Slovensko - charakteristika

a)  Podnebie a podnebné oblasti SR
 
Podnebie : - prechod medzi západoeur. oceánskym a východoeur. kontinentálnym
- prevláda západné alebo severozápadné prúdenie
 Zo západu vplýva oceánsky vzduch (vlaha, zmierňovanie teplôt, hlavne Z.Slovensko),  na východe je kontinentálny vzduch – sucho, v lete teplo, v zime mrazy – Vých. Slovensko .
Zmena popri podnebí s nadmorskou výškou nie s geografickou šírkou.
Počasie : premenlivosť v dôsledku polárneho frontu (1.MO) – časté zmeny, výkyvy počasia
- intenzívna cyklonálna činnosť (dážď, sneh) hlavne jún a február
- anticyklonálna činnosť (jasnosť, slnečno) – babie leto – jeseň
- stacionárne anticyklóny a cyklóny – Islandská tlaková níž (daždivé, snehové počasia)
- Azorská tlaková níž (pekné, jasné počasie)
 
Zmena s nadmorskou výškou :
Teplotný gradient – na každých 100 m teplota klesá 0,3 až 0,7 stupňov C
Teplotné inverzie – teplotný zvrat – priniesol najnižšie maximálne teploty na Slovensku vo Zvolenskej kotline –  -41 stupňov C (Vígľaš – Pstruša)
Najteplejšie oblasti a teploty : nížiny (Štúrova), najteplejší mesiac – júl, max. Hurbanovo 40,3 stupňov C
Najchladnejšie oblasti a teploty : vrcholky hôr (Lomnicky Štít), najchladnejší mesiac – január
Mrazové dni : od 90 do 160, (keď teplota klesne pod bod mrazu)
-  najmenej Bratislava, najviac Lomnický Štít
Letné dni : teplota neklesne pod 25 stupňov C, najviac v nížinách, nad 1000 m sa obyčajne nevyskytuje
Zrážky : pribúda s nadmorskou výškou, zároveň západné svahy majú viac zrážok  min. Pod. nížina + Východosl. .nížina (do 550 mm )
  max.  Tatry (cca 2100mm)
V celoročnom priemere najviac zrážok v lete (júl, august – letné búrky, lejaky)
 
Podnebné oblasti SR :
3 základné – dôležité pre poľnohospodárstvo
1.  Teplá : najteplejšie, najviac slnečného svitu, najviac letných dní, pestujú sa najnáročnejšie plodiny, málo   zrážok  - siaha do 400 m n. v.
  - priemerná teplota 8 – 10 stupňov C, priemerné zrážky 500 – 600 mm, nížiny na juhu Slovenska
2.  Mierne teplá : menej náročné plodiny – siaha do 800 m n.v.
  - Vrchoviny, nižšie pohoria, priemerná teplota 8 stupňov C, 
  - priemerné zrážky 600 – 800 mm
3.  Chladná : najviac zrážok, lesy – siaha nad 800 m n.v.
- Priemerné zrážky 800 mm a viac, značné plochy pokrýva les,
príp. využitie ako lúky a pasienky, 
   - nad hornou hranicou lesa – najchladnejšie
 
b)  Vodstvo SR
Cez SR prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom.
Čierne more odvádza  96% – Dunaj
Baltské more – 4% - Dunajec
 
Rieky :
Dunaj :začína v Nemecku v Čiernom lese, pokračuje cez Rakúsko, SR, Maďarsko, Srbsko, hranice Bulharska a Rumunska  ústí do Čierneho mora
- na území SR 172 km
- získava vodu z Alp – vysokohorský  (max. v júni a máji – topí sa sneh)
- prítoky : Váh, Dudváh, Čierna voda, Morava (význam dopravy – riečny systém Rýn-Mohan-Dunaj)
Morava : vlieva sa do Dunaja pod Devínom (hrad pri Bratislave), tvorí prirodzenú hranicu medzi ČR a SR
- Malina, Rudava, Myjava
Váh : najdlhšia rieka v SR – 400 km
- sútok  Bieleho Váhu (pod Kriváňom) a Čierneho Váhu (pod Kráľovou Hoľou) – zdrojnice
-  prítoky : Orava, Kysuca, Vlára, Turiec a Nitra
-  využitie : hydroelektrárne, vod. nádrže , ťažba nerast. surovín (štrku)
Nitra :  s prítokom Žitava, pramení v Malej Fatre 
 
Hron :  pramení pod Kráľovou Hoľou, má úzke pohoriami zovreté povodie s perovitou riečnou sieťou
- prítoky : Slatina a Sikenica
Ipeľ :  na juhu prítoky : Krtíš a Krupina
Tisa :  na úseku 7 km preteká na našom území, rieky ktoré odvodňujú vých. a stredné Slovensko sa do nej
vlievajú až v Maďarsku
- prítoky : Slaná, Turiec, Muráň,  Hornád, Bodrog
Hornád : prítoky :  Hnilec a Torysa
Bodrog : vzniká sútokom Ondavy a Latorice s jej prítokmi – Laborec, Cirocha, Uh
- vejárovité povodie, časté povodne
 
Rieky podľa režimu :
1.  Vysokohorský typ  : Dunaj – max. prítoky začiatkom leta
2.  Stredohorský typ  :  Váh, Hron – max. prítoky na jar
3.  Vrchovinno-nížinný typ : Ipeľ, Nitra – max. prítoky na jar
 
Jazerá :
200 v Tatrách, ľadovcového pôvodu (Popradské pleso, Štrbské pleso)
Nízke Tatry – Vrbické Pleso
Na vých. Slovensku – Morské oko, Izra – jazerá, ktoré vznikli  zosuvom (sop. pôvod)
 
Umelé vodné nádrže :  Počúvadlo,  zásobárne vody pri ťažbe NS v Štiavnických a Kremnických vrchoch – tajchy – v súč. využitie na rekreáciu
 
Štrkoviská : Senecké jazerá, Richňavská,
- po vyťažení NS – štrku
 
Priehrady : Šírava, Liptovská Mara – zásobárne vody, rekreačná funkcia
 
Podzemné vody : rozmiestnené nerovnomerne, závisí od geol.podložia a zdrojov doplňovania  (termálne nad 25  stupňov C, minerálne obsah solí viac ako 1 g/l)
Minerálne – Lipovce, 25st.C – termálne pramene – Sigord (pri Prešove), Bešeňová, Trenč.
  Teplice, Piešťany
stolové
   podmienili vznik kúpeľov
Santovka
Cígeľka
Korytnica
- najväčšie zásoby podz. vody  - juh Slovenska Žitný ostrov (riečne sedimenty)
 
c) Flóra a fauna v SR
Vo flóre a faune sa na Slovensku nachádzajú GLACIÁLNE RELIKTY – pozostatky doby ľadovej (rastlinstvo: limba, vŕba laponská – Škandinávia, aj u nás – breza nízka, živočíšstvo : svišť, kamzík, tetrov).
Človek zmenil zalesnené územia na poľnohospodárske územia.
- prejavuje sa tu vertikálna zonálnosť.
Vegetačné stupne na Slovensku
 
1.  Dubové pásmo + porasty hrabu a rôzne kroviny  - agát
- na Záhorí – viate piesky, borovice
- veľká časť premenená na ornú pôdu
2.  Bukový stupeň : (bučiny) : 550 – 1100  m n. m. + rôzne  kroviny
- buk, jedľa- z veľkej časti je umelo vysadená
3.  Smrekový stupeň : do 1600  m n.m. + rôzne kroviny
- smrek, + kroviny : čučoriedky, brusnice, maliny
4.  Kosodrevinový stupeň : nad 1800 m n.m.
- borovice, jarabina
- pasienky – chudobné, ohrozené eróziou, spásaním rastl. porastu – zvieratami
5.  Alpínske lúky : trávy, byliny, čučoriedky, brusnice, Plesnivec Alpínsky
6.  Podsnežné pásmo : lišajníky, machy

Špeciálny skupina : lužné lesy (zaplavujú sa – Gabčíkovo)
- vŕby, topole, jelše, dub, brest
- vysoká zver – diviaky, medvede, vlci – oblasť listn. a ihl. lesov,  kamzíky – endemit vysokohor. oblastí + svišť
- zajace, kurovité vtáctvo – najnižšia výška, stepné živočíchy
- rôzne druhy rýb, ropuchy, skokany, salamandre, mloky 
 
- Národné parky – v súčasnosti  9 : 
- TANAP, - NAPANT
- PIENAP,  - POLONINY
- VEĽKÁ FATRA - MALÁ FATRA
  - SLOVENSKÝ RAJ  - SLOVENSKÝ KRAS
  - MURÁNSKA PLANINA