Rastlinstvo a živočíšstvo SR

Rastlinstvo a živočíšstvo SR

Rastlinstvo

Územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Slovensko je hornatá krajina, s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy, skracuje sa vegetačné obdobie, menia sa i rastlinné spoločenstvá a vytvárajú výškové stupne:

Dubový stupeň do 550 m, v ktorom sa vyskytujú aj porasty hraba, zaberá najteplejšie a najsuchšie časti nížin, nižších častí pohorí a kotlín. Na piesočnatých pôdach Záhorskej nížiny je rozšírená borovica. Umelo bol vysadený agát. V dubových presvetlených lesoch sa vyvinul aj bylinný a krovitý podrast. Väčšina týchto lesov bola premenená na ornú pôdu.

Stupeň bučínsa nachádza v nadmorských výškach 550 -1100 m bohatších na vlahu a zrážky. V bukových lesoch sa vyskytuje jedľa najmä v okolí Banskej Štiavnice, Kremnice a Gelnice, kde ju vysadili. V tônistých bučinách sa vyvinul iba bylinný porast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi. V tomto pásme je málo odlesnených a poľnohospodársky využívaných plôch.

Smrekový stupeň – nasleduje za bukovým až po hornú hranicu lesa vo výške 1600 m n.m. Smreku vyhovuje viac zrážok, kratšie a chladnejšie vegetačné obdobie. Dobre býva vyvinuté bylinné poschodie a vyskytujú sa aj kríky čučoriedok, brusníc a vresu. V smrekovom stupni sa vyskytujú len lúky a pasienky.

Stupeň kosodreviny začína nad hornou hranicou lesa do nadmorskej výšky 1800 m. Rastie v ňom limba, jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice. Vyskytujú sa tu chudobné pasienky.

Alpínske lúky– vyskytujú sa len vo Vysokých a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1800 m. Chladnomilné trávy a byliny sa striedajú miestami s kríkmi čučoriedok a brusníc. Zachovali sa tu aj vzácne glaciálne relikty: dryatka osemlístková, vŕba laponská a breza nízka.

Podsnežné pásmoje v najvyšších polohách Tatier, kde sú skaly pokryté lišajníkmi.

Lužné lesy– ich zvyšky sa vyskytujú na brehoch a nivách našich riek a potokov. Rastú v nich vŕby, topole, jelše a na suchších miestach duby, bresty a javory.

Členenie biosféry na malom území:

• Lužné lesy– voda sa stáva rozhodujúcim činiteľom
• Vŕbovo a vŕbovo-topoľové lesy– sú na sústavne zaplavovaných územiach
• Brestovo-jaseňové lužné lesy– súrozšírené na častiach nív zaplavovaných len zriedkavo
• Slatinné jelšiny– vytvorili sa v močaristých zníženinách
• Borovicové lesy– vytvorili sa na minerálne veľmi chudobných viatych pieskoch
• Sutinové lesy – rastú na sutinách a skalách horských oblastí

Živočíšstvo

Výskyt živočíšnych druhov sa viaže na určité typy rastlinných spoločenstiev. Rozlišujeme živočíšne spoločenstvá stepí (jarabica, bažant, králik, hraboš, drop), listnatých lesov (diviak, srnec, líška), ihličnatých lesov (diviak, jeleň, tetrov), vysokohorských polôh (kamzík, svišť), vôd, močiarov a ich brehov (pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka).

Veľa živočíšnych a rastlinných druhov vyhynulo alebo sa kriticky znížil ich počet v dôsledku neuvážených zásahov človeka do prírody. Preto sú dnes u nás mnohé druhy rastlín, živočíchov, ale i celé spoločenstvá chránené zákonom (kamzík, svišť, orol skalný, medveď hnedý, rys, vlk, drop...)

Na ochranu vzácnych druhov rastlín, živočíchov, jedinečných prírodných výtvorov a celých prírodných komplexov pred negatívnymi vplyvmi hospodárskej činnosti človeka boli vytvorené chránené územia.

Národné parky: NP Malá Fatra, NP Nízke Tatry, NP Pieniny, NP Slovenský raj, Tatranský národný park.

Chránené krajinné oblasti: Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Muránska planina, Poľana, Ponitrie, Slovenská kras, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy, Veľká Fatra, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie.