Pedosféra

Prírodné vedy » Geografia

Autor: diana
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 01.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 480 slov
Počet zobrazení: 7 229
Tlačení: 640
Uložení: 669

Pedosféra 

Pedosféra – pôdny pokryv Zeme, je najmladšou časťou FGS, vznikla po osídlení súše živými organizmami

Pôda – ľubovoľná časť pedosféry od jej povrchu až po podložnú horninu

Význam pôdy:

-   je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve
-  ovplyvňuje hydrologické pomery – napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody
n  spolu s rastlinstvom napomáha regenerácii ovzdušia

Zloženie pôdy
-  Pôda sa skladá z neživej a živej zložky – korene rastlín, pôdny edafón = pôdne organizmy (baktérie, plesne, huby, červy, hlodavce,...)
-  neživá zložka je tvorená anorganickou a organickou časťou
-  Anorganickú časť tvorí pevný (minerálne a horninové časti), kvapalný (pôdna voda) a plynný (pôdny vzduch) podiel. Pôdna voda a pôdny vzduch sú vo voľných priestoroch – pôdnych póroch
n  Organickú časť tvorí humus – vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov, veľkú časť humusu tvorí uhlík a dusík, ovplyvňuje úrodnosť pôdy
  
Vývoj pôdy je dlhodobý proces, vznik pôdy je spojený s rozpadom a rozkladom hornín pri zvetrávaní. Poznáme:
-  1. mechanické zvetrávanie hornín – prebieha hlavne pôsobením klimatických činiteľov (teplotné zmeny)
-  2. chemické zvetrávanie – prebieha medzi pôdnymi časticami, pôdnou vodou a slabými kyselinami – dochádza tu pomocou chemických reakcií k vzniku nových látok v pôde
-  3. biologické zvetrávanie – pôsobením živých organizmov – rozkladajú, rozpúšťajú, premiešavajú
 

Podľa zrnitosti určujeme pôdne druhy – používa sa napr. Novákova klasifikačná stupnica – podľa obsahu ílových častíc (častice menšie ako 0,01 mm) v pôde rozlišujeme: piesočnaté – ľahké pôdy(0-10% ílovitých častíc), hlinité  - stredne ťažké pôdy(30-45%), ílovité – ťažké pôdy (60-75%)

Pôdny typ – určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, kt. vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov (materská hornina, klíma, georeliéf, živé organizmy, podzemná voda, človek), určujeme podľa pôdnych horizontov (pôdne horizonty – vrstvy, vytvorené pôdotvorným procesom, odlišujú sa farbou a vlastnosťami)
 
Úrodnosť  ( biologická vlastnosť) - schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Môže byť prirodzená – bez zásahu človeka (lesné pôdy) a kultúrna úrodnosť – vznikla obrábaním, hnojením,...prirodzených pôd.

Vybrané pôdne typy v stred. Európe:

Najvýznamnejší vplyv na pôdu tu majú nadmorská výška, materská hornina, vegetácia a voda

Výsledkom pôsobenia týchto činiteľov je pestrá skladba pôd. Z nich najviac sa vyskytujú:
  v nížinách: černozem, hnedozem
  v kotlinách: ilimerizovaná pôda a oglejené pôdy
  v pohoriach: hnedé lesné pôdy, rendziny (krasová oblasť), podzoly (ihličnatý les), rankre
  pri vodných tokoch: nivné pôdy, glejové pôdy, čiernice
 
Horizonty sa označujú písmenami A, B, C
horizont A – humusový, má hrúbku 10-30 cm, hnedú až čiernu farbu, bohatý na živiny
horizont B – nachádza sa pod horizontom A – obohatený alebo iluviálny horizont,
vnútropôdne zvetrávanie, obsahuje menej organických látok, možný výskyt jemných ílovitých častíc, kt. boli premiestnené presakujúcou vodou z horizontu A, žltá až hnedá farba
horizont C – pôdotvorný substrát, tvorený zvetranou materskou horninou

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu