Medzinárodné integrácie a organizácie

Medzinárodné  integrácie 

Pojem integrácia – používa sa hlavne pre formy a procesy spájania, zlučovania, prípadne zrastania pôvodne izolovaných alebo samostatných jednotiek do jediného a vnútorne jednotného systému, čím sa vytvára nový celok.

Pod medzinárodnou integráciou chápeme v súčasnosti proces spájania sa štátov do väčších organizovaných zoskupení. Medzinárodné organizácie môžeme pokladať za formu mnohostrannej medzinárodnej spolupráce, určenú na základe dohody, zahrňujúcej relatívne stály rozsah členstva, existenciu stálych orgánov s definovanými kompetenciami obsiahnutých v štatúte organizácie.

Hospodárske integrácie sú moderným javom súčasného sveta. Pomáhajú prekonávať úzke národné a štátne hľadiská a vytvárajú podmienky pre pozitívny ekonomický i sociálny vývoj krajín. Integrovaný celok má vďaka rozsiahlejšiemu trhu väčšie možnosti celkového rozvoja, lepšie predpoklady pre vyrovnávanie rozdielov v úrovni  jednotlivých častí a ľahšie reaguje na prípadné nepriaznivé vonkajšie ekonomické vplyvy – surovinové a odbytové krízy, vojnové konflikty a pod... Nevýhodou je zvýšenie konkurencie pre niektoré miestne výrobky a hlavne požiadavka vzdať sa časti štátnej suverenity v prospech celku. Táto politická nevýhoda sa však vyrovnáva výhodami ekonomickými.
Medzi medzinárodnými organizáciami môžeme ako zvláštnu skupinu vyčleniť nadnárodné ( nadštátne ) organizácie. Nadnárodné organizácie majú  vytvorený odlišný systém presadzovania záujmov zoskupenia ako celku:
-  členské štáty na ne trvalo a bezvýhradne prenášajú niektoré svoje suverénne práva
-  ich pravidlá pripúšťajú väčšinové hlasovanie, kt. je záväzné aj  pre členské štáty, kt. s uznesením nesúhlasia
-  predpisy vydané organizáciou platia na území členských štátov priamo a majú prednosť pred predpismi vnútroštátnymi, ...
V súčasnosti je typickým predstaviteľom nadnárodnej organizácie Európska únia.

Organizácia spojených národov

OSN je v súčasnosti jedinou medzinárodnou org. so skutočne univerzálnym a zároveň globálnym charakterom. Plní mnohé funkcie, pričom hlavnú úlohu medzi nimi  zaujímajú udržanie svetového mieru a bezpečnosti a tiež rozvoj priateľských vzťahov medzi všetkými členskými krajinami, ďalej výmeny skúseností, iniciovanie rozvojových programov, ako aj predchádzania sporom a konfliktom, podporovať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám bez ohľadu na rozdiely v rase, pohlaví, jazyku a vierovyznaní, ...
 
OSN vznikla na základe presvedčenia, že mier a bezpečnosť po 2.sv. vojne je možné udržať prostredníctvom vytvorenia globálnej a univerzálnej svetovej organizácie. Zakladajúca zmluva – Charta OSN bola podpísaná 26.6.1945 predstaviteľmi 50 zakladajúcich štátov.
Dôležitými zásadami správania sa členských štátov sú : suverénna rovnosť, nezasahovanie do vnútorných záležitostí, mierové riešenie vzájomných sporov, vylúčenie sily z medzinárodných vzťahov, kolektívna bezpečnosť, ...
Medzi hlavné orgány patria : Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada, Poručenská rada, Medzinárodný súdny dvor a Sekretariát.
Členstvo : všetky nezávislé štáty s výnimkou Vatikánu, kt. má štatút stáleho pozorovateľa pri OSN
Hlavné sídlo : New York, ďalšie úrady sú v Ženeve, Viedni a tiež na všetkých kontinentoch
 
Valné zhromaždenie – prejednáva všetky otázky s výnimkou prípadov patriacich do kompetencie BR, skladá sa zo všetkých členských štátov, pričom každý disponuje jedným hlasom
Bezpečnostná rada – má zodpovednosť za udržovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozhoduje aj  o prijatí nových členov, pozastavení členstva, vylúčení štátov. Je zložená z 15 členov, z kt. má 5 status stálych : USA, V.Británia, Francúzsko, Rusko, Čína. Ostatní členovia sú volení každé dva roky prostredníctvom VZ.
Hospodárska a sociálna rada – skladá sa z 54 členov, volených VZ, každoročne sa mení tretina jej zloženia. Schádzajú sa 2 krát do roka. Rieši mnohé úlohy – sústreďuje sa na analýzu javov kultúrnych, ekonomických, rieši otázky hospodárskej a technickej pomoci rozvojovým krajinám, ...
Poručenská rada – vznikla s cieľom pripravovania závislých území rôzneho typu na nezávislosť, v súvislosti s dekolonizáciou stratila na význame, formálne ukončila svoju činnosť v r. 1994
Medzinárodný súdny dvor – rieši výlučne spory právnej povahy medzi štátmi , spracováva posudky pre najvyššie orgány OSN, pozostáva z 15 sudcov volených na obdobie 9 rokov, volených do úradu VZ
Sekretariát – je utvorený z administratívneho personálu OSN, na čele stojí generálny tajomník ( Pan Ki – mun, J.Kórea ), volený na 5 rokov na zasadaní VZ na základe doporučenia BR, je koordinátorom fungovania systému OSN a pôsobí vo všetkých hlavných orgánoch OSN.
 
OSN zamestnáva asi 27 000 stálych pracovníkov. Jednotlivé štáty prispievajú na činnosť OSN rôznou výškou príspevkov, odvodených od veľkosti hrubého domáceho produktu. Dôležitú úlohu v činnosti OSN hrajú jej špecializované organizácie. Patrí k nim napr. Medzinárodná organizácia práce – ILO, Organizácia OSN  pre výživu a poľnohospodárstvo – FAO, Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru – UNESCO, Svetová poštová únia – UPU, ...

 

Popri špecializovaných organizáciách existujú v rámci systému OSN dve dôležité organizácie s autonómnym statusom – Medzinárodná agentúra atómovej energie – IAEA, a Svetová obchodná organizácia – WTO: Svetová obchodná organizácia (z anglického World Trade Organization) stanovuje pravidlá obchodovania medzi štátmi na globálnej resp. takmer globálnej úrovni. Vznikla v roku 1995 a sídli v Ženeve. V súčasnosti má 151 členov, ktorých podiel na svetovom obchode predstavuje 97%. Hlavným cieľom WTO je liberalizácia svetového obchodu - odstraňovanie prekážok a  zabezpečenie hladkého, voľného a predvídateľného prúdu obchodovania. Organizácia slúži ako fórum pre vlády členských štátov pre uzatváranie obchodných dohôd a riešenie obchodných sporov.  Zároveň stanovuje medzinárodné obchodné pravidlá, ktoré sú členské štáty povinné dodržiavať.
 
OPEC :Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (z anglického Organization of Petroleum Exporting Countries, OPEC) je permanentnou, medzivládnou organizáciou, ktorá vznikla v roku 1960 v Bagdade a sídli vo Viedni. Ciele: Koordinovať a zjednocovať ropné politiky členských krajín a zaistiť stabilitu ropných trhov tak, aby bolo možné zabezpečiť efektívny, hospodársky výhodný a pravidelný prívod ropy spotrebiteľom, stály príjem pre producentov a kapitálovú návratnosť pre investorov. Členské štáty: Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia, Venezuela, Katar, Indonézia, Líbya. Spojené arabské emiráty, Alžírsko, Nigéria, Ekvádor, Gabon a Angola.

APEC: Integrácia v rámci Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce. Hlavné ciele: vybudovať systém založený na voľnom obchode a investovaní v ázisjko - pacifickom regióne do roku 2010 pre rozvinuté ekonomiky a do roku 2020 pre rozvojové štáty. Má 21 členov. Spolupráca medzi krajinami sa sústreďuje na obchodovanie a hospodárske otázky. Skupinu členských ekonomík tvoria: Austrália, Brunej, Kanada, Čile, Čínska ľudová  republika, Hong Kong, Čina, Indonézia, Japonsko, Kórejska republika, Malajza, Mexiko, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Peru, Filipínska republika, Ruská federácia, Singapur, Taiwan, Thajsko, Spojené štáty americké a Vietnam .

NAFTA (z anglického North American Free Trade Agreement) je skratka pre Severoamerickú dohodu o voľnom obchode, čo je obchodná dohoda o zóne voľného obchodu medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom. Základným cieľom NAFTA je vytvoriť zónu voľného obchodu, a tým zjednodušiť priebeh medzinárodného obchodu medzi spomenutými štátmi.

AÚ - Africká únia : Africká únia vznikla v roku 2002 ako nástupnícka organizácia zoskupenia Organizácie africkej jednoty (OAJ). Africká únia bola vytvorená podľa vzoru EÚ.  Ciele: zbaviť kontinent pozostatkov kolonizácie a segregácie, posilniť jednotu  a solidaritu v Afrike, koordinovať a upevňovať rozvojovú spoluprácu, zaručiť suverenitu a teritoriálnu integritu členských štátov a propagovať medzinárodnú spoluprácu v rámci OSN. Integrácia afrických krajín pozitívne vplýva na riešenie sociálnych, hospodárskych a politických problémov ako aj  na zvyšovanie podielu kontinentu vo svetovom hospodárstve. Členské štáty: Alžírsko, Angola, Benin, Botswana, Burkina, Burundi, Kamerun, Kapverdy, Stredoafrická republika, Čad, Komory, Konžská demokratická republika, Konžká republika, Pobrežie Slonoviny, Džibutsko, Egypt, Rovníková Guinea, Eritrea, Etiópia, Gabon, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Keňa, Lesotho, Libéria, Líbya, Madagaskar, Malawi, Mali, Mauritánia, Maurícius, Mozambik, Namíbia, Niger, Rwanda, Saharská arabská demokratická republika, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Senegal, Seychely, Sierra Leone, Somálsko, Juhoafrická republika, Sudán, Svazijsko, Tanzánia, Togo, Tunisko, Uganda, Zambia, Zimbabwe.

OECD je skratka pre anglické pomenovanie inštitúcie Organisation for Economic Co-operation and Development, ktorú v slovenčine poznáme pod názov Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. Sídli v Paríži. Úlohy a ciele: pomôcť budovať silné ekonomiky svojim členským štátom, zvýšiť ich efektivitu ako aj rozširovať liberalizáciu medzinárodného obchodu. OECD má tiež pomôcť udržiavať stabilitu a rozvíjať národné ekonomiky a prispievať k znižovaniu nezamestnanosti. Zoznam členských krajín: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Rakúsko, Grécko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, USA, Veľká Británia Japonsko, Austrália, Fínsko, Nový Zéland, Mexiko, Česko, Kórejská republika, Poľsko Maďarsko, Slovensko (2000) .
 
NATO - (North Atlantic Treaty Organisation)  je medzivládna  vojensko – politická organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Je založená na spoločných hodnotách demokracie a ľudských práv, pričom sú členské štáty rovnocenné. Jej členské krajiny si zachovávajú suverenitu a nezávislosť. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Bezpečnosť je prijímaná komlexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnej obrany na svete. NATO bolo napokon založené vo Washingtone 4. apríla 1949. Od apríla 2004 má NATO 26 členov: Belgicko, Dánsko, Francúzsko (vystúpilo z vojenských štruktúr od 1966 do 1993), Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty, Veľká Británia a Írsko (1949), Grécko, Turecko (1952), Nemecko (Západné Nemecko 1955, 1990 spojene s NDR ako SRN), Španielsko (1982), Česko, Maďarsko, Poľsko (1999),  Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko (2004). V súčasnom období jej strategický koncept  obsahuje úlohy:

- posilnenie transatlantického spojenia
- vývoj efektívnou vojenskou schopnosťou
- podpora pre Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku
- zamedzenie a zvládnutie konfliktov
- partnerstvo, spolupráca a dialóg,
- rozšírenie
- kontrola zbrojenia
- odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní

MERCOSUR - alebo Spoločný trh juhu (po španielsky Mercado Común del Sur - spoločný trh juhu).Je regionálna obchodná dohoda (pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Venezuela. Vznikla v roku 1991. Jej účelom je podporovať slobodný obchod medzi týmito krajinami. Má slúžiť ako protiváha k združeniu podobného charakteru NAFTA. Úlohou je vyrovnať sily v svetovej ekonomike, najmä oslabiť vplyv USA a Európskej únie. V budúcnosti chce Mercosur zjednotiť celú Južnú Ameriku.

ASEAN - Association of South-East Asian Nations je medzivládna organizácia politickej, hospodárskej a kultúrnej kooperácie  južno ázijských krajín, bola založená 8. augusta 1967 v Bangkoku, Thajsku. Ciele: urýchliť hospodársky rast, sociálny proces a kultúrny rozvoj v duchu rovnosti a partnerstva v  tomto regióne, aby sa posilnil základ pre blahobytné a mierové spoločenstvo južnovýchodných ázijských štátov, podpora regionálneho mieru a stability. Dnes obsahuje hospodárska kooperácia ASEAN obchod, investície, priemysel, služby, financie, poľnohospodárstvo, lesohospodárstvo, energiu, dopravu a komunikáciu, malé a stredné podniky a turizmus. Členské štáty: Indonézia, Malajzia, Filipíny, Singapur, Thajsko, Brunej, Vietnam, Laos, Myanmarsko, Kambodža.

EÚ – Európska únia : je jedinečné medzinárodné hospodárske a politické spoločenstvo  demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky. Od posledného rozšírenia (r. 2007) ju  tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 496 miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie). Členské krajiny EÚ: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.

EÚ bola vytvorená v roku 1992 na základe Maastrichtskej zmluvy, ktorá nadväzovala na predchádzajúce európske aktivity, siahajúce do 50. rokov 20. storočia. (Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Európske spoločenstvo atómovej energie a Európske hospodárske spoločenstvo sa zlúčili - v r. 1967 vstúpila platnosť zmluva – a vytvorili Európske spoločenstvo, kt. sa od 1.11.1993 pretvorilo na EÚ).
Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A predovšetkým nové ciele - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Od podpisu Maastrichtskej zmluvy sa oblasti činnosti EÚ, alebo politiky EÚ, delí do tzv. Troch pilierov. Pod prvý pilier spadajú tie politiky, ktoré majú väčšinou spojitosť s hospodárstvom členských štátov a boli realizované už pred Maastrichtom ( spoločná poľnohospodárska politika, hospodárska a menová únia, spoločná obchodná politika, spoločný trh, dopravná a ekologická politika, Schengenský priestor, azylová a prisťahovalecká politika, veda, vzdelanie a kultúra,...) Európska únia o nich rozhoduje sama prostredníctvom Európskej komisie. Politiky spadajúce pod ďalšie dva piliere ( 2.pilier - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, 3. pilier - Justícia a vnútorná bezpečnosť) boli zavedené až Maastrichtskou zmluvou, integrácia v týchto oblastiach je veľmi politicky citlivá a preto majú členské štáty pri rozhodovaní veľmi často právo veta. Výsledky činnosti EÚ:  Voľné cezhraničné cestovanie a obchod, euro (jednotná európska mena, 1.1.1999), bezpečnejšie potraviny a zdravšie životné prostredie, lepšia životná úroveň v chudobnejších oblastiach, spoločné opatrenia v oblasti zločinu a terorizmu, lacnejšie telefonické hovory a cestovanie lietadlom, veľké množstvo príležitostí študovať v zahraničí,...Aby sa toto všetko mohlo stať skutočnosťou, krajiny EÚ zriadili orgány, ktoré riadia EÚ a prijímajú právne predpisy.

Hlavnými orgánmi sú: Európsky parlament (reprezentuje obyvateľov Európy), Rada Európskej únie (reprezentuje vlády jednotlivých krajín), Európska komisia (reprezentuje spoločný záujem EÚ) a ďalšie.

Hlavné sídlo EÚ: Brusel, ale aj Štrasburg a Luxemburg