Hlavné etapy vrásnenia Karpát

Hlavné etapy vrásnenia Karpát
- prvá etapa – starohory a prvohory . Niekoľkokrát sa vrásnia usadené horniny mobilných zón, kt. sú následne premenené, sprievodným znakom je aj magmatická činnosť.
- druhá etapa – koniec prvohôr. Varíske vrásnenie – vznikajú magmatické telesá granodioritov, a žúl. kt. tvoria podklad jadrových pohorí.
- tretia etapa – druhohory, krieda. Alpínske vrásnenie – vrásnia sa horniny, kt.sa usadili počas zaliatia morom (vápence, dolomity, sliene), vznikajú príkrovy a utvára sa centrálna časť Západných Karpát.

Na konci druhohôr na severnom okraji Karpát vznikla morská priehlbina(geosynklinála), do kt. sa usadzovali štrk, piesok hlina – z nich vznikli vrstvy striedajúcich sa zlepencov a pieskovcov – flyš. V treťohorách boli zvrásnené – vzniklo flyšové pásmo. Pri tomto vrásnení boli z podložia vyzdvihnuté aj vápence a slieňovce – bradlové pásmo.
Na konci treťohôr ( neogén) dochádza k ďalšej etape vrásnenia( alpínskeho) – na vnútornom okraji Karpát vznikajú zlomy, pozdĺž nich vyteká láva na povrch, vznikajú sopečné pohoria. Zlomy kt. vznikli rozlámali povrch na kryhy. Niektoré sa zdvíhali – utvorili základ pre všetky pohoria centrálnych Karpát, iné poklesli – tam vznikli neogénne kotliny.V nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí  usadzovali štrky, piesky, íly.