Biosféra, klimatické pásma

Biosféra
- je časť FGS s vhodným podmienkami pre život
- je časť krajinnej sféry, kde žijú rastliny a živočíchy
- stredná mocnosť biosféry oceánskej oblasti je do 22 km, na kontinentoch od 12 km do 21 km (podľa hĺbky oceána a hrúbky atmosféry)
Biocenóza – je súbor jedincov rôznych druhov organizmov sústredených na určitom mieste (biotope – je to miesto, ktoré organizmom poskytuje vhodné podmienky pre život), delí sa na fytocenózu (R) a zoocenózu (Ž)
Ekosystém (geobiocenóza) – je tovrená biocenózou spolu so svojim neživým (abiotickým) prostredím, delíme ich na:
- prírodné – sú druhovo bohaté, pôvodné, stabilné, schopné vývoja a autoregulácie
- umelé – boli vytvorené zásahom človeka, tvorí ho malý počet druhov,  sú nestabilné, ľahko narušiteľné
Biómy – súbory ekosystémov, ktoré majú vyhranený formačný ráz
Geobiómy – sú najväčšie biogeografické suchozemské jednotky rastlinných a živočíšnych spoločenstiev
 
Biológia – základná veda o živých organizmoch, z jej poznatkov vychádzajú ďalšie vedy skúmajúce biosféru
Biogeografia – FG diciplína , ktorá sa zaoberá štúdiom rastlinstva a živočíšstva ako súčasti krajiny a ich vzťahom k ostatným zložkám KS, delí sa na fytogeografiu a zoogeografiu
Ekológia – vedný odbor skúmajúci vzťahy medzi organizmami a ich prostredím a tiež medzi organizmami navzájom
 
Ekologické činitele – podmienky vplývajúce na charakter a rozmiestnenie R a Ž

- teplota – teplomilné, chladnomilné
- svetlo – svetlomilné, tôňomilné
- vlhkosť (voda) – vodné (hydrofilné), vlhkomilné (hygrofilné), suchomilné (xerofilné)
- obsah zlúčenín v pôde – nitrofilné (N), kalcifilné (Ca), acidofilné (kyslé pôdy), halofilné (soli)
 
Planetárne členenie biosféry
 
Ekvatoriálne a tropické pásmo:
Dažďové rovníkové lesy – okolie rovníka, vysoké teploty, vysoký úhrn zrážok, nepretržité vegetačné obdobie, bujná vegetácia, druhová pestrosť, výskyt endemitov (R a Ž nevyskytujúce sa inde na svete), etážovitosť (viacero poschodí vegetácie), život sústredný vo vrchných častiach v korunách stromov (svetlo), stromy bez letokruhov (nemajú obdobie oddychu ako v miernom pásme), zo Ž – vtáctvo, hmyz, opice, pre Amazóniu sú typické leňochod, kolibrík..., pre konžské pralesy – gorily a šimpanz
!!!! ničenie pralesov – zisk pôdy, dreva, priestoru pre stavbu ciest a miest, NS...!!!!
 
Savany – trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi, na sever a ju od rovníka, striedanie obdobia sucha a dažďov, stromy sú nízke, často s daždnikovitou korunou (chránia koreňový systém počas sucha), rastliny majú xerofilný ráz, napr. v Afrike baobaby, v Austrálii blahovičníky, bohatšia je živočíšna ríša – kopytníky, šelmy (antilopy, zebra, žirafa, slon, lev, gepard....)
Monzúnový les – podobný ako savana v suchších oblastiach monzúnovej Ázie, Ž – slon indický tiger, okuliarnik...
Polopúšte a púšte – oblasť okolia obratníkov, extrémne sucho, výskyt xerofilných R a sukulentov (kaktusy), život je len v oázach (vďaka podzemnej vode), pre ne je v Afrike typická palma datľová, zo Ž je typická ťava, v okrajových častiach hyeny , supy (púštna polícia), hmyz a plazy
!!!rozširovanie púští – dezertifikácia!!!!
 
Subtropické a mierne pásmo:
Subtropické púšte – tiahnu sa okolo obratníkov a na sever a juh prechádzajú do krovitých a bylinných spoločenstiev
Subtropický svetlý les – riedky les  nižšieho vzrastu, v oblastiach so suchým horúcim letom (stredomorský typ) majú xerofilný ráz, majú tvrdé kožovité listy (oliva, oleander..). Macchie – najrozšírenejšia formácia Stredomoria, hustý krovinatý porast tvrdolistých drevín, vznikli po odstránení pôvodných lesov, Ž – opica magot, hmyz, plazy, vodné vtáctvo, jašterice
Stepi – v kontinentálnych oblastiach, prechod medzi púšťami a lesmi mierneho pásma, s nízkym úhrnom zrážok, riedky porast xerofilných bylín, trsovité alebo krovité. Nachádzajú sa v oblastiach od Ukrajiny až po východnú Áziu, v centrálnej časti S.Ameriky (prérie) a J Ameriky (pampy), Ž – hlodavce, kurovité vtáctvo (jarabica, prepelica...), väčšina je pokrytá černozemami
Lesy mierneho pásma – striedajú sa pásy listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov v súvislosti so zmenou geografickej šírky alebo stúpajúcou nadmorskou výškou, najrozšírenejšou drevinou je buk lesný. Oblasti dubových porastov sú rozšírené až v sibírksej oblasti (dub zimný).
Tajga – súvislý hustý porast ihličnatých lesov, tiahne sa od Škandinávie až po Tichý oceán, vyskytujú sa tu smreky, smrekovce, borovice, ojedinele brezy (schopné prežiť aj silné mrazy). Tajga je zdrojom dreva, významný je aj chov kožušinovej zveri (soboľ, kuna..)
Ž týchto oblastí majú úzke príbuzenské vzťahy (pôvodne spoločné územie vývoja), typická je vysoká lesná zver, medvede, spevavce, rys, kuna...
Ž v oblasti Austrálie, Južnej Afriky a Južnej Ameriky sa výrazne líši, vyskytujú sa tu endemické druhy, napr v Austrálii – vtákopysk, klokany, kivi, koala...
 
Subpolárne a polárne pásmo:
Tundry – oblasť s nízkou teplotou, les končí polárnou hranicou lesa (lesotundra tvorí prechod medzi tajgou a tundrou), kde nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem, smerom k pólom nastupuje podzóna krovitých tundier (zakrpatené dreviny, machy a lišajníky), ktorú strieda polárna pustina. Ž – chudobné, polárna zver, lumíky, sob...
 
Bioklimatické pásma morí a oceánov:
A/ Vertikálne členenie:
- pobrežné oblasti do 200 m sa nazývajú litorál, najpestrejšie a najbohatšie zastúpenie najmä rias a rastlín viažucich sa na fotosyntézu. Planktón  - základ potravového reťazca v mori, tvoria ho drobné Ž bez výraznejšieho pohybu spolu s rastlinstvom
- morský stupeň od 200 m do 2000m sa nazýva batyál, žije v ňom najmä fauna
- hlbokomorský stupeň sa nazýva abysál, je obývaný iba Ž, ktoré dokážu žiť bez svetla a pod vplyvom vysokého tlaku, druhovo i počtom veľmi chudobný stupeň, málo prebádané pásmo – Ž podivných tvarov, dno tvoria obrovské takmer pustinné plochy
 
B/ Horizontálne členenie:
- tropické pásmo -  fauna a flóra je bohatá na počet druhov, ale počet jedincov patriaci k rovnakému druhu nie je veľký, ryby sú tvarovo a farebne pestré, vyskytujú sa tu endemické druhy, morské korytnačky a hady, plytké teplé tropické a najmä čisté moria sú domovom koralov (najväčší koralový útvar na Zemi je SV od Austrálie – Veľká útesová bariéra chránená UNESCOM)
- mierne pásmo – Ž vyniká počtom jedincov nie však druhov, sú tu svetové loviská rýb, najmä v severnejších  chladnejších častiach (slede, tresky, lososy)
- studené pásmo – voda týchto obalstí obsahuje veľké množstvo O2 a CO2, preto je bohaté zastúpenie rias a fytoplanktónu (zelené zafarbenie), svetové loviská rýb (veľryba grónska), tulene, mrože...na severnej pologuli ú typické polárne medvede, na južnej tučniaky
 
BIOKLIMATICKÉ VÝŠKOVÉ STUPNE
 
Vegetačný stupeň – základná jednotka na vyjadrenie výškovej pásmovitosti vegetácie (v súlade so zmenou klímy s rastúcou nadmorskou výškou)
Vlhké trópy – les vystupuje do výšky cca 3500 m, v suchých oblastiach aj vyššie, nasleduje krovinný stupeň prechádzajúci do zóny bylinnej vegetácie, nad tým je zóna vysokohorských pustín, ktorá prechádza do zóny večného snehu a ľadu
 
Slovensko:
- dubový stupeň – do 550 m, dubové a dubovo-hrabové lesy (dnes premenené na poľnohospodárske plochy)
- bukový stupeň – do 1250 až 1300 m,  dominujú bučiny a jedľobučiny
- smrekový stupeň – do 1450 m , v Tatrách do 1710 m
- kosodrevinový stupeň – krovité porasty kosodreviny, najmä borovica limba
- vysokohorské alpínske spoločenstvá – výskyt plazivých nízkych kríkov, bylinné spoločenstvá s výraznými kvetmi (horec, plesnivec, astra alpínska...)
 
Členenie biosféry na malom území:
Lužné lesy – pozdĺž vodných tokov, v súčasnosti sa vyskytujú ojedinele v dôsledku zásahu človeka do charakteru vodných tokov a ich okolia
Vŕbové  a vŕbovo-topoľové lesy – vyskytujú sa na sústavne zaplavovaných územiach, väčších nížinných riek
Brestovo-jaseňové lužné lesy (brest, javor, jaseň) – výskyt na územiach s ojedinelým výskytom povodní, v minulosti bohato zastúpené, dnes silne odlesnené
Slatinné jelšiny – zachované vo fragmentoch, výskyt v zamokrených zníženinách (Jurský Šúr)
Borovicové lesy (Záhorie) – na viatych minerálne chudobných pieskoch
Sutinové lesy – na skalách a sutinách horských oblastí (javor, jaseň, lipa, brest horský)
 
Vplyv človeka na biosféru
 - vypracovať stručný referát so zameraním na problematiku priamych a nepriamych zásahov človeka do biosféru, jeho negatívne, prípadne pozitívne vplyvy v tejto oblasti....