Metódy skúmania staršej doby kamennej

Prírodné vedy » Geografia

Autor: chipsinka232
Typ práce: Referát
Dátum: 23.03.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 186 slov
Počet zobrazení: 2 004
Tlačení: 338
Uložení: 342
Metódy skúmania staršej doby kamenne:
Skúmanie nálezov a nálezísk staršej doby kamennej vyžaduje veľmi veľa špecializovaných krokov, ktorých metodika a pracovný postup sa dlhodobo vytvárali behom vývoja bádania. Archeologické pamiatky z tejto doby predstavujú unikátne objekty výskumu, a preto prístup k ich skúmaniu musí byť vždy starostlivo  pripravený a svedomite prevádzaný podľa optimálnych kritérií. Archeologický výskum takých objektov predstavuje tiež operačný reťazec, celú radu úkonov od prípravy, prieskumu, prevádzanie výskumu, spracovanie a interpretácia. Vzhľadom k značne dlhému a zložitému vývoju týchto metód po celom svete je pochopiteľne veľmi náročné prevádzať ich detailné porovnávanie, vysvetľovanie a hodnotenie. Je potrebné dodržať reťazec poznávacích postupov, ktoré umožňujú skúmanie javov z najrôznejších hľadísk. Optimálne riešenie leží v synchronizovanom kladení najrôznejších otázok hľadania odpovedí, riešení a možností výkladu. Metódy výskumu staršej doby kamennej sa delia do nasledujúcich krokov.

1., PRÍPRAVA TERÉNNEHO VÝSKUMU :
Archeológ by mal byť vybavený dostatočným množstvom teoretických a praktických znalostí, predvídavosťou a predstavivosťou tak, aby dokázal javy odhaliť a analyzovať čo najúčelnejšie a najracionálnejšie. Príprava skúmania terénu môže plánovane i neplánovane reagovať na najrôznejšie podnety.

Môže byť vyvolaná:
1., náhodným nálezom (zberom, výkopom alebo nálezom vo výkope, nálezom v zbierke)
2., prípravou záchrannej akcie
3., revíziou známych lokalít

Vlastná príprava by mala zahrňovať niekoľko základných krokov:

a) čo najlepší faktografický záznam informácií, ktoré iniciujú túto prípravu
b) kartografickú prípravu, presné vyčítanie údajov zo základných, geologických a hydrologických máp
c) štúdium archívnych záznamov o eventuálnych starších nálezoch na danej lokalite

Poradie týchto krokov môže byť ľubovoľné, ale za predpokladu, že budú prevedené všetky. Vo svojom dôsledku vedú k pripravenosti vnímať javy v ich súčasnom skutočnom kontexte.

2., PRIESKUMY A VÝSKUMY :
Vlastný terénny výskum môže iniciovať veľa podnetov, ktoré môžeme rozdeliť zhruba do dvoch skupín:

1., akcie vyvolané momentálnym nálezom ( môžu byť vyvolané prieskumom v oblasti veľkých zemných prác- stavby ciest, tovární a budov. Ide o kombináciu horizontálneho a vertikálneho pozorovania v teréne.)

