Paríž

Paríž  

Úvod

Na spracovanie veľkého projektu som si vybral tému: Mesto, ktoré som navštívil. Tým mestom je Paríž. Mesto svetiel, mesto módy, mesto histórie vzletov a pádov kráľov, mesto syrov, vôní, vína, pohody. Je to mesto s množstvom prívlastkov. V mojom projekte by som vám chcel ukázať aký je Paríž nádherný.

V tých, ktorí ešte Paríž nenavštívili chcem vytvoriť nutkanie navštíviť toto mesto a vidieť ho mojimi očami a u tých jedincov, ktorí toto mesto už navštívili, chcem vyvolať príjemné spomienky. Ako povedala pani profesorka Hucmanová v prvom ročníku „... Paríž je mesto, ktoré môžeme vidieť tisíckrát a aj tak nebudeme uspokojení ...“. Mala pravdu ako vždy.

Chcel by som sa do Paríža ešte pár krát vrátiť. To je jeden dôvod prečo som si vlastne Paríž vybral. Druhý dôvod je, nie len že som Paríž navštívil, ale sme ho aj preberali na hodine francúzskeho jazyka, takže som toho o ňom niečo málo vedel aj bez pomocnej literatúry.

Formát prednesu

Rozhodol som sa predniesť túto prácu formou, kde ja budem sprievodca a vy budete turisti. Myslím, že si aj lepšie zapamätáte čo vám budem rozprávať. Takže za pomoci mapy Parížu, sa budeme presúvať cez jednotlivé oblasti.
Takže dúfam, že sa moje ciele vyplnia a dostanete chuť navštíviť toto úžasné mesto.

1 Dejiny Paríža

Prvé nálezy osídlenia oblasti Paríža pochádzajú z obdobia okolo r. 4500 pred Kr. Okolo roku 300 pred Kr. osídlili kraj Galovia z kmeňa Parisov; v r. 52 pred Kr. kraj dobyli Rimania a pomenovali ho Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „barinaté miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. V tých časoch bol osídlený iba dnešný ostrov Île de la Cité (ostrov Cité), kde dnes stojí katedrála Notre-Dame. Rímske osídlenie rýchlo rástlo a v priebehu päťdesiatich rokov sa začalo šíriť aj na ľavý breh Seiny.

Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingmi po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III.. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.

V priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas 12. a 13. stor. za vlády Filipa II. Augusta mesto ďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál, okrem iného katedrály Notre-Dame.

Niekoľko škôl na ľavom brehu sa zjednotilo pod názvom Sorbonne, na ktorej študovali o.i. Albert Veľký a sv. Tomáš Akvinský. V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 - 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles.

V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov. Francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júl 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.

Po druhej revolúcií v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami. Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque ( „Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.

V r. 1900 Paríž usporiadal Letné olympijské hry a znovu v r. 1924. V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.

2 Všeobecný prehľad

2-1 Rozloha a hustota zaľudnenia

Paríž (franc. Paris) je hlavné mesto Francúzska. Je tiež centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia, a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departementov (franc.: département de Paris). Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 11,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov).

Paríž tak predstavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14,518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z r. 1999).

2-2 Doprava

2-2-1 Druhy Dopravy

Paríž má od 19. storočia široké bulváry, ktoré však automobilovej doprave často nestačia. Mestská doprava má 4 druhy:

Metro (14 trás, posledná 2001, linka 14 - automatická)

RER - parížska rýchlodráha - 5 trás značených písmenami A-E a číslicami napr. A1-A5 podľa vetiev danej linky

autobusy - v Paríži jazdí asi 4000 autobusov

električky - nové trate na severe pri hranici so štvrťou Saint Denis
Paríž má dve letiská - staršie Orly a letisko Charlesa de Gaulla.

2-2-2 Železničná Doprava

Paríž je prirodzeným centrom a hlavným železničným uzlom Francúzska. Nevýhodou však je roztrieštenosť do piatich najdôležitejších hlavových (koncových) staníc:
Gare du Nord (susediaca s Gare de l'Est) - vlaky pre smer: sever krajiny, V.Británia, Belgicko, Holandsko, Porýnie + severné Nemecko, vrátane TGV
Gare de l'Est (susediaca s Gare du Nord) - vlaky pre smer: východ a severovýchod krajiny, južné Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko, vrátane TGV
Gare d'Austerlitz (susediaca s Gare de Lyon) - vlaky pre smer: juh a juhovýchod krajiny, Taliansko, Španielsko, bez TGV

Gare de Lyon (susediaca s Gare d'Austerlitz) - vlaky pre smer: juh a juhovýchod krajiny, južné Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko, Taliansko, vrátane TGV
Gare Montparnasse - vlaky pre smer: západ a juhozápad krajiny, Španielsko, vrátane TGV

Medzi "dvojstanicami" Nord+Est a Lyon+Austerlitz je možná priamymi prímestskými vlakmi RER, z ktorích je možné sa dopraviť z prestupnej stanice Chatelet metrom na Montparnasse.

3 Exkurzia po Paríži

3-1 Štruktúra Parížu

Administratívne sa mesto delí na 20 štvrtí označovaných 1-20. Z geografického hľadiska Seina rozdeľuje Paríž na pravú a na ľavú časť. Ja sa s Vami vidám najprv na pravú časť. Začneme so vzdialenou štvrťou na severozápade s menom La Défence.

3-2 La Défense

La Défense je názov obchodnej štvrte, ktorá je charakteristická supemodernými stavbami a mrakodrapmi. Názov štvrti znamená v preklade obrana a odvodzuje sa od pomníku La Défense de Paris, ktorý tu bol postavený na pamiatku vojakom, ktorí bránili Paríž počas prusko-francúzskej vojny.

Bronzová socha bola odhalená v roku 1883. Behom počiatočnej výstavby štvrti bola odstránená a po dokončení práce zase vrátená na pôvodné miesto.  Vrchol, na ktorom sa týči La Grande Arche, sa nazýval Chantecoq čiže Kohútí spev. Už za Ľudovíta XV. bola myslená os od Louvru cez Champs-Élysées predĺžená až sem ako alej. Na vrchole sa až do 19. storočia nachádzal veterný mlyn.

Oficiálne vznikla obchodná štvrť založením spoločnosti Etablissement Public d'Aménagement de La Défense (Verejný podnik pre výstavbu La Défense). V roku 1958 tak bol zo súkromných zdrojov postavený ako pilotný projekt výstavný palác CNIT alebo Centre