Tsunami – Smrtiace vlny

Tsunami – Smrtiace vlny

Väčšina ľudí  už niekedy už niekedy v živote videla more . Ukľudňovala sa pohľadom z pláže na šíri oceán , kde poskakujú vlny . Nikoho v tejto chvíli ale asi nenapadne za čo tomuto pohľadu vďačí . Kto alebo čo môže za to , že more nie je iba modrá placka a že sa na ňom čas od času nejaká tá vlna vytriskne . Asi každý z nás si spomenie na povianočnú drámu v roku 2004 v oblasti Sumatry , kam ľudia obvykle prichádzajú kvôli relaxu , kvôli krásnemu a príjemnému moru . Toto blaho sa však v sekunde zmenilo v horor , kedy voda ako besniaci živel ničila a zabíjala všetko , čo jej prišlo do cesty . Nikto to nečakal a aj tak sa prihnala vlna , ktorá postihnutých ľudí zmenila . Nebola to hocijaká vlna . Bola to vlna Tsunami . Vlna , ktorá neprináša radosť ale naháňa prinajmenšom hrôzu . Slovo Tsunami pochádza zo vzdialeného Japonska (Tsoo – Nah – Mee ) . Tento výraz sa skladá z dvoch slov Tsoo a Nami . Slovo Tsoo znamená prístav a slovo Nami znamená vlna , čiže slovo Tsunami znamená : ,,vlna v prístave „ alebo ,,mohutné morské vlny . Tsunami sú veľmi dlhé vlny katastrofického rázu , šíriace sa po hladine svetového oceánu predovšetkým v dôsledku podmorských zemetrasení , rýchlych pohybov na dne morí alebo podmorských sopiek .  V našej práci sa bližšie zameráme na vznik Tsunami , dopad na ľudí a ochranu pred Tsunami . V dnešnej dobe sa začali vytvárať opatrenia na ochranu ľudí pred Tsunami , tieto opatrenia vám bližšie priblížime .  
 
Náhly pohyb morského dna smerom nahor a nadol pri podmorskom zemetrasení môže vyvolať obrovské morské vlny populárne nazývané prílivovými vlnami. Pretože oceánsky príliv nemá nič spoločné s týmito vlnami, medzi geológmi sa pre ich označenie uprednostňuje názov tsunami. Tsunami sú seizmické morské vlny vyvolané veľkými zemetraseniami (obyčajne silnejšími ako 7 stupeň Richterovej stupnice), ktoré porušujú morské dno. Čím silnejšie je zemetrasenie, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku tsunami . Môžu však byť vyvolané aj vulkanickými erupciami a podmorskými zosunmi .  Tsunami je tak dlhá vlna, že ju ako vlnu ani nevidíme.  Jej dĺžka je od 150 do 300 km. Výška vlny je len niekoľko desiatok cm, prípadne niekoľko metrov. Nabehnutím na šelf sa vlna zvyšuje, vztyčuje a mení sa na pohybujúcu sa stenu. Keď sa tlačí do zálivov alebo do ústí riek, zvyšuje sa stena ešte viac. Pritom sa tiež spomaľuje a ako obrovská hradba sa ženie na pevninu. Rýchlosť tsunami je tým väčšia, čím je väčšia hĺbka oceánu. Pre strednú hĺbku Pacifiku okolo 4000 m platí teoreticky vypočítaná rýchlosť 716 km/hod. Je to neuveriteľná rýchlosť, ale najväčšia zmeraná bola ešte vyššia – okolo 1000 km/hod. Skutočné rýchlosti väčšiny tsunami sú o niečo menšie . Vlna Tsunami sa pri prechode do kontinentálneho šelfu zvyšuje a pri pobreží tak môže dosahovať výšku niekoľko metrov ( podľa charakteru pobrežia ) .

Najčastejšou príčinou vzniku tsunami je:
- podmorské zemetrasenie,
- výbuch podmorskej sopky alebo
- zosuv sedimentov z podmorských chrbtov.

Dokonca, tsunami môže spôsobiť aj pád vesmírneho telesa - meteoritu do mora. Tento jav ešte nenastal, no podľa odborníkov je možný . Rýchly pokles alebo výzdvih rozsiahlej oblasti morského dna spôsobí, že všetka voda nad pohybujúcou sa oblasťou je okamžite vzdutá alebo poklesnutá. Keď sa táto voda snaží zaujať pozíciu zhodnú s pôvodnou hladinou, vyvoláva vznik dlhých nízkych vĺn, ktoré sa veľmi rýchlo šíria po morskom povrchu . Tsunami vychádzajú z lona svetového oceánu a do mora sa aj vracajú.

Prechádzajú štyrmi fázami , ktoré má na svedomí zemetrasenie s epicentrom . Kôra našej zeme nie je pokojná , naopak , pohybuje sa. Každý náhli pohyb alebo trhnutie môžu sprevádzať otrasy . Zemetrasenia postihujú najčastejšie dno oceánov . Časti dna sa dvíhajú , iné klesajú a tieto pohyby sa prenášajú do vodného prostredia . Od dna sa k hladine šíria pozdĺžne vlny ako sled zhustení a zriedení . Avšak Tsunami z nich budú len pod jednou podmienkou : ak zmeny na dne oceánu prebehnú najmenej rýchlosťou zvuku . No ale ani to ešte nestačí . Aj zemetrasenie musí mať určitú veľkosť (magnitúdu) , presnejšie podľa Richterovej stupnice musí prekročiť hodnotu 7,3 . Nad túto hodnotu sa dostane asi 10 zemetrasení za rok . Z dna oceánu sa zhustenia a zriedenia dostanú na hladinu za pár sekúnd . Pozdĺžne vlny sa zmenia na priečne a prvú fázu tsunami vystrieda druhá – tsunami sa rozbieha na všetky strany . Nie však bezprostredne vlna za vlnou , ale s odstupom desiatok či skôr stoviek kilometrov . Jednotlivé vlny doslova letia šíravami oceánu . Bádateľom sa podarilo vyjadriť pomocou jednoduchého matematického vzorca rýchlosť letu vlny vo vzťahu : 360 x √h . Symbol ,,h“ pod znamienkom odmocniny značí hĺbku oceánu ,  „h“ sa dosdzuje v km . ( 4000 m. nad dnom = 360 x √4 = 720 km/h , 8000 m. nad dnom oceánu 1080 km/h ) . Tretia fáza : ešte predtým ako udrie prvá vlna , more sa stiahne – ustúpi ako keby nastal mimoriadne silný odliv , ak je more plytké voda ustúpi aj na niekoľko kilometrov . Skôr či neskôr dorazí prvá vlna nad pobrežné plytčiny Vlna stráca rýchlosť a pri brzdení sa mení pohybová energia  ( kinetická ) na energiu polohovú ( potenciálnu ) . Vlna vysoká niekoľko decimetrov začína rásť , vztyčuje sa a mení sa na obrovskú vlnu , niekedy priam gigantický vodný múr valiaci sa proti pobrežiu . Štvrtá fáza :  ako sa voda trie o podložie , základ vodného múru sa spomaľuje a predná strana vlny je čoraz strmšia . Vtedy už hrebeň vlny predbehne základ a s hukotom padá vpred . Vodná bariéra sa rozlieva po pobreží a ničí všetko čo jej leží v ceste . Čim vyššie sa vyšplhá tým viac energie stratí , až sa napokon zastaví . Cestou späť sa voda zlieva do obrovských prúdov a berie so sebou všetko to čo predtým zničila .

Tisícky Portugalcov, ktorí prežili veľké lisabonské zemetrasenie v roku 1755, zomreli krátko potom, keď dorazili tsunami. Keď voda ustúpila, v prístave ostali len vraky lodí. V roku 1883 explodoval sopečný ostrov Krakatoa v Indonézii. Séria veľkých tsunami o výške cez 40 m sa šírila celým svetom. Tsunami boli pozorované v Indickom, Tichom aj Atlantickom oceáne. Pozorovateľné boli dokonca aj v prielive La Manche. 15. júna 1896 zasiahli japonský ostrov Honšú obrovské tsunami. Rybári, ktorí boli necelých 30 km od pobrežia, ich vôbec nezaznamenali, ale na ostrove pripravili o život 28 000 ľudí a zničili 275 km pobrežia.

Silné zemetrasenie o sile 9,6 stupňa Richterovej škály v Chile 22. mája 1960 vyvolalo tsunami, ktoré spôsobili rozsiahle škody na Havaji a zasiahli aj 16 800 km vzdialené Japonsko, kde zabili stovky ľudí.  V decembri 1979 vznikli tsunami v dôsledku zemetrasenia s magnitúdom 7,9 pozdĺž  tichomorského pobrežia Kolumbie a Ekvádoru. Zemetrasenie a následné tsunami zapríčinili skazu najmenej 6 rybárskych osád a spôsobili smrť stoviek ľudí v kolumbijskej provincii Nariňo. Keď tsunami zasiahli pobrežie, spustošili mesto Tumaco, ako aj mnoho menších miest na pacifickom pobreží Kolumbie.

Devastujúce tsunami, ktoré boli dôsledkom zemetrasenia z 12. júla 1993 o sile 7,8, zabili na malom japonskom ostrove Okuširi blízko ostrova Hokkaidó 202 ľudí a stovky ďalších zranili. Ďalšie náhle ničivé tsunami zasiahli pobrežie juhovýchodnej Ázie (India, Srí Lanka, Maldivy, Bangladéš, Myanmar, Thajsko, Malajzia a Indonézia) ráno 26. decembra 2004. Neskôr zasiahli aj ďalšie ostrovy v Indickom oceáne (Madagaskar, Seychely, Réunion a Mauricius) a takisto východné pobrežie Afriky (Somálsko, Tanzánia a Keňa). Zabili vyše dvestotisíc a postihli milióny ľudí a spôsobili rozsiahle škody na tisícoch km pobrežia. Pochádzali z podmorského zemetrasenia o sile 8,9 stupňov Richterovej škály pri severnom cípe ostrova Sumatra.
 
Tsunami má pred zemetrasením jednu výhodu – neprichádza tak neočakávane , lebo hoci vlny letia po hladine mora rýchlosťou prúdového lietadla , predsa sú len mnohonásobne pomalšie ako pozdĺžne a priečne zemetrasné vlnenie v zemskej kôre . Práve na rozdiele šírenia oboch druhov vĺn sa zakladá ochrana pred ničivým prívalom vody . Klasickým príkladom bolo tsunami , ktoré vzniklo po zemetrasení v Peruánsko-chilskej priekope 21. mája 1960 . Prvé otrasy zaznamenali seizmografy v Južnej Amerike o 10 sekúnd od ich začiatku . Prvá morská vlna sa prihnala k Chile o 5 minút . V lepšej situácii boli ostrovy na druhej strane Pacifiku . Seizmografy zaznamenali zemtrasenie so silou 8,3 stupňa . O chvíľu sa dostali informácie z mareografov na Havajské ostrovy . Služba vypočítala že vlna Tsunami dosiahne brehy Havaja okolo polnoci a mohli začať s evakuáciou .
Mareograf je prístroj , ktorý na pobreží zaznamenáva výšku morskej hladiny . Systém zaznamenáva pomocou systému kladiek reaguje na zmeny vodnej hladiny a tie potom zaznamenáva . Pre správene fungovanie mareografu je potrebné mať v jeho blízkosti nivelačné body o známej nadmorskej výške .