Zem ako vesmírne teleso

Tvar a rozmery Zeme:
Zem je planéta slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda – Slnko. Slnečná sústava sa nachádza v galaxii Mliečna cesta /dráha/, od stredu ktorej je Slnko vzdialené 33 000 svetelných rokov.

Tvar Zeme, jej zloženie a deje, ktoré na nej prebiehajú sú dôsledkom jej polohy v slnečnej sústave. Zem svojim tvarom pripomína nedokonalú guľu. Je sploštená v oblasti pólov a vydutá na rovníku. Sploštenie Zeme je dôsledok jej rotácie okolo vlastnej osi, čo vyvoláva odstredivú tzv. Coriolisovu silu. Tá okrem iného spôsobuje, že vodné a vzdušné prúdy sa na severnej pologuli odchyľujú doprava a na južnej doľava. Dôkazy o guľatosti Zeme ako 1. zhrnul Aristoteles, neskôr  to boli veľké zemepisné objavné cesty. Vedecky dokázali tento tvar a vysvetľovali pohyby Zeme heliocentrická sústava Kopernika, Keplerove zákony a Newtonov gravitačný zákon. Teleso, ktoré vo fyzikálnom zmysle najviac vystihuje tvar a veľkosť Zeme sa nazýva geoid – nepravidelné teleso, ktorého povrch je určený pokojovou hladinou svetového oceánu. Pre zjednodušenie matematického vyjadrenia tvaru Zeme sa používa pravidelné teleso – rotačný elipsoid. Referenčný elipsoid – je taký rotačný elipsoid, ktorý sa najviac primkýna ku geoidu.
Referenčná guľa – používa sa na zjednodušenie matematických výpočtov
Rozmery referenčného elipsoidu – rovníkový polomer 6378 km, pólový polomer 6357 km /referenčná guľa  r-6371 km/

Rozmery Zeme:
Objem – 1083 mld km3
Povrch  - 510 mil. km2, z toho 2/3 tvorí voda – 361 mil.km2 /Tichý oceán z toho
180 mil.km2/ a 1/3 tvorí súš – 149 mil.km2
 
Guľatý tvar Zeme spôsobuje, že jednotlivé časti zemského povrchu dostávajú tým menej slnečného žiarenia, čím sú viac na S alebo J od rovníka – má to za následok vytvorenie klimatických, resp. bioklimatických pásiem.
 
Pohyby Zeme:
Zem vykonáva 2 základné pohyby:
A/ rotácia okolo vlastnej osi – striedanie dňa a noci
B/ obeh okolo Slnka – striedanie ročných období
 
Obeh Zeme okolo Slnka
Zem obieha okolo Slnka po dráhe tvaru elipsy – orbite.  Doba obehu Zeme okolo Slnka je  365 dní 5 h 48 min. 45,7 s a nazýva sa tropický rok /každý 4. rok je priestupný trvá o 1 deň viac – 366 dní/, kalendárny rok má 365 dní
Perihélium – príslnie 1.1., Zem je najbližšie k Slnku, je priklonená južná pologuľa
Afélium – odsĺnie 4.7., Zem najďalej od Slnka , priklonená je severná pologuľa
Ekliptika dráha pohybu Slnka po nebeskej sfére.
Svetový rovník je rovina zemského rovníka predlžená na nebeskú sféru.
Zemská os počas obehu zachováva stály sklon k rovine obehu 66,5 stupňa. Ekliptika a svetový rovník sa pretínajú v bodoch jarnej a jesennej rovnodennosti.
Odklon zemskej osi spôsobuje striedanie príklonu alebo odklonu severnej alebo južnej pologule, striedanie prílevu tepla a svetla počas roka a striedanie astronomických dôb.
21.3. jarná rovnodennosť – na severnej pologuli začína jar, slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník, dĺžka dňa a noci je rovnaká, začína polárny deň /južná pologuľa opačne/
22.6. letný slnovrat -  na severnej pologuli začína leto, deň najdlhší, noc najkratšia, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka, pokračuje polárny deň
23.9. jesenná rovnodennosť -  to isté ako pri jarnej rovnodennosti, len na severnom póle začína polárna noc a začína jeseň.
22.12. zimný slnovrat -  na severnej pologuli začína zima, noc najdlhšia, deň najkratší, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca, pokračuje polárna noc.
 
Rotácia Zeme
Zem sa otáča zo západu na východ, čo sa javí na Zemi ako pohyb Slnka po oblohe z východu na západ.Doba rotácie /otočenia o 360 stupňov/ je 23 h 56 min. 4s. a nazýva sa hviezdny deň.
Slnečný deň :
A/ pravý – čas medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vyvrcholeniami Slnka na tom istom mieste.
B/ stredný – je základom časomiery /nepravidelný pohyb sa nahrádza pravidelným/ trvá 24 hodín /za koľko sa Zem otočí okolo vlastnej osi/. Za 1 hodinu sa teda otočí o 15 supňov /tzv. uhlová rýchlosť Země/ a o 1 stupeň za 4 min.
Zem sa delí na 24 časových pásiem /1 pásmo je 15 stupňov/.  Základom je nultý /Greenwichský/ poludník prechádzajúci cez Londýn.
Miestny čas – čas platný v jednom okamžiku pre miesta na jednom a tom istom poludníku
Pásmový čas – jednotný čas pre každé pásmo /platí od roku 1911 a zohľadňuje územie krajiny/. Pri prechode časových pásem v smere na V +1 hodina na každé pásmo a opačne.
Dátumová hranica – 180. poludník, prechádza cez Tichý oceán zohľadňuje rozloženie pevniny, pri prechode na v + 1 deň, na Z – 1 deň.
 
Slapové javy
Deformácia zemského povrchu vplyvom príťažlivosti Mesiaca a Slnka, najviac sa prejavuje na vodnej hladine v podobe prílivov a odlivov. Mesiac je jediná obežnica Zeme, ktorej hmotnosť je 80x menšia ako hmotnosť Zeme. Vidíme vždy len jednu privrátenú časť Mesiaca /doba vlastnej rotácie sa zhoduje s dobou obehu okolo Zeme/, nemá vlastný zdroj vyžarovania, odráža slnečné lúče. Počas obehu sa dostáva do fázy novu, 1. štvrte /dorastá/, splnu a poslednej štvrte /cúva/.
 
Skočný príliv – silové pôsobenie S a M je najväčšie vo fáze splnu a novu, postavenie S-M-Z, opakuje sa každých cca 15 dní
Hluchý príliv – silové pôsobenie S a M je najmenšie, vo fáze 1. a poslednej štvrte, S-Z-M.
 
Najväčšie prílivové vlny – Fundy Bay /18 m/
 
Využitie: doprava /Londýn, Rotterdam/, prílivové elektrárne