Litosféra, členenie litosféry
Autor: diana
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 11.02.2010
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 796 slov
Počet zobrazení: 13 405
Počet zobrazení: 13 405
Tlačení: 844
Uložení: 816
Uložení: 816
LITOSFÉRA
Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, zemského plášťa /spodný a vrchný/ a zemského jadra.
Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho veku. Priemerná mocnosť je 30-40 km. Zemskú kôru z geografického hľadiska študuje litogeografia.
Litosféru tvorí zemská kôra s najvrchnejším plášťom, ktorá spočíva na vrstve roztavených plastických hornín plášťa – astenosfére. Je objektom štúdia geológie. Z geografického hľadiska ju študuje litogeografia Litosféra nie je súvislá, ale tvoria ju litosferické dosky, ktoré sú v pohybe (podsúvanie, nasúvanie, kĺzanie, vzdaľovanie, zrážanie...). Litosferické dosky sú americká, euroázijská, africká, indoaustrálska, pacifická, antarktická a Nazca. Rozhrania medzi nimi tvoria rifty, priekopy, zlomy...
Zemská litosféra sa člení na dva základné typy:
- Pevninská – hrúbka 150-250 km a tvorí základ pevnín, je staršia ako oceánska, pod usadenými horninami sa nachádza žulová a čadičová vrstva
- Oceánska – je tenšia a mladšia, hrúbka 150 km, je pokrytá vodou a tvoria ju usadené horniny a čadičová vrstva.
Planetárne členenie litosféry:
- stavebné prvky pevnín : stabilné časti pevnín, platformy a mobilné orogénne zóny
štíty – najstaršie jedrá pevnín, budujú ich hlbinné vyvreté a premenené horniny, napr. baltský, ukrajinský, kanadský, brazílsky, indický, guayanský, africký, sibírsky, austrálsky, antarktický.
Platformy – útvar obklopujúci štít
Epiplatforma – vyvrásnená platforma
Tabule – sú časti platforiem, zarovnaná plocha, ktorá má uložené horniny vodorovne
Orogénne zóny – pohyblivé zóny, vznikajú na okrajoch platforiem alebo medzi nimi, plošne rozsiahle oblasti zem.povrchu pretiahnutého tvaru, ich vyvrásnením vznikajú horské pásma
Jednotky oceánskeho dna:
Oceánske platformy – zaberajú najväčšiu časť dna oceánov a nazývajú sa oceánske panvy /Argentínska, Brazílska/
Oceánske mobilné zóny – oceánske chrbty – podmorské pohoria, miestami vynorené nad hladinu ako ostrovy /Stredoatlantický/
V litosfére sa nachádzajú takmer všetky prvky PSP.Základnými anorganickými prírodninami sú minerály (nerasty) – najčastejšie sa vyskytujú kremičitany. Ich zlúčeniny nazývame horniny - obsiahnuté v litosfére ich delíme:
- pôvodné
- vyvreté /magmatické/ - vznikajú kryštalizáciou magmy (kremičitanovej taveniny) alebo lávy – čadič, žula, podľa miesta vzniku ich delíme na výlevné, žilové a hlbinné
- usadené /sedimentárne/ - vznikajú usadzovaním rozrušených hornín /príčinou je najmä zvetrávanie a to mechanické a chemické/ - íly, piesky, spraše...
- môžu sa deliť na spevnené a nespevnené, príp. na organogénne a anorganické
- premenené /metamorfované/ - vznikajú z usadených a sopečných v hĺbkach zemskej kôry –rula, svor...
Endogénne procesy:
Na styky litosferických dosiek sa prejavujú vnútorné /endogénne/ procesy – tektonické pohyby, magmatizmus a zemetrasenie
- Tektonické pohyby – sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry vyvolané tlakom, ťahom alebo gravitáciou /vznik pásmových pohorí – výsledok horotvorných pohybov/.
- vrásnenie – obojstranným tlakom, uložené vrstvy s a zachovávajú – Karpaty, Alpy...
- príkrovy – jednostranným tlakom, vrstvy sa prekrývajú
- zlomy – vznikajú v pevných horninách prešmyknutím, poklesom, posunutím
- kryhové pohoria – dochádza k roylámenie územia na niekoľko krýh, vplyvom gravitácie a tlaku dochádza k ich zdvihnutiu /hrasť/ alebo poklesom /priekopová prepadlina/.
- Magmatizmus /sopečná činnosť/ - prejav vnútorných síl, keď sa roztavená magma dostáva cez sopúch a kráter na povrch ako láva. Lávy sú kyslé – s vyšším obsahom SiO2, pohybujú sa pomaly a tuhnú ako kopy, homole, ihly a zásadité /bázické/ - menej plynov, SiO2 sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a štítové kužele
Rozlišujeme 3 základné typy sopiek:
A/ Stratovulkán /zmiešaná/ – klasická sopka, tvorená lávou, sopečným materiálom, popolom /Etna/
B/ Lávová sopka / efuzívna/ – produkujú len lávu – Havajské ostrovy
C/ Explozívna /tufová/ - nasypaná sopka – Japonsko
Kaldera – veľká centrálna depresia vytvorená po explózii a poklese spodnej časti krátera
Sopky delíme na činné, odpočívajúce a vyhasnuté /na Slovensku Poľana/
- Zemetrasenie – uvoľňovanie napätia pod zemským povrchom – tektonické, sopečné, zosuvné alebo závalové
Hypocentrum – miesto vzniku zemetrasenia pod zemským povrchom /ohnisko zemetrasenia
Epicentrum – kolmica na zemský povrch, koncentrické šírenie zemetrasných vĺn
Zaznamenávajú sa Richterovou stupnicou, pomocou prístroja naz. seizmograf
Podmorské zemetrasenie – vznikajú ničivé prívalové vlny tsunami, sú veľmi dlhé, pri prechode do plytšej oblasti ich sila vzrastá, dosahujú rýchlosti 800 km/h.
Slovensko:
Väčšinu územia tvoria jadrové pohoria tvorené granitoidnými horninami /žula, granodiorit/ obalené druhohornými vápencami a dolomitmi. Tie sú charakteristické aj pre oblasť krasov s ojedinelými formami reliéfu – jaskyne, škrapy, závrty Okrem nich aj premenené horniny – ruly, svory, fylity. Nížiny a kotliny južného Slovenska sú tvorené usadenými horninami štvrtohorného veku – piesky, štrky, hliny, spraše... Kotliny v stredných polohách sú tvorené treťohornými sedimentani a pohoria stredného a východného Slovenska sopečnými horninami /čadič, andezit, tufy, ryolity../. Sú to najmä Štiavnické vrchy, Poľana, Kremnické vrchy, Slanské a Vihorlatské vrchy. Pohoria severného Slovenska sú tvorené flyšom – zlepence, pieskovce, ílovce. V oblastiach výveru minerálnych vôd vznikli usadením travertíny – Bešeňová, Dudince, Dreveník, Sivá Brada.../
Význam hornín v krajine
- vplyv na charakter georeliéfu, najmä podľa stupňa odolnosti voči zvetrávaniu
- horniny delíme na : Málo odolné (ílovce, sliene, bridlice, íly, piesky)
Stredne odolné (pieskovce)
Veľmi odolné ( žuly, granodiority, vápence, kremence,
čadič, andezit...)
- vplyv horninového prostredia na povrchovú a podpovrchovú vodu (obsah a druh minerálov, režim odtoku, prietok...)
- vplyv na pedosferickú zložku (materská hornina)
- vplav na rastlinný kryt (určité druhy R môžu prežívať len na určitom type pôdy alebo hornín)
- vplyv na hospodárske zameranie oblasti (ťažba NS)
- vplyv na rozmiestnenie niektorých javov a prvkov v krajine...
Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, zemského plášťa /spodný a vrchný/ a zemského jadra.
Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho veku. Priemerná mocnosť je 30-40 km. Zemskú kôru z geografického hľadiska študuje litogeografia.
Litosféru tvorí zemská kôra s najvrchnejším plášťom, ktorá spočíva na vrstve roztavených plastických hornín plášťa – astenosfére. Je objektom štúdia geológie. Z geografického hľadiska ju študuje litogeografia Litosféra nie je súvislá, ale tvoria ju litosferické dosky, ktoré sú v pohybe (podsúvanie, nasúvanie, kĺzanie, vzdaľovanie, zrážanie...). Litosferické dosky sú americká, euroázijská, africká, indoaustrálska, pacifická, antarktická a Nazca. Rozhrania medzi nimi tvoria rifty, priekopy, zlomy...
Zemská litosféra sa člení na dva základné typy:
- Pevninská – hrúbka 150-250 km a tvorí základ pevnín, je staršia ako oceánska, pod usadenými horninami sa nachádza žulová a čadičová vrstva
- Oceánska – je tenšia a mladšia, hrúbka 150 km, je pokrytá vodou a tvoria ju usadené horniny a čadičová vrstva.
- stavebné prvky pevnín : stabilné časti pevnín, platformy a mobilné orogénne zóny
štíty – najstaršie jedrá pevnín, budujú ich hlbinné vyvreté a premenené horniny, napr. baltský, ukrajinský, kanadský, brazílsky, indický, guayanský, africký, sibírsky, austrálsky, antarktický.
Platformy – útvar obklopujúci štít
Epiplatforma – vyvrásnená platforma
Tabule – sú časti platforiem, zarovnaná plocha, ktorá má uložené horniny vodorovne
Orogénne zóny – pohyblivé zóny, vznikajú na okrajoch platforiem alebo medzi nimi, plošne rozsiahle oblasti zem.povrchu pretiahnutého tvaru, ich vyvrásnením vznikajú horské pásma
Jednotky oceánskeho dna:
Oceánske platformy – zaberajú najväčšiu časť dna oceánov a nazývajú sa oceánske panvy /Argentínska, Brazílska/
Oceánske mobilné zóny – oceánske chrbty – podmorské pohoria, miestami vynorené nad hladinu ako ostrovy /Stredoatlantický/
V litosfére sa nachádzajú takmer všetky prvky PSP.Základnými anorganickými prírodninami sú minerály (nerasty) – najčastejšie sa vyskytujú kremičitany. Ich zlúčeniny nazývame horniny - obsiahnuté v litosfére ich delíme:
- pôvodné
- vyvreté /magmatické/ - vznikajú kryštalizáciou magmy (kremičitanovej taveniny) alebo lávy – čadič, žula, podľa miesta vzniku ich delíme na výlevné, žilové a hlbinné
- usadené /sedimentárne/ - vznikajú usadzovaním rozrušených hornín /príčinou je najmä zvetrávanie a to mechanické a chemické/ - íly, piesky, spraše...
- môžu sa deliť na spevnené a nespevnené, príp. na organogénne a anorganické
- premenené /metamorfované/ - vznikajú z usadených a sopečných v hĺbkach zemskej kôry –rula, svor...
Endogénne procesy:
Na styky litosferických dosiek sa prejavujú vnútorné /endogénne/ procesy – tektonické pohyby, magmatizmus a zemetrasenie
- Tektonické pohyby – sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry vyvolané tlakom, ťahom alebo gravitáciou /vznik pásmových pohorí – výsledok horotvorných pohybov/.
- vrásnenie – obojstranným tlakom, uložené vrstvy s a zachovávajú – Karpaty, Alpy...
- príkrovy – jednostranným tlakom, vrstvy sa prekrývajú
- zlomy – vznikajú v pevných horninách prešmyknutím, poklesom, posunutím
- kryhové pohoria – dochádza k roylámenie územia na niekoľko krýh, vplyvom gravitácie a tlaku dochádza k ich zdvihnutiu /hrasť/ alebo poklesom /priekopová prepadlina/.
- Magmatizmus /sopečná činnosť/ - prejav vnútorných síl, keď sa roztavená magma dostáva cez sopúch a kráter na povrch ako láva. Lávy sú kyslé – s vyšším obsahom SiO2, pohybujú sa pomaly a tuhnú ako kopy, homole, ihly a zásadité /bázické/ - menej plynov, SiO2 sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a štítové kužele
Rozlišujeme 3 základné typy sopiek:
A/ Stratovulkán /zmiešaná/ – klasická sopka, tvorená lávou, sopečným materiálom, popolom /Etna/
B/ Lávová sopka / efuzívna/ – produkujú len lávu – Havajské ostrovy
C/ Explozívna /tufová/ - nasypaná sopka – Japonsko
Kaldera – veľká centrálna depresia vytvorená po explózii a poklese spodnej časti krátera
Sopky delíme na činné, odpočívajúce a vyhasnuté /na Slovensku Poľana/
- Zemetrasenie – uvoľňovanie napätia pod zemským povrchom – tektonické, sopečné, zosuvné alebo závalové
Hypocentrum – miesto vzniku zemetrasenia pod zemským povrchom /ohnisko zemetrasenia
Epicentrum – kolmica na zemský povrch, koncentrické šírenie zemetrasných vĺn
Zaznamenávajú sa Richterovou stupnicou, pomocou prístroja naz. seizmograf
Podmorské zemetrasenie – vznikajú ničivé prívalové vlny tsunami, sú veľmi dlhé, pri prechode do plytšej oblasti ich sila vzrastá, dosahujú rýchlosti 800 km/h.
Slovensko:
Väčšinu územia tvoria jadrové pohoria tvorené granitoidnými horninami /žula, granodiorit/ obalené druhohornými vápencami a dolomitmi. Tie sú charakteristické aj pre oblasť krasov s ojedinelými formami reliéfu – jaskyne, škrapy, závrty Okrem nich aj premenené horniny – ruly, svory, fylity. Nížiny a kotliny južného Slovenska sú tvorené usadenými horninami štvrtohorného veku – piesky, štrky, hliny, spraše... Kotliny v stredných polohách sú tvorené treťohornými sedimentani a pohoria stredného a východného Slovenska sopečnými horninami /čadič, andezit, tufy, ryolity../. Sú to najmä Štiavnické vrchy, Poľana, Kremnické vrchy, Slanské a Vihorlatské vrchy. Pohoria severného Slovenska sú tvorené flyšom – zlepence, pieskovce, ílovce. V oblastiach výveru minerálnych vôd vznikli usadením travertíny – Bešeňová, Dudince, Dreveník, Sivá Brada.../
Význam hornín v krajine
- vplyv na charakter georeliéfu, najmä podľa stupňa odolnosti voči zvetrávaniu
- horniny delíme na : Málo odolné (ílovce, sliene, bridlice, íly, piesky)
Stredne odolné (pieskovce)
Veľmi odolné ( žuly, granodiority, vápence, kremence,
čadič, andezit...)
- vplyv horninového prostredia na povrchovú a podpovrchovú vodu (obsah a druh minerálov, režim odtoku, prietok...)
- vplyv na pedosferickú zložku (materská hornina)
- vplav na rastlinný kryt (určité druhy R môžu prežívať len na určitom type pôdy alebo hornín)
- vplyv na hospodárske zameranie oblasti (ťažba NS)
- vplyv na rozmiestnenie niektorých javov a prvkov v krajine...
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Litosféra | Referát | 677 slov | |
Litosféra | Ostatné | 271 slov | |
Litosféra | Učebné poznámky | 1 266 slov | |
5. zadanie – Litosféra, Biosféra Slovenska | Maturita | 448 slov | |
13. zadanie – Európska únia, Litosféra | Maturita | 746 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Litosféra #kryhové pohoria #zlomove pohoria #Litosféra poznámky #Názvy najväčších zemských kryh #litosféra členenie litosféry #planetarne členenie litosféry #litosfera a georelief #geografia zakonitosti litosfery #Lytosfericke dosky #zemetrasenie #lytosfera #litosféra geografia #geografia litosfera poznamky #kryhové pohoria priklady #zaklady planetarna geografia #vihorlatske vrchy #litogeografia #minerály a horniny #geografia maturitne temy diana23Diskusia: Litosféra, členenie litosféry
Pridať nový komentárVygenerované za 0.015 s.