2., akcie vyvolané potrebou overenia, či revízie starších nálezov a zbierok ( môžu byť založené na literárnych alebo archívnych rešerší určitej oblasti alebo celkovou rešeršou nálezov záujmových oblastí, či zámerným mapovaním výskytu nálezov určitého charakteru v danej oblasti.)
Tieto dva základné smery sa môžu medzi sebou rôzne kombinovať. Po týchto prípravách môže byť zahájená vlastná fáza výskumu priamo v teréne. Pre umiestnenie exkavačných zón sú najdôležitejšie aktuálne nálezy. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti patrí k najčastejším prípadom objav archeologických nálezov na povrchu ornice, je nutné, aby tieto nálezy boli zamerané tak aby po ich odstránení bolo možné opäť identifikovať ich pozíciu. Dynamiku tejto časti postdepozičných procesov  však nejde generalizovať, takže každá lokalita vyžaduje vlastné postupy, prispôsobené danému nálezisku. Rozdiely môžu spočívať v pestrosti geomorfologickej situácie, charaktere podložia hlavne činnosti človeka, ktorých dynamiku môžeme smerom do minulosti iba ťažko odhadovať. Celá rada archeologických objektov (napr. kosti, uhlíky, vypálená hlina) v tejto vrstve veľmi rýchlo zaniká a my musíme zo stratou tohto informačného potenciálu počítať. Aj napriek týmto negatívnym javom povrchové nálezy v ornici predstavujú významný informačný zdroj, ktorý nám významne zužuje prieskumný priestor. Ich zaznamenávanie na povrchu by malo byť prevádzané veľmi presne, pretože sa pohybujeme v, alebo veľmi blízko, priestoru vlastného náleziska, ktoré môžu byť reprezentované jednotlivými archeológ. objektmi ( kamennou štiepanou industriou, kosťami, uhlíkmi, ale tiež veľkými kameňmi, opálenými kameňmi, nápadnými zmenami v štruktúre zeminy, indikujúcimi zahĺbenie...), ktoré musí z tejto fáze podliehať presnej priestorovej (3D) i typologickej identifikácií, aby bolo možné tieto nálezy stotožniť z výsledkami vlastných následných exkavačných prác. Posledným, hlavným a konečným krokom arch. výskumu je vymedzenie exkavačného priestoru z vlastnými výkopmi, ktoré môžu postupovať ako po prirodzených alebo mechanických vrstvách, za tradičného rozdelenia exkavačnej plochy do menších, umelých kvadrantov. Všetky zásahy, nálezy, zmeny atď. musia byť čo najlepšie zdokumentované, popísané a zaznamenané pretože touto fázou pôvodné doklady o skúmanom nálezisku nenávratne miznú, resp. sa menia v arch. prameň, ktorý je objektom ďalšieho výskumu a interpretácie. Vlastný arch. výskum, ktorý sa väčšinou prevádza až do totálneho vyčerpania náleziska, predstavuje veľmi zložitú, namáhavú a organizačne náročnú prácu, za spoluúčasti celého zástupu pracovníkov a špecialistov z rôznych vedných odborov. Je nutné mať na pamäti že údaje získané priamo pri výskume sú vždy jedinečné a neopakovateľné, a preto musia byť deskripčné a identifikačné metódy volené tak, aby umožňovali viacsmernú interpretáciu podľa súčasného stavu poznania. Základnou stratégiou výskumu arch. náleziska je poznanie, že arch. činnosti, od počiatku do konca, sú činnosťami deštruktívnymi, tj. nezvratnými, lebo odstraňujú nálezovú situáciu. Oddelenie jednotlivých výskumných fáz, či ich vynechanie, prestavuje nesystémové chovanie, i keď by bolo vyvolané akoukoľvek príčinou. Komplexná metóda výskumu náleziska bola aplikovaná nielen na náleziskách v otvorenej krajine, ale tiež v jaskyniach. Príprava výskumu – rešerše, mapové a geolog. podklady , teda teoretické zoznámenie s krajinou, súčasnou i minulou, orientované zbery pred zahájením skrývok i po ich dokončení by mali optimalizovať vl. arch. výskum na predom vytipovaných a ohraničených náleziskách. Táto práca je značne variabilná a pre jej prevedenie môžeme používať iba obecné postupy, ktoré  je nutné prispôsobiť situácii na lokalite, technickým, finančným a v neposlednej rade aj ľudským možnostiam. Obrovský rozmach počítačovej techniky, meracej techniky atď, umožňujú súčasnosti vysoko racionálny záznam veľkého množstva sledovaných informácií súčasne a ich vysoko efektívne vyhodnocovanie a následnú interpretáciu.

Základ moderného výskumu bol položený v Tmani v r. 1994. Tmaň je prototypom lokality bezprostredne  ohrozenej výstavbou veľkého priemyselného objektu. Vlastný arch. výskum bol vyvolaný ohrozením miesta plánovanou stavbou. Prvým krokom bolo detailné prevedenie povrchového prieskumu celého ohrozeného areálu aj s prevedením leteckého snímkovania a geolog. sondáží a vrtov. Celý priestor bol rozdelený na štvorce o strane 50 m, ktorých bolo celkom 261 a pokrývali plochu 65,25 ha. Povrchová prospekcia mala dve fázy, prvú orientačnú ( snaha o lokáciu arch. nálezov), ktorá prebiehala krížovou metódou povrchových zberov. Fáza druhá bola orientovaná na vybrané štvorce, tj. štvorce z výskytom arch. nálezov. Týmto spôsobom bol detailne vymedzený výskyt a zhluky paleolitickej kamennej štiepanej industrie, ktoré obmedzili skúmaný priestor na 8 sektorov. Ďalším krokom bolo zahájenie vlastných exkavačných prác v sektoroch s koncentráciou nálezov. Výskum jedného zo štvorcov viedol bádateľov k názoru že bola preskúmaná jedna z niekoľkých koncentrácií kamennej štiepanej industrie. Pokračovanie výskumu v r. 1996 malo za úlohu hypotézu viacerých koncentrácií overiť. Tomu odpovedala ich zmenená stratégia položenia arch. sond. Štvorce dva krát dva metre z r.1994, tvoriace skúmanej časti viac-menej jednotlivú plochu, boli nahradené lineárnymi sondami, položenými v smere S-J tak, že sondy o konštantnej šírke 1 m a variabilnej dĺžke, max. však 50 m, boli kladené vždy v 10 m vzdialenostiach od seba, tak aby bolo možné overiť existenciu ďalších koncentrácií. V jednom zo štvorcov boli takéto sondy orientované v smere V-Z. Týmto spôsobom bolo zistené, že existencia ďalších koncentrácií nie je preukázateľná.  Oproti hustote nálezov z r.1994, hustota poklesla o viac než polovicu. Z tohto faktu možno usúdiť, že sa nejedná o koncentrácie nálezov, ale iba o ich sekundárne rozvlečenie orbou.

Ďalším príkladom je výskum vo Veľkom Prítočne, ktorý prebehol v r.1998. Na tejto lokalite neboli zaistené tak optimálne podmienky prípravných fáz výskumu ako v predchádzajúcom prípade. Aj keď bola lokalita objavená až po skrytí ornice na stavenisku priemyselného objektu, v rozsahu 3,5 ha, bola na jednom mieste determinovaná kumulácia paleolitických artefaktov, rozkladajúcich sa na ploche 9 m štvorcových. Rekonštrukciou nálezovej situácie bolo zistené, že predbežný arch. prieskum povrchu ornice by bol negatívny, lebo kamenná industria sa nachádzala mimo sféru orby. Stratégia výskumu bola volená podľa tejto situácie. Stredom koncentrácie bol položený kríž 4 sektorov, v rámci ktorých bol prevedený detailný arch. výskum, za použitia exkavačných metód s dvojdimenzionálnou dokumentáciou každého nájdeného silicitu. Vedľa toho bol prevádzaný detailný zber v celom priestore staveniska, ktorý dokázal, že výrazná koncentrácia v mieste výkopov je osamotená. Rozdiel hustoty nálezov medzi plochou výskumu a ostatnou sledovanou plochou je viac ako 1800x väčší, čo je významným faktom, ktorý bol potvrdený aj arch. výskumom konštatujúcim neporušenú disperziu kamenných artefaktov alochtonného pôvodu, zrejme vo vnútri a najbližšom okolí objektu. Metóda použitá pri výskume oboch lokalít prináša výsledky ktoré sú obecne zrovnateľné, čo dokazuje ich relatívnu a komparatibilnú exaktnosť.

Podrobné trojdimenzionálne údaje o všetkých artefaktoch a ostatných dokladoch tak umožňujú analyzovať aj zložité priestrové javy spojené s kamennou štiepanou industriou, napr. vo vzťahu k priamej rekonštrukcii výrobného postupu (metóda skládaniek) pri odbíjaní kamennej suroviny, ktoré môžu vypovedať nielen o technolog. postupe pri vlastnej výrobe, ale aj sekundárnych úpravách a zmenách nástrojov, ale tiež o primárnej, sekundárnej a terciálnej dynamike pohybu týchto artefaktov od ich vzniku až po uloženie v sedimentoch, tj. po vyradení zo živého kontextu.

3., METÓDY SPRACOVANIA ARCH. POZOROVANÍ A DÁT :
Základom arch. práce je čo najpodrobnejšie a zároveň najkomplexnejšie prevádzanie výskumu, teda arch. záznamu a následne jeho interpretácii. Ide o vyhodnotenie nálezovej situácie (rozloženie všetkých artefaktov- kamenných i kostených nástrojov, odpadu, ohnísk, staveb. úprav – zahĺbenie či navŕšenie zeminy...). Tento postup sa skladá zo záznamu terénneho výskumu prevádzaného tradične v podobe podrobných plánov, do ktorých archeológ zachycuje všetky pozorovania pri výskume, napr. disperziu a polohu artefaktov, veľkých kameňov a kostí, výskyt vypálenej zeminy a uhlíkov, umelé zahĺbenia alebo naopak navŕšenia hliny, kamene, kosti, tiež prázdne miesta bez nálezov, či naopak ich koncentrácia a pod. Vedľa týchto pozorovaní priamo pri výskume je potrebné sledovať i ďalšie hľadiská, ako napr. charakter podložia i jeho drobné zmeny, geomorfologické pozície nálezísk rôzne geolog. pozorovania (predepozičné, depozičné a postdepozičné procesy). Ďalšou základnou aplikáciou databázy nálezov je vyhodnocovanie jednotlivých typov artefaktov, ich skupín a ďalších kritérií a ich kombinácia. Tie najzákladnejšie sú priemernej dĺžky, šírky, výšky, indexy sfericity a mnoho ďalších parametrov a ich kombinácii. Ďalšie významné kritérium predstavuje typologická klasifikácia artefaktov. Tá musí byť podriadená štandardizovanému klasifikačnému systému, napr. typológii F. Bordesa a jeho modifikáciam pre starý a stredný paleolit, alebo typológii pre mladý paleolit od D. de Sonneville-Bordes a J. Perrota. Aplikácia štandardizovaného typologického hodnotenia je významná pre porovnávanie výsledkov typolog. analýzy s inými kolekciami kamennej štiepanej industrie, čo je veľmi dôležité pre kultúrne a rámcovo časové zaradenie hodnotených kolekcií artefaktov. V zásade sú typolog. systémy jedno alebo viac kritériové a odrážajú sumu poznania v určitom čase bádania, majú svoje výhody aj nevýhody. Prvý s týchto systémov, nazývaný tiež monotetický, založený na koncepte typov a vychádza z charakter. znakov vybraného kusu artefaktov, ako klasifikačného typu, podľa ktorého je zaradený do určitej skupiny. Patria k nim predovšetkým typologické klasifikácie, ktoré boli v 50. a 60.r. 20. st. zavedené pre hodnotenie fr. starého, stredného a mladého paleolitu a od nich odvodené rôzne jazyk. mutácie. Tak vznikli typolog. štruktúry, ktoré boli chápané ako záväzné pre unifikáciu hodnotenia jednotlivých typov artefaktov. Tento systém viedol k prehľadnému spracovaniu podstatných častí nálezov. S tým bola zároveň vyvinutá metóda jednoduchej statickej analýzy. Prvá sa nazýva histogram, ktorá ukazuje na dvojosom grafe percentuálne zastúpenie každého typu. Druhý, hromadný graf, je založený na rovnakom princípe, ale hodnoty následných typov sa pripočítajú k predchádzajúcim. Ako ďalšie kritéria pre porovnávanie mladopaleolitických kolekcií boli zvolené tzv. indexy rozdelené do týchto variant: 1.celkové indexy, 2.čiastkové 3.indexy charakteristických skupín Táto aplikácia bolo zkritizována, že typologický systém je predovšetkým pracovným postupom a nie apriorným kultúrne historickým faktorom.

Ďalšiu kritiku Bordesova systému je možné zhrnúť do 4 okruhov:

1) používanie kritérií pre vymedzenie typov je subjektívny, kritéria sú často heterogénne
2) žiadny typ není kvantitatívne demonštrovaný tak, aby prezentoval oddelené modality
3) existencia terminologickej nekonzistencie v aplikácii kritérií
4) presný význam Bordesovy typologie je nejasný a neznámy
Druhý typ analýzy je označovaný ako polytetický, založený na analýze súhrnu opakujúcich sa atribútov, ako je surovina, technologické prvky, retuše...Jeden z týchto prvých systémov vytvoril G. Laplace-Jauretche a nazval ich analytickou typológiou. Ďalšie systémy boli vytvorené v USA a Nemecku. Proti doposiaľ používaným analýzam hodnôt bol zavedený nový index (index sféricity), ktorý udáva v jedinom čísle trojdimenzionálnych rozmerov artefaktov, ktoré vyjadrujú jeho robusticitu. Výstupom týchto analýz sú jednoduché grafy, ktoré umožňujú názorné porovnanie štýlovej jednoty najrôznejších artefaktov vopred daných metrických kategóriách. Môžeme tak analyzovať tvarovú jednotu skúmaných typov artefaktov v rôznych zostavách, čo v prípade staropaleolitickej industrie predstavuje významný analytický prostriedok pre skúmanie tvarovej a typovej homogenity (možnosť hodnotenia štýlovej čistoty pri hodnotení intencionality). Tento prístup je vhodný pre analýzu veľkých kolekcií kemennej štiepanej industrie, kde môžeme medzi sebou porovnávať a vážiť podobnosti, či rozdielnosti kolekcií aj s ohľadom na rozdiely v opracovanej kemennej surovine, v typu náleziska, vzdialenosti od zdrojov suroviny ..., teda umožňuje viacsmernú analýzu celých skupín nálezísk, kultúr, kultúrnych okruhov.

4.,INTERPRETÁCIA DÁT A POZOROVANIE:
Vrcholom činnosti pri zpracovávaní a hodnotení lokalít a nálezov je ich interpretácia. Môže prebiehať v niekoľkých úrovniach, ktoré majú za cieľ vysvetliť najrôznejšie činnosti a väzby v rámci výrobných procesov a použitia artefaktov, charakteru a spôsobu používania sídelných i výrobných objektov i celých sídlisk, charakterov kultúry a sociálnych, ekonomických i ekologických kontextov. Pri týchto interpretáciách archeológia využíva kombinácie najrôznejších analýz prírod. vied (geológia, mineralógia, pedológia, matematika...) i príbuzných humanitných odborov (sociológia, psycholňogia, etnológia...). Okrem týchto metód môže z vlastného arch. hľadiska používať rôzne špecializované metódy, či odbory, ktoré sú kombináciou rôznych vedných disciplín (trasológia, paleoekológia...). Všetky tieto prístupy by mali viesť k interpretácii získaných poznatkov v zmyslu vysvetlenia života dávnych ľudí, i keď metódou istého modelovania týchto činností v ich jednotlivostiach a dynamického komplexu. Rozvoj bádania o paleolite už tak vyspel že archeológia pre svoju celkovú interpretáciu nemusí vysvetľovať činnosti pravekého človeka, ale môže svoju interpretáciu založiť na vedeckých analýzach, ktoré vychádzajú z arch. výskumov a spracovania ich výsledkov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#histogram


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu