Pedosféra, Hlavné pôdne typy

PEDOSFÉRA
- je časť FGS, pôdny obal Zeme
- je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody
 
Pôda -  je trojrozmerný výrez z pedosféry od je povrchu až po podložnú materskú horninu /substrát)
Pôdotvorné faktory (činitele): horniny, klimatické podmienky (teplota, zrážky...), georeliéf, rastliny a živočíchy, voda (podzemná a povodňová), vplyv človeka
Pôdotvorný proces – proces utvárania pôdy, súhrn fyzikálnych, chemických a biologických  javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote
Pôdne horizonty – farebne rozlíšené vrstvy pôdotvorného substrátu, ktoré je možné pozorovať v pôdnom profile
- horizont A  - vrchný, väčšinou s vysokým obsahom humusu, tmavosfarbený, prebiehajú v ňom základné biologické procesy
- horizont B – iluviálny, obohatený o látky vyplavené z horizontu A
- horizont C – pôdotvorný substrát a nezvetraná materská hornina
Pedológia – náuka o pôde, tzv.pôdoznalectvo
Pedogeografia – veda skúmajúca pôdy z geografického hľadiska (rozmiestnenie pôd)
 
Zloženie pôdy:
Pôda sa skladá z týchto pôdnych zložiek:

- Neživá zložka 

A/ anorganická – pevná ( úlomky nerastov a hornín)
    - kvapalná (pôdna vlaha)
    - plynná (pôdny vzduch)  nachádzajú sa v pôdnych póroch
B/ organická  - humus – zvyšky odumretých tiel R a Ž, tvorí ho najmä C a N
 
- Živá zložka pôdy – pôdny edafón (fytoedafón a zooedafón)– pôdne organizmy a korene rastlín

Pevný podiel pôdy je zložený z rôzne veľkých častíc, pôdnych zŕn a podľa toho sa rozdeľujú do zrnitostných kategórií:
- do 2 mm – jemnozem
- nad 2 mm  - skelet
 
Vlastnosti pôdy:
zrnitosť (textúru) pôdy udáva pomerné zastúpenie jednotlivých zrnitostných kategórií  a zároveň určuje tzv. pôdne druhy (3 základné):
- pôdy ťažké (ílovité)
- pôdy stredne ťažké (hlinité)
- pôdy ľahké (piesočnaté)
 
Štruktúra pôdy – fyzikálna vlastnosť, schopnosť pôdnej hmoty zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty, najcennejšia je drobnohrudková
 
Reakcia pôdy –ukazovateľ chemického stavu pôdy, chemická vlastnosť, ktorú určuje aktivita voľných iónov H+ a OH- v roztoku
Reakcia môže byť neutrálna (pH =7), kyslá (pH pod 7) a zásaditá (pH nad 7)
- sorpčný (pútací) komplex – tvoria ho koloidné častice (tzv. mycely), chráni rastlinné živiny pre vyplavením ( najvýznamnejšie sú N, Ca, Mg, K, P, S)
 
- úrodnosť pôdy – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré by uspokojili ich požiadavky na vodu, živiny a vzduch počas celého vegetačného obdobia
 Úrodnosť rozlišujeme: - prirodzenú  (bez zásahu človeka) a kultúrnu(dotváranie úrodnosti)
 
Pôdny typ – je základná jednotka triedenia pôd, je to veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov
 
Rozšírenie pôd na Zemi:
- riadi sa na väčších plochách zákonitosťami zemepisnej zonálnosti
Horizontálna zonálnosť ( vodorovná pásmovitosť) – je to zákonité rozrôznenie pedosféry na pásma (zóny), podmienené zmenou makroklimatických podmienok (teplota, zrážky) v súvislosti so zmenou geografickej šírky alebo dĺžky
Vertikálna zonálnosť ( výšková stupňovitosť) – v hornatých krajinách, v súvislosti so zmenami s narastajúcou nadmorskou výškou
Azonálnosť – vzniká v dôsledku rôznorodosti geologicko-geomorfologických pomerov
 
Hlavné pôdne typy Zeme (smerom od pólov k rovníku)
Tundrové pôdy – sever Eurázie a Severnej Ameriky, horizont C tvorí permafrost, rozmrźajúci len v čase polárneho leta, prebieha glejový proces, výskyt rašelinového humusu, neúrodné
Podzolové pôdy – oblasť tajgy (Rusko, Škandinávia, Kanada), prebieha podzolizačný proces, t.j. rozklad nerastov pôsobením silných organických kyselín, ktoré sa uvoľňujú pri rozklade opadaného ihličia, šedé sfarbenie, mramorovanie, kyslé neúrodné pôdy
Černozeme – oblasť stepí a lesostepí mierneho pásma, prebieha černozemný proces – dlhodobé hromadenie humusu, vysoký obsah humusu, tmavé sfarbenie, kvalitné úrodné pôdy – obilnice sveta (Ukrajina, Rusko, Kanada, USA...)
Gaštanové pôdy – oblasť nízkotrávnatých stepí, plytší humusový horizont
Žltozeme a červenozeme – vlhké subtrópy , JV USA JV Čína, sfarbenie horizontu B červenožlté, červené alebo žlté – obohatené o oxidy Fe (proces feritizácie – oželeznenia), kyslé, chudobné na živiny
Polopúštne a púštne pôdy – vznikajú v oblastiach so suchou klímou, málo humusu, hospodársky málo využívané, vzlínaním vody sa na povrchu hromadia soli – soľná kôra
Červené pôdy – výskyt v horúcom savanovom podnebí (striedanie období sucha a dažďov), v období dažďa prebiehajú procesy feritizácie a feralitizácia (Fe a Al), v období sucha sa oxidy vyzražávajú na povrchu – zafarbenie pôd, sú pomerne úrodné
Červenožlté pôdy – vlhké tropické lesy (Amazónia, Konžská panva), prebieha intenzívny biologický proces (rýchly rozklad a uvoľňovanie živín), prebieha proces feralitizácie (lateritizácie), výrub lesov je príčinou erózie tejto pôdy
 
Hlavné pôdne typy strednej  Európy a Slovenska:
Černozeme – najúrodnejšie, v suchých a teplých oblastiach nížin, úrodné
Hnedozeme – lemujú černozeme, pôdy mierne teplého a vlhkého podnebia, prebieha proces ilimerizácie – mechanický presun ílovitých častíc presakujúcich vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa hromadia, sú úrodné
Ilimerizované pôdy (luvizeme) – lemujú hnedozeme vo vyšších a vlhkejších oblastiach, intenzívny ilimerizačný proces, menej úrodné
Pseudogleje (oglejené pôdy) – v najvlhkejších častiach nížin a kotlín, presakujúca zrážková voda presahuje do spodného horizontu, horná časť je tým periodicky zamokrená, málo úrodné pôdy
Hnedé lesné pôdy (kambizeme) – typické pôdy vrchovín, sú prevládajúcim pôdnym typom strednej Európy, v lesnatých oblastiach, chemické zvetrávanie primárnych minerálov uvoľňuje Fe, ktorého zlúčeniny sfarbujú pôdu do hneda, vhodné pre lesné hospodárstvo
Rendziny – horské pôdy na vápenatých horninách, hromadenie humusu, skeletnaté,  neúrodné
Podzolové pôdy – podzolizačný proces, oblasť kosodreviny, neúrodné
Nivné  (fluvizeme) a lužné pôdy (čiernice) – pôdy okolia riek a potokov, čiernice patria medzi najúrodnejšie, sú azonálne
Glejové pôdy – lokálny výskyt v miestach blízko ležiacej podzemnej vody, vrchná časť je mokrá alebo vlhká, poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodnení
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/4253-pedosfera-hlavne-podne-typy/