Poľnohospodárstvo Slovenska

Poľnohospodárstvo Slovenska

Predstavuje významnú súčasť  hospodárstva štátu, zamestnáva asi  5,7 %  ekonomicky činného obyvateľstva, je úzko prepojené s priemyslom, plní  nenahraditeľné úlohy pri zabezpečovaní výživy, udržiavaní vidieckej zamestnanosti, ...

Napriek mnohým nedostatkom, kt. v poľnohospodárstve existovali pred 2.sv. vojnou, podarilo sa mechanizáciou, intenzifikáciou zvýšiť ha výnosy na trojnásobok, pri trvalom poklese pracovníkov a naša republika sa stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po r.1989 nastali zmeny aj v poľnohosp.

Družstvá sa premenili na podielnické družstvá( pôda a majetok sa rozdelili medzi členov družstva alebo sa odpredali). Štátne majetky sa sprivatizovali, pôvodným majiteľom sa prinavrátila pôda. Koncom 90 – tych rokov sa poľnohospod. výroba stáva stratové odvetvie, tento stav bol výsledkom viacerých faktorov – rýchlejšieho rastu nákladov na produkciu v porovnaní s rastom nákupných cien produktov, znižovanie dotácie štátu do poľnohosp. výroby, nižšej ceny niektorých druhov dovážaných potravín v porovnaní s domácimi,...

Výroba po r.1989 poklesla, pokračovalo  znižovanie zamestnanosti – v r.2004  asi 5% pracujúcich v poľnohospodárstve. V r.2004 – celková výmera pôdy – 4,9 mil. ha, poľnohospodárska pôda – 1,93 mil. ha ( z toho orná pôda – 70%, lúky a pasienky – 26,6% )

Spôsob využitia pôdy závisí hl. od prírodných podmienok, ale aj od vzdialenosti od trhu, mechanizácie, použitia hnojív, pesticídov, ... Najlepšie podmienky na poľ. výrobu majú : Podunajská, Východoslovenská nížina, Juhoslovenská kotlina

Vplyvom pôsobenia rozmanitých prírodných činiteľov sa územie SR člení na 5 poľnohospodárskych výrobných oblastí : kukuričná, repárska, zemiakárska zemiakársko-ovsená, horská. (podľa učebnice)
Poľnohospodárska výroba na Slovensku je zameraná na rastlinnú aj živočíšnu výrobu.

Rastlinná výroba – jej postavenie v jednotlivých regiónoch ovplyvňuje charakter územia a klímy, produkuje potraviny pre ľudí, krmivo pre živočíšnu výrobu a produkty pre priemysel. Na Slovensku prevažuje %ŽV nad RV. Pestovanie plodín je silne závislé od trhovej ekonomiky, hektárové výnosy od klimatických pomerov v danom roku.
Na ornej pôde sa pestujú : 1. zrniny – pšenica, jačmeň, kukurica na zrno,...
2. zemiaky
   3. krmoviny
4. technické plodiny
Celkovou produkciou vynikajú hl. obilniny: pšenica – Podunajská a Východoslovenská nížina, jačmeň – hl. okolie Nitry a Trnavy, raž a ovos – rastie produkcia v dôsledku zmeny stravovacích návykov obyvateľstva (ražný chlieb, ovsené vločky), pestujú sa vo vyššie položených oblastiach, kukurica – nížiny a kotliny južného Slovenska, zemiaky – Spiš, Šariš, Orava, Kysuce, Liptov. Z technických plodín vyniká pestovanie cukrovej repy – roviny a pahorkatiny Juhoslovenskej a Košickej kotliny, z olejnín sa pestuje  hl.  repka a slnečnica , menej mak a sója, chmeľ sa pestuje hlavne v okolí Nového mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian (pokles), rovnomerne rozmiestnenie po celom území  sa vyznačuje pestovanie strukovín (nárast),  južné Slovensko poskytuje vhodné podmienky na pestovanie  zeleniny  ( kapusta, rajčiny, cibuľa, paprika, mrkva, petržlen, uhorky). Zelenina sa pestuje hl. v nivách riek teplejších nížin a aj neďaleko veľkých miest. Na Záhorskej nížine je typické pestovanie kapusty a rozšírilo sa tu aj pestovanie liečivých rastlín.
Z ovocných stromov majú prevahu slivky a jablone, na ďalších miestach podľa počtu ovocných stromov sú broskyne, hrušky, marhule a čerešne.
Celková plocha vinohradov sa oproti r.1990 znížila asi o štvrtinu (rodiace vinohrady – 13 tis. ha, nerodiace – 4 tis. ha ). Máme 7 vinohradníckych oblastí : Záhorská,  Malokarpatská, Podunajská, Nitrianska, Modrokamenská, Východoslovenská a Tokajská

Živočíšna výroba – na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť RV., je menej závislá od prírodných podmienok., ale je tu napojenosť chovu niektorých druhov hospodárskych zvierat na určité plodiny a tiež na spotrebiteľa.  Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva ( racionálnejšou výživou) by sa znížila ekonomická i ekologická náročnosť poľ. výroby.

Hovädzí dobytok – mäso, mlieko a koža ( a hnojivo) – chová sa hl. na Podunajskej nížine, Košickej kotline, na Liptove a Orave. Stavy hov. dobytka sa znižujú – oproti r. 1990 o dve tretiny, zvyšuje sa dojivosť.

Ošípané – chovajú sa hl. v nížinách, kde je najviac krmovín (kukurica, c. repa, jačmeň) – Podunajská, Východoslovenská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina. Počet ošípaných tiež poklesol.

Ovce – sústredený do oblastí s menej úrodnými pôdami ( pasienky) – Zvolenská kotlina, Krupinská planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava, juh Východoslovenskej nížiny. Stavy oviec poklesli oproti r. 1990 o polovicu.

Kone – hl. chov športových a dostihových koní, prevažne na export – Topolčianky

Hydina – počet kusov hydiny nezaznamenal taký pokles ako iné hospod. zvieratá. Prevažnú časť tvoria kurčatá namäso, sliepky navajcia, chov kačíc, husí a moriakov je enej rozvinutý. Veľké chovné stanice sú v Cíferi, Šalgovíku pri Prešove, Ivánke pri Dunaji, Žiline a i.
Produkcia kožušinových zvierat (norky, líšky, nutrie,..) je v útlme, chov králikov

– hl. súkromný sektor formou drobnochovu, chov včiel – hl. v ovocinárskych oblastiach, chov rýb – okolie Levíc a Stupavy, má stúpajúcu tendenciu, nestačí však pokryť domácu spotrebu.
Príčinou poklesu  stavu hospodárskych zvierat je zvýšenie nákladov na ich chov, nižšia rentabilita, konkurencia zahraničných predajcov.

Lesné hospodárstvo

Vplyv človeka na les bol dlhý čas negatívny. Les bol odstraňovaný za účelom získavania ornej pôdy, pasienkov, dreva pre banícku a inú činnosť. S postupným osídľovaním Slovenska a rozvojom hospodárskej aktivity sa zvyšoval aj tlak na lesné porasty, niekde sa už pociťoval nedostatok dreva – vznikla potreba znovuzalesňovania. Pôvodné porasty však boli zvyčajne nahrádzané monokultúrami – hl. smrekovými. Za prvý uvedomelý lesohospodársky zásah možno považovať nariadenie kráľa Žigmunda (r.1426) o obnove lesa pre banské mestá v Zvolenskej stolici. Dôležitým medzníkom vo vývoji lesníctva bol aj r. 1762- založenie Banskej a lesníckej akadémie v B. Štiavnici – prvej vysokej školy technického smeru na svete. V súčasnosti patrí SR k najviac zalesneným krajinám Európy, najväčší podiel lesov vykazuje Žilinský a najnižší Nitriansky kraj.

V súčasnosti lesy zaberajú asi 41% rozlohy Slovenska. Plocha lesov sa každoročne zvyšuje  ( v r.2002 bolo zalesnených 9 tis. ha  – 3 tis. ha ihličnaté, 6 tis. ha listnaté dreviny). V r.2004  bolo asi 59% lesov štátnych a 41% neštátnych ( v individuálnom súkromnom vlastníctve, vo vlastníctve miest a obcí, v cirkevnom vlastníctve alebo sa o ich vlastníkoch ešte rozhoduje ). Zastúpenie jednotlivých drevín odzrkadľuje prírodné podmienky aj zásahy človeka. Celkovo prevládajú listnaté lesy – 58,3% nad ihličnatými – 41,7%. Z ihličnatých drevín je najviac rozšírený smrek(27%), borovica, jedľa, smrekovec, kosodrevina.

Z listnatých drevín – buk(30%), dub, hrab, agát, javor, breza,...
Ťažba dreva v r. 2004 bola 7.3 mil. m³ drevnej hmoty, z toho 4 mil. m³ – ihličnaté drevo, v súčasnosti sa pohybuje okolo 6 mil. m³. Tretinu z vyťaženého dreva predstavovala kalamitná ťažba (r.2004). Najčastejšou príčinou kalamít a poškodenia lesa je vietor, v menšej miere drevokazný hmyz, námraza, sucho, požiare a iné – obhrýzanie najmä mladých drevín zverou, pasenie dobytka, turistika. V niektorých regiónoch sú rozšírené krádeže dreva.

Vodné hospodárstvo

Zabezpečuje správu vodných tokov a vodných nádrží, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu, poľnohospodárstva vodou a odkanalizovanie miest, obcí a podnikov. Potreba týchto činností vyplýva z nerovnomerného rozdelenia vodných zdrojov, ich rôznej kvality, výdatnosti a z rôznorodosti nárokov kladených na vodu jednotlivými regiónmi.

Ich realizácia prebieha prostredníctvo štátnych podnikov povodí – Dunaja, Váhu, Hrona, Bodrogu a Hornádu, a podnikov vodární a kanalizácií, ktoré sú majetkom obcí a miest. V oblasti vodného hospodárstva majú dôležité postavenie aj vodné priehrady a nádrže – tam, kde sú obmedzené podzemné zdroje vody zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Napr. Stariná (Cirocha), Hriňová (Slatina), Málinec (Ipeľ),...

Vážnym problémom je znečisťovanie vodných tokov priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou. Významné postavenie vo vodnom hospodárstve majú kvalitné podzemné vody – Žitný ostrov, zásobujú vodou mestá na južnom a západnom SR (BA, N. Zámky, Komárno), sú však ohrozené znečistením ropnými látkami.