ázia
- miestne vetry – lokálne , na malých územiach:
o  dolinový vietor – v pohoriach za slnečného dňa prúdi nahor
o  horský vietor – v noci ochladený padajúci nadol
o  fohn  - teplý a padavý nárazový vietor na záveternej strane vysokohorských bariér (Alpy)
o  bóra –  studený padavý vietor od severu, ktorý sa dostane na záveternú stranu nízkych pohorí (Dalmácia, Tatry)
o  brízy –  monzúny v malom, cez deň z ora na pobrežie ako morský vánok, v noci opačne ako pobrežný vánok
- inverzia teploty – opačné teplotné zvrstvenie,v kotlinách a dolinách ťažký studený vzduch, vo výškach teplejšie a jasno (Tatry)
 
Vzduchové hmoty, atmosferické fronty a tlakové útvary
- rozlišujeme 4 základné vzduchové hmoty:
o  artická (antarktická)
o  polárna
o  tropická
o  ekvatoriálna
- podľa miesta vzniku sa delia na pevninské a oceánske
- podľa teploty na teplé a studené
 
Rozhranie medzi vzduchovými hmotami tvoria atmosferické fronty: Arktický, polárny (výkyvy počasia, striedanie cyklonálnej a anticyklonálnej činnosti) a tropický (výskyt tropických búrok, tropických cyklón)
 
Tlakové útvary:
Tlaková výš - anticyklóna,  oblasť s vyšším tlakom vzduchu. Prúdenie vzduchu smeruje od stredu ku krajom tlakového útvaru, následkom čoho vyššie položené vrstvy pomaly klesajú k povrchu. Pri klesavom pohybe sa vzduch  zohrieva, čím sa zmenšuje jeho relatívna vlhkosť. Prúdenie nie je priamočiare, ale stáča sa na našej pologuli v smere otáčania hodinových ručičiek. V tlakovej výši, najmä v jej strede, pozorujeme jasnú, alebo len málo oblačnú oblohu, bez zrážok a so slabým prúdením.
 
Tlaková níž - mimotropická  cyklóna, oblasť, v ktorej je nižší tlak vzduchu, ako v jej okolí Prúdenie vzduchu je do stredu níže pri zemi  zo všetkých strán, kde vystupuje hore, ochladzuje sa a tvorí sa oblačnosť. Prúdenie nie je však priame, ale vplyvom rotácie Zeme sa na severnej pologuli stáča proti smeru otáčania hodinových ručičiek. V tlakových nížach pozorujeme preto oblačné počasie so zrážkami, aj trvalejšími a pomerne silný vietor.
- prechod týchto typov tlakových útvarov (putujúce cyklóny a anticyklóny) spôsobuje v príslušnej oblasti výrazné zmeny počasia, najmä v miernom pásme
- stacionárne sú naopak typické svojou stálou polohou, napr. islandská TN, azorská TV, v zime sibírska TV a v lete iránska TN
 
Klimatické pásma a oblasti:
- určujeme 4 hlavné a 3 prechodné podnebné pásma,  v pásmach rozlišujeme kontinentálneoceánske typy, a typy východnýchzápadných pobreží
- ekvatoriálne pásmo (hlavné) – rovník,  prevláda ekvatoriálna vzduchová hmota, priemerná teplota 24-28, ročný úhrn zrážok 1000-3000 mm, zrážky každý deň
- subekvatoriálne pásmo (prechodné) – pásmo tropických monzúnov, strieda sa vlhká ekvatoriálna a suchá tropická vzduchová hmota, v lete intenzívne zrážky, v zime sucho, úhrny zrážok 3000-1500 mm, v pohoriach viac
- tropické pásmo – prevláda suchá tropická vzduchová hmota najmä nad pevninou, teploty 40 C, úhrny do 250 mm, západné pobrežia majú extrémne suché podnebie – púštne oblasti (Atacama, Namib), vplyvom studených morských prúdov
- subtropické – strieda sa suchá tropická (v lete) s vlhkou polárnou vzduchovou hmotou (v zime), kontinentálna oblasť má priemerne teploty 30 C a úhrny zrážok 500 mm (západné pobrežie, napr. Stredomorie), suché leto, vlhká mierna zima a východné pobrežie je monzúnového typu (chladná suchá zima a teplé vlhké leto)
- mierne pásmo – prevláda polárny vzduch, typické striedanie počasia, kontinentálny typ má teplé, mierne vlhké letá a chladné zimy s trvalou snehovou pokrývkou, oceánsky typ (hlavne západné pobrežie) má teplú vlhkú zimu a chladné vlhké letá, východné pobrežie má monzúnový ráz
- subarktické pásmo -  v zime prevláda arktický vzduch a v lete polárny, zimy chladné a dlhé, letá krátke a relatívne teplé
- arktické (antarktické) resp. polárne pásmo  -  zrážky max do 200 mm, priemerná teplota najteplejšieho mesiaca 0 C, prevláda studený suchý arktický vzduch

Predpovede počasia
- stanovovaním sa zaoberá synoptická meteorológia, ktorá zmeny predpovedá na základe poznania rozloženia meteorologických prvkov a javov a ich zmien pre určité časové obdobie. Tieto zmeny sú nanášané do synoptických máp pomocou špeciálnych znakov, symbolov a číslic
- meteorologické predpovede podľa doby delíme:
o  krátkodobé (24-36 hod, max 48)
o  strednodobé (3-5 dní)
o  dlhodobé ( na viac ako 5 dní)
- podľa priestoru:
o  miestne (letisko)
o  oblastné
o  traťové
- podľa určenia:
o  všeobecné (pre občanov)
o  špeciálne (letectvo, poľnohospodárstvo)
 
- zmeny počasia často vyvolávajú zmeny správania a stavu u živých organizmov. Ľudí reagujúcich na tieto zmeny nazývame meteosenzitívni ľudia (orientácia podľa biopredpovedí)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu