Najväčšie aglomerácie na svete

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 19.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 902 slov
Počet zobrazení: 8 704
Tlačení: 463
Uložení: 509
Najväčšie aglomerácie na svete
Najväčšie aglomerácie na svete. Milióny a milióny ľudí, ktorí žijú, pracujú a zabávajú sa na často úzkom páse pevniny. Už odpradávna sa ľudia združovali, je to predsa jedna zo základných požiadaviek pre spokojný život, teda spoločnosť iných. Prvé mestá však vznikali aj z vojenských a ekonomických dôvodov, nehovoriac o lepšej schopnosti prežiť. Od staroveku uplynulo síce veľa rokov, no základné ciele a charakteristika miest sa nezmenila. Aj naďalej ponúkajú bezpečie a mnohé iné výhody svojim obyvateľom. Mnohé mestá sa v dnešnej rozrástli však takým tempom, že na ich územie sa zmestí v dnešnej dobe až niekoľko miest. Ba nielen to! Blízke mestá sa spolu spájajú a vytvárajú obrovské konurbácie, v ktorých býva ohromujúci počet ľudí. Mestá, ktoré sa rozrástli do obrovských rozmerov dnes nazývame aglomerácie a moja práca pojednáva o tých najväčších a najzaujímavejších aglomeráciách na svete. Nezabudol som ale ani na moje rodné Slovensko a pre porovnanie som vybral jednu zo ,,slovenských aglomerácií.“.
 
1. Úvod
Mojím cieľom je charakteristika a opis najväčších aglomerácií na svete, ako som už spomenul v Abstrakte tejto práce, opis ich predností, no aj mínusov, ich problémy a všetko, čo som k danej téme mohol nájsť. Tému som si vybral nielen preto, že Geografia je predmet, ktorý ma baví a zaujíma, no aj preto, lebo táto téma je dnes stále aktuálna, má čo ponúknuť a verím, že dokážem túto tému kvalitne spracovať. Už od začiatku som vedel, že táto práca nebude ľahká na spracovanie. Napriek pomerne veľkej dostupnosti informácií je veľmi problematické nájsť pravdivé informácie o danom meste či o jeho aglomerácií. Chcem, aby moja práca vychádzala z viacerých zdrojov, ich porovnania a zhodnotenia, aby som mohol podať čo najpresnejšie a najpravdivejšie informácie. Prácu chcem opierať o mnohé stránky, či už daných štátov, medzinárodných inštitúcií, no aj niektorých amatérskych nadšencov pre túto tému. S knižnými zdrojmi sa bude pracovať veľmi ťažko, nakoľko informácie v mnohých už nie sú aktuálne a počty obyvateľov v najväčších mestách a aglomeráciách na svete každým dňom rýchlo rastie. Verím, že ja sám sa dozviem viac o tejto aktuálnej a zaujímavej téme a dokážem niečo nové ponúknuť i tým, ktorí moju prácu budú počuť alebo čítať.
 
Prehľad použitých informačných zdrojov
Prácu som vypracoval predovšetkým z odborných časopisov National Geographicu, oficiálnej stránok medzinárodných organizácií a domovských stránok ďalej spomínaných štátov. Obával som sa, že informácie získané zo starších kníh budú neaktuálne, no po podrobnom preskúmaní mi tieto knihy významne pomohli. Ďalším významným zdrojom boli rôzne internetové stránky, z ktorých som čerpal síce v menšej miere, no čerpal som. Obával som sa o pravdivosť týchto stránok, no po starostlivom porovnaní výsledkov som dostal údaje, ktoré uvádzam aj v mojej práci.

2 Aglomerácia- charakteristika, opis a výskyt
2.1 Čo je to aglomerácia?
Aglomerácia  je mesto so svojim okolím, napríklad predmestiami, satelitnými mestami alebo niekoľko miest spojených do jednej súvislej zastavanej plochy, konurbácie. Tieto časti sú charakteristicky prepojené spoločnou infraštruktúrou, spoločnou hromadnou dopravou, silnou previazanosťou ekonomiky a administratívy alebo jednoducho len blízkou polohou.
 
2.2 Kde sa nachádzajú aglomerácie?
Dnes sa pojmom aglomerácia neoznačujú len niekoľko miliónové mestá, no ku lokálnemu príkladu môžem použiť spojenie Zvolena a Banskej Bystrice, ktorým vznikne taktiež aglomerácia. Potvrdiť to môžem už teraz, nakoľko už v dnešnej dobe čiastočne tieto mestá spĺňajú vyššie spomínanú charakteristiku. Ďalším príkladom sú aglomerácie mnohých banských miest, dobrým príkladom je Ostrava alebo mnohé blízko ležiace mestá v oblasti Porúria, Liverpoolu, Porýnia alebo Londýna (na Slovensku Košicko-prešovská aglomerácia s približne 580 000 obyvateľmi). Mimo európskeho kontinentu sú známe ku príkladu koncentrované mestá (Miami, Tampa, Boston, New York a pod.).
 
2.3 Prečo vznikajú aglomerácie?
V abstrakte mojej práce som sa zmieňoval už o potrebe ľudí od dávnych vekov združovať sa z politických, ekonomických a bezpečnostných dôvodov. Mestá sa stali postupne centrami vzdelania, spravodlivosti, obchodu, možnosti zamestnania, zábavy, kultúry, či náboženstva. S pribúdajúcim počtom obyvateľov zeme vznikla potreba rozšíriť mestá a prispôsobiť ich potrebám más.

Postupne vznikali priemyselné, obchodné a administratívne zóny, ktoré ponúkali čoraz viac a viac práce, čo podnietilo vznik sídlisk a satelitných mestečiek, ktoré postupne rozširovali mestá na metropoly, až vznikli prvé aglomerácie, ku ktorým môžeme zaradiť napríklad Londýn, Paríž alebo Viedeň.
Tento fenomén sa urýchlil a rozšíril do celého sveta napriek vysokej úmrtnosti počas oboch svetových vojen. Zapríčinila to vysoká miera urbanizácie v 20. storočí a niektoré ďalšie faktory, ktoré spomenieme v ďalšom texte. Za jednoznačné dôvody vzniku aglomerácií môžeme teda určiť vysokú mieru urbanizácie vďaka dostatku práci (resp. nedostatku práci na vidieku), kvalitnejším službám vo väčších mestách, možnosť vzdelania a kultúrneho vyžitia a obchod, ktorý v týchto miestach prekvitá.
 
2.4 Rozdiel medzi aglomeráciami minulosti a dneška
V tejto podkapitole by som rád podotkol na rozdiely medzi aglomeráciami, ako ich poznáme dnes a aglomeráciami 18. alebo 19. storočia.  Ako základný rozdiel musím spomenúť v prvom rade počet obyvateľov, lebo mnohé veci na tento fakt nadväzujú. Pre porovnanie si môžeme vziať Londýn, ktorý už v roku 1802 môžeme považovať za aglomeráciu. V nasledujúcej tabuľke stručne popíšem základné rozdiely medzi Londýnom zo začiatku 19. storočia a Londýnom dneška.

Infraštruktúra
(120 km prašných ciest, 12 km dláždených ciest)
· Vozy
· Kone
· Ľudská sila
· Známe Doubledecker autobusy
· London Underground (metro)
· River Services (riečna dopr.)
· Električky, vlaky a autobusy
· 5 medzinárodných letísk

Ako vidíme, Londýn, ako ho poznáme dnes sa oproti tomu, ako vyzeral pred 210-timi rokmi, veľmi zmenil. Zapríčinili to mnohé politické a ekonomické zmeny počas posledných rokov, významná poloha mesta na rieke Temža a pomerne kvalitné služby a rozvinutý zámorský obchod Spojeného kráľovstva. Zásadný rozdiel však môžeme postrehnúť na počte mestských častí, ktorých sa zošesťnásobil a Londýn tvorí nielen obrovské mesto z hľadiska počtu obyvateľov, no i z hľadiska rozlohy, sociálneho a kultúrneho zabezpečenia a počtu náboženstiev a etník. Množstvo mestských častí nám i napovie, že Londýn už viac nie je len centrom s málo okrajovými časťami ale ohromným komplexom, do ktorého by sme miest mohli umiestniť viacero.

3. Aglomerácie- príklady a charakteristika vybraných miest
Pre začiatok vymenujem päť najväčších aglomerácií na svete. V nasledujúcich kapitolách stručne opíšem dve najväčšie a  navyše spomeniem i niektoré problémy, ktorým musia tieto aglomerácie čeliť.


3.1 Tokyo  Obr.č.1 Vlajka Tokya
Tokyo je jedno z najväčších miest na svete. Zo svojimi aglomeráciami a konurbáciami však jednoznačne tvorí najväčší megalopolis na svete, ktorý v dnešnej dobe obýva niečo cez 36 miliónov obyvateľov a vytvára veľký pás zaľudného územia na východnom pobreží Japonska. Skladá sa z 25 častí a zaujímavosťou je, že železničná doprava je tak rozšírená, že dĺžka tratí v meste sa rovná dĺžke cestných komunikácií. Mesto má nielen vysokú cenu z hľadiska polohy (dopravný uzol), administratívy a obchodu (hlavné mesto vyspelého Japonska), no aj z hľadiska historickej a kultúrnej hodnoty. Už v staroveku sa maličké mesto Tokyo stalo metropolou pre okolie síce len s lokálnym významom, no čím viac sa otvárali staroveké japonské mestské štáty obchodu, tým viac rástol význam Tokya až nakoniec bolo vyhlasené v minulom storočí za hlavné mesto Japonska. Dobrá poloha, nedostatok priestoru na život na japonských ostrovoch a kvalitná japonská ekonominika dala podnet na čoraz vyšší ročný nárast prisťahovalcov z vidieka už v predminulom storočí a výsledky môžeme posúdiť sami dnes, keď Tokyo so svojimi predmestiami a satelitnými mestami predbieha druhé najväčšie mesto Mexico city o viac ako 6 miliónov obyvateľov.
 
3.1.1 Problémy Tokya
Tak ako všetky veľkomestá sveta, aj Tokyo musí riešiť mnohé problémy dotýkajúce sa priamo jeho existencie.  Je už tradíciou, že vo veľkomestách sa zvádza boj o každý meter štvorcový priestoru. Tokyo je jedným z mála miest, ktoré tento problém nemusia riešiť, resp. nemusí ho riešiť v takej miere ako iné svetové metropoly. Celosvetovo sú známe novinky z  minimalistického dizajnu a technológií a 90% skutočne pochádza s Tokya. Disciplinovanosť, malý životný priestor a vysoké výkony, tak môžeme vidieť Tokyo a jeho obyvateľov, ak ho navštívime ako turisti. Za jednoduchými stenami sa ale skrývajú mnohé dômyselné systémy a Tokyo je mesto s najväčšou hustotou zaľudnenia na kilometer štvorcový, kde niektoré byty pre trojčlenné rodiny tvorí často maximálne 20 metrov štvorcových.

Ďalším, taktiež tradičným problém je odpad, ktorý masívne produkujú japonské priemyselné závody. V dnešnej dobe sa Tokyo však zameriava viac na vedu a techniku, v ktorej má skutočne skvelé postavenie už dnes a naopak, potláča priemysel a presúva ho do iných miest. Plánom japonskej vlády je podľa rokovaní s Európskou úniou do roku 2040 takmer úplne vytlačiť priemysel z Tokya a urobiť z neho len administratívnu, obchodnú a na vedu zameranú metropolu, ktorá by bola centrom vedomostí všetkých okolitých štátov (Číny nevynímajúc). Tretím, a dosť vážnym problémom, sú stále pretrvávajúce zemetrasenia a vlny tsunami, ktoré často postihujú toto veľkomesto. Napriek dokonalým opatreniam, výcviku už malých detí, ako sa správne správať počas zemetrasenia, škody bývajú často značné. Ako všetko to ale patrí k rázu mesta a mnohé vynálezy, ktoré bránia spadnutiu budov počas zemetrasenia a sú rozšírené po celom svete pochádzajú práve z Tokya.

3.2 Mexico City

Mexico City je najväčším mestom na svete. Aspoň ak neberieme ohľad na prímestia a mestečká v okolí, kde Mexico City jednoznačne predbieha Tokyo. Toto takmer tridsaťmiliónové mesto leží uprostred Mexika v jednej z preliačením Ánd a naďalej sa rozrastá. Zaujímavosťou je, že mesto leží približne 2000 metrov nad morom. Dejiny Mexico City siahajú prenesene až do staroveku, nakoľko toto mesto vzniklo na troskách zničeného aztéckeho mesta Tenochtitlánu. To zapríčinilo aj fakt, že Mexico City je mesto s najväčším počtom múzeí na svete. Pre zaujímavosť, druhým je New York a tretím Londýn (podľa posledného hodnotenia UNESCO). Na druhej strane, dnes sa toto mesto snaží napraviť svoju zlú povesť, čo sa týka kriminality, drog a podsvetia, ktoré tu skutočne prekvitá. Mexico City sa považuje za najnebezpečnejšie mesto na svete v tesnom závese má New York (správa o kriminalite od mexického ,,ministerstva vnútra“). Vznik aglomerácie, akou je aj Mexico City, bol podnietený nízkou životnou úrovňou obyvateľstva, ktoré žilo na vidieku a ich vierou, že sa uplatnia v meste. Práce ale nebolo toľko, aby pokryla požiadavky a vznikajú veľké predmestia plné chudobných ľudí, ktorí už nemajú cestu späť. Aj preto sa Mexico City stále rozrastá.
 
3.2.1 Problémy Mexico City
Oproti Mexico City sa nám môže zdať Tokio ako raj na zemi a v nasledujúcich riadkoch vysvetlím, prečo. V prvom rade je to už spomínaná vysoká miera kriminality, vrážď, činnosti rôznych gangov a podobne. Je vyvíjaná veľká snaha o nápravu, čo sa týka zdrojov aj ľudskej sily, no aj naďalej tu tento problém pretrváva. V druhom rade je to skorumpovanosť mnohých štátnikov. Nie je pomaly dňa, kedy by na javo nevyšlo podplácanie, úplatkárstvo a podobne. Týka sa to ako vysokej, tak nízkej politiky, policajnej správy, zdravotníctva a podobne.  A nakoniec je to veľká miera nezamestnanosti v celom Mexico City. Napriek tomu, že sa toto mesto snaží byť a vyzerať ako moderná metropola, veľké časti celého mesta trpia hladom a žijú pod hranicou životného minima.

3.3 Porovnanie Tokya a Mexico City

S vyššie zmienených informácií sa ťažko urobí konečná záver. Preto som sa rozhodol porovnať dve spomínané aglomerácie a ukázať, v čom sa rozlišujú a v čom sú si naopak, veľmi podobné.

V tomto porovnaní jasne vidieť, že nie je mesto ako mesto, nie je aglomerácia ako aglomerácia. Dokým Mexico City sa ešte len dostáva na úroveň našich európskych metropol a vedie k tomu ešte poriadny kus cesty, Tokyo je naopak už ďaleko pred našimi mestami, pokrokové, moderné a hľadiace do budúcna.

4 Záver
V mojej práci som rozoberal najväčšie aglomerácie na svete, konkrétne Tokio a Mexico city, dve najväčšie aglomerácie na svete. Prešiel som si viacerými stránkami, dozvedel sa veľa nových informácií a potvrdil si to, čo o daných mestách viem.  Po dokončení mojej práce môžem povedať, že aglomerácie ako ich poznáme dnes budú vznikať rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým a tie, ktoré už existujú, sa budú ešte viac rozrastať. Zapríčiní to určite vysoká natalita v krajinách Ázie a Afriky, nedostatok práce na vidiek, spriemyseľnovanie poľnohospodárstva a podobne.

Nie všetky aglomerácie budú rovnaké, ako sa mi podarilo dokázať už v tejto práci a som si istý, že nasledujúce roky nám prinesú čoraz  viac problémov a druhov aglomerácií. Možno postupom času aglomerácie zaniknú, typické rozdelenie miest sa zmení a všetko sa premieša. Avšak to je len hudba budúcnosti a len čas a vývoj týchto miest nám ukáže, čo je pravda.Ako zaujímavosť na koniec práce dodávam, že v bežnom jazyku a našich atlasoch sa vyskytuje názov mesta Tokyo s tvrdým y. Na originálnej stránke mesta som ale našiel pomenovanie Tokio s mäkkým i, preto som ho využíval najskôr aj vo svojej práci, kým som to nezmenil na nami známe Tokyo.  

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.029 s.
Zavrieť reklamu