Prírodné katastrofy za posledné desaťročie

Prírodné katastrofy za posledné desaťročie

0.Úvod
Tému Prírodné katastrofy som si vybrala preto, lebo ma z tých všetkých tém ihneď zaujala. O inej som neskôr už ani nerozmýšľala. Keďže ma baví geografia a takisto aj cestovanie, myslím si že je pre mňa veľmi dôležité poznať dianie vo svete aj z tej smutnejšej katastrofickej stránky. O katastrofách bolo veľa povedané, veľa popísané. Ale myslím si, že je to téma, o ktorej treba hovoriť. Musíme vedieť, čo by sme v  takýchto situáciách mali roboť my, ako by sme sa mali zachovať. Jednou z príčiny prečo som si túto tému vybrala je aj to, že sa mi páči ako si ľudia v takýchto situáciách dokážu pomáhať. Ako sa spoja takmer všetky krajiny sveta v dobrú vec. Myslím, že to sú hlavné a pre mňa najdôležitejšie dôvody prečo som si túto tému vybrala. Verím že sa vám moja práca bude páčiť a dozviete sa o týchto tragických udalostiach množstvo užitočných informácii.
 
1.Prírodné  katastrofy
Prírodné katastrofy sprevádzajú našu planétu odjakživa. Za posledné roky sa ich počet prudko zvýšil. Vedci považujú za príčinu týchto katastrof klimatické zmeny. Čím viac ľudí katastrofa ohrozuje a čím menej sú ľudia na ňu pripravení, tým je pokladaná za hrozivejšiu. Katastrofy väčšinou postihujú rozvojové krajiny. Finančné škody od minulého desaťročia vzrástli desaťnásobne a počet obetí po katastrofách sa zdvojnásobil. Následky tej istej katastrofy môžu niektorý štát len poškodiť, ale iný zruinovať. V súčasne dobe existuje množstvo prístrojov a vedcov, ktorí dokážu vďaka meraniam odhadnúť  živelnú pohromu. Napriek tomu nulové riziko vzniku katastrofy neexistuje. Aj keď následky katastrof sú obrovské a prinášajú množstvo obetí , pozitívne na tom je, že sa krajiny celého sveta v takýchto situáciách dokážu spojiť a navzájom si pomôcť. Medzi prírodné katastrofy zaraďujeme zemetrasenia a s nimi súvisiace vlny tsunami, zosuvy pôd, hurikány ale aj záplavy. Za posledných desať rokov medzi prírodnými katastrofami prevládajú zemetrasenia. Majú na svedomí viac ako 780 000 obetí. Medzi najtragickejšie zemetrasenia sa radí zemetrasenia na Haiti (2010), zemetrasenie v Indickom oceáne (2004)a zemetrasenie v Japonsku (2011).
 
2.Zemetrasenie  na  Haiti
2.1Príčiny zemetrasenia 
Zemetrasenie o sile 7° Richterovej stupnice, ktoré trvalo len 35s, zasiahlo krajinu 12.1.2010. Haiti, dlhý tvar Haitská republika je krajina, ktorá leží na západnej strane ostrova Haiti. V tejto oblasti dochádza k stretu niekoľkých tektonických platní. Pri tomto zemetrasení došlo k priblíženiu Karibskej platne  so Severoamerickou platňou. Tieto platne sa bližšie ku sebe priblížia  o 2-3 cm ročne. Súčasťou Karibskej platne je zlom, v ktorom došlo pri priblížení k obrovskému tlaku. V dôsledku tlaku bola uvoľnená energia zo zlomu, ktorá rýchlo dorazil na povrch a nebola dostatočne utlmená. Zemetrasenie bolo dosť plytké, čo bolo dôsledkom obrovských škôd. Plytké zemetrasenia sú najbližšie k zemskému povrchu a uvoľňujú najviac energie. Epicentrum sa nachádzalo blízko pri meste Léogane 25 km západne od hlavného mesta Port – au – Prince. Zemetrasenie vzniklo v hĺbke približne 13 km pod dnom oceána. Do 24.1.2010 bolo zaznamenaných najmenej 52 dotrasov s veľkosťou 4,5° Richterovej stupnice. Zemetrasenie následne vyvolalo aj ničivé vlny tsunamy.

2.2Následky  zemetrasenia
Zemetrasenie, ktoré zasiahlo Haiti bolo najničivejšie v krajine za posledných 40 rokov (viď príloha č.1). Počet obetí sa odhaduje na 200 000 – 250 000, čím sa katastrofa zaradila na 1. miesto v štatistikách. Na Haiti v tom čase bolo aj  minimálne 5 Slovákov. Boli to misionári, ich pomocníci a sestra. Zemetrasenie ich nezasiahlo pretože sa nachádzali na severe krajiny. Bolo zničených viacero budov: katedrála v Port – au – Prince, prezidentský palác, miestna väznica, budova misie OSN, v ktorej zahynul aj jej veliteľ Hedi Annnabi. Kapacita miestnych márnic bola veľmi nízka, v dôsledku čoho vznikali masové hroby. Po zemetrasení v krajine vypukla cholera. Pri ekonomických kalkuláciách boli porovnané údaje z približne 2000 prírodných nešťastí od roku 1970. Do úvahy sa bral počet obetí, stupeň ekonomickej rozvinutosti krajiny meranej podľa HDP na obyvateľa, veľkosť krajiny, regionálne rozdiely a ďalšie faktory. Následne bol vypočítaný dopad zemetrasenia na ekonomiku tohto štátu. Bola to suma v rozmedzí od 4,4 do 13,2 miliardy dolárov. Škody sa priblížili k hornej hranici sumy. Na obnovu krajiny bolo potrebné 8 – 14 miliárd dolárov.
 
2.3 Pomoc pre Haiti
Európska únia vyčlenila pre Haiti finančnú sumu vo výške 100 miliónov eur. Pomoc poskytlo aj Slovensko. Boli vyčlenené finančné prostriedky z programu Slovakaid vo výške 50 000 eur. Pomoc poskytla Amerika aj prostredníctvom celebrít. V televíznom programe  Hope for Haiti Now vystúpilo 130 svetových celebrít. Program moderoval George Clooney, ktorý počas večera niekoľkokrát zopakoval vetu „Ľudia na Haiti potrebujú našu pomoc. Potrebujú vedieť, že nie sú sami, že o nich stále máme starosť.“ Celebrity telefonovali s divákmi, ktorí chceli poskytnúť finančnú pomoc pre Haiti. Na konci programu spoločne zaspievali pieseň od Michaela Jacksona s názvom We are the world.

2.4 Haiti 2 roky po zemetrasení
Život v krajine nie je lepší ani 2 roky po ničivej katastrofe. Krajina je zmietaná chudobou, zdravotný systém je v kolapse. Krajina je nebezpečná a to hlavne po zotmení, kedy sa objavuje násilie, sexuálne násilie a zločiny. Vyše pol milióna bezdomovcov stále žije v bahnitých osadách. Ľudia trpia depresiami a posttraumatickým syndrómom. Na pomoc ženám a deťom v núdzi  pôsobí od roku 2010 na Haiti organizácia MAGNA zložená zo 4 medzinárodných a 10 lokálnych pracovníkov. Organizácia poskytuje predovšetkým zdravotnú starostlivosť. Katastrofa výrazne ovplyvnila budúci vývoj ekonomiky. Zvrátiť sa to nepodarí ani vďaka prílevu humanitárnej pomoci. Tvrdí sa , že ešte aj o 10 rokov bude krajina výrazne ovplyvnená zemetrasením a rastový potenciál krajiny bude nižší o 30% ako v prípade žeby krajinu zemetrasenie nezasiahlo.

3.Zemetrasenie v Indickom oceáne
3.1Príčiny zemetrasenia
Zemetrasenie ktoré postihlo Indický oceán 26.12.2004 s veľkosťou 9,10 – 9,30 Richterovej stupnice sa radí medzi najsilnejšie zemetrasenia. Bolo to podmorské tektonické zemetrasenie subdukčného typu, kde jedna tektonická platňa poklesáva pod druhú. V tejto oblasti Indická platňa poklesla pod  Barmskú, čo vyvolalo zemetrasenie. Pohyb platní nebol priebežný, ale v postupných skokoch. Zemetrasenie bolo tak silné, že otvorilo 1250 kilometrový zlom na morskom dne. Bol zaznamenaný najdlhší čas pohybu pozdĺž zlomovej plochy 8,3 – 10min, čo spôsobilo silné vibrácie celej planéty a horizontálny pohyb morského dna o 1cm. Zemetrasenie zdvihlo dno oceánu o vyše 13m

3.2 Ničivé vlny tsunamy
Zemetrasenie vyvolalo ničivé vlny tsunamy vo výške 10 – 30m (viď príloha č.2) . 1. vlna dopadla na Sumatru 30min po zemetrasení. Vlny zasiahli spolu 11 krajín .Z nich najviac zasiahnuté po Sumatre bolo thajské pobrežie, Srí – Lanka na Cejlóne, India, Maldivy aj africká Keňa a Somalsko.

3.3 Postihnuté krajiny
Indonézia – po katastrofe sa tvorili kriminálne skupiny, ktoré rabovali kradli a unášali malé deti, ktoré následne predávali do zahraničia. Objavovali sa aj prípady hromadného znásilnenia a vrážd.
Srí – Lanka – na severovýchode krajiny vlny dosahovali výšku 7 metrov. Po plážach ostrova sa hromadili vyplavené telá ľudí. 4m vlna zasiahla aj vlak zvaný Kráľovná mora. Vo vlaku zahynulo 1 800 ľudí. Vlak smeroval z hlavného mesta Colombo do južného mesta Galle. Ľudia, ktorí po prvej vlne vyliezli na strechu boli následne zmietnutí druhou vlnou.
Thajsko – prímorské letovisko Khao Lak  na severe ostrova Phuket bolo vlnou úplne zničené. Vlna usmrtila 8 200 ľudí. Mŕtvych balili do hotelových plachiet a pochovávali do masových hrobov narýchlo vyhĺbených buldozérmi.
 
3.4 Ďalšie otrasy
V nasledujúcich dňoch po tregédii zaznamenali v oblasti južnej Ázie ďalšie stovky otrasov. Zemetrasenie s veľkosťou 60 Richterovej stupnice zasiahlo indické ostrovy Andamany  a Nikobary. Vyžiadalo si 3 000 obetí. Indonézia sa nestihla spamätať ani z vĺn tsunamy a v máji 2006 bola Jáva opäť zasiahnutá zemetrasením a juh ostrova vlnami tsunami. Návšetvníci týchto území musia rátať s pomalou rekonštrukciou dopravy a infraštruktúra regiónov.

3.5 Následky zemetrasenia
Krajiny sa zo škôd spamätávali niekoľko mesiacov. Škody boli vyčíslené na 10,73 miliardy dolárov. Na pomoc zničeným oblastiam sa po celom svete vyzbieralo 11,4 miliardy dolárov. Zahynulo 2700 zahraničných turistov a celkový počet obetí sa odhaduje na 170 000. V tom čase boli v oblastiach aj 37  turisti zo Slovenska, ktorým boli po katastrofe v poriadku. V dôsledku zemetrasenia zmizol aj južný výbežok Indie známy ako Indriin mys. Po zemetrasení sa Zem vychýlila o 2,5cm a jej rotácia sa zrýchlila o 0,003s. Ostrovy v okolí Sumatry sa pohli miestami až o 20 metrov. V roku 2006 v decembri do vôd Indického oceána umiestnili 1. detektor včasného varovania pred vlnami tsunami. Detektor je v niektorých prípadoch zbytočný, pretože vlny sú rýchlejšie.
 
4.Zemetrasenie v Japonsku
Zemetrasenie zasiahlo krajinu 12.3.2011 (viď príloha č.3). Prišlo v dvoch vlnách: 1.vlna s veľkosťou 8,90 Richterovej stupnice zasiahlo v sobotu miestneho času japonskú prefektúru Nagano na ostrove Honšú, následne po nej 2. vlna s veľkosťou 6,60 Richterovej stupnice.

4.1Príčiny zemetrasenia
Príčinou bolo uvoľnenie obrovského tlaku v mieste, kde sa nasúva Tichooceánska  platňa  na platňu ostrova Honšú. Tichooceánska platňa sa ročne priblíži o 9 centimetrov. Tým vzniká na platni ostrova Honšú obrovský tlak, ktorý sa prejavuje v podobe zemetrasenia. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo 130 kilometrov východne od japonského mesta Sendai. Vzniklo 24 kilometrov pod dnom Tichého oceánu. Po zemetrasení bolo zaznamenaných 125 dotrasov, najväčší 40 minút po zemetrasení. Epicentrum dotrasov sa nachádzalo približne 170 kilometrov severne od Tokia. Hĺbka dotrasov sa odhaduje na 10 kilometrov pod dnom oceána. Zemetrasenie bolo tak silné že spôsobilo posun zemskej osi o 10 centimetrov v dôsledku čoho sa skrátil nasledujúci deň o 1,6 mikrosekundy. Severovýchod Japonska sa posunul o 2,4 metra k Severnej Amerike. Časti Japonska najbližšie k epicentru poklesli o 0,6 metra.

4.2 Varovanie pred tsunami
Zemetrasenie vyvolalo vlny tsunami, kde najvyššia dosiahla výšku 38,9 metra (viď príloha č.4) . Po zemetrasení bola vydaná výstraha tsunami pre celý Tichý oceán. Vlny mali zasiahnúť dokonca aj pobrežie Ruska a Mariánske ostrovy. Tvrdilo sa, že niektoré vlny by mohli byť dokonca vyššie ako malé ostrovy v Tichom oceáne. Táto výstraha sa nenaplnila. Malé vlny však zasiahli pobrežie Filipín, Havai a Indonéziu. V týchto krajinách katastrofu nespôsobili.

4.3 Fukušima 1
Vážne zasiahnutá vlnou bola aj jadrová elektráreň Fukušima 1na ostrove Honšú. V dôsledku poškodenia chladiaceho systému došlo k poškodeniu 4 reaktorov. V 3 reaktoroch došlo k výbuchom. Požiar 4. Sa podarilo uhasiť. Oblaky radiácie, ktoré sa šírili z elektrárne vietor odvial do oceánu (viď príloha č.5). Na pevnine skončilo len 2O% z celkového množstva. Vo vode však ostalo množstvo kontaminovaných morských živočíchov. Oblasť Fukušimy ostane kontaminovaná celé desaťročia. Katastrofa bola hodnotená najvyšším stupňom nebezpečenstva 7.

4.4 Následky katastrofy
Po zemetrasení v Japonsku nastal chaos. Skolabovali miestne záchranárske služby. V Tokiu sa triasli budovy, vypadli mobilné siete, vypukli požiare ale aj zosuvy pôd.  Najmenej 23 000 ľudí bolo mŕtvych alebo nezvestných. Následky katastrofy vo Fukušime stále pretrvávajú. Elektráreň aj dnes uvoľňuje rádioaktívne látky. Môže trvať aj 40 rokov kým sa reaktory úplne vyradia z prevádzky. Škody sa vyšplhali do výšky 210 miliárd amerických dolárov. V sume nie je zahrnutá Fukušima. Pomoc prostredníctvom OSN poskytlo 68 krajín, medzi nimi aj Slovensko. Finančnú pomoc poskytol aj výrobca automobilu Subaru v sume 50 miliónov jenov.
 
5. Záver
Témou mojej práce boli Prírodné katastrofy za posledné desaťročie. V mojej práci som sa snažila pozisťovať a spracovať čo najdôležitejšie informácie, ktoré boli potrebné. Dozvedela som sa množstvo o katastrofách, ktoré ma zaujali už vtedy, keď krajiny postihli. Dozvedela som sa ako tieto katastrofy prežívali ľudia, čo katastrofu zhoršovali, prípadne zmiernilo. Myslím si, že môžeme byť radi za to, že žijeme na Slovensku. Slovensko je oblasť, ktorá nie je až tak postihovaná týmito hroznými katastrofami. A preto by sme si to mali vážiť a pomáhať ľuďom postihnutým katastrofou, lebo ony to potrebujú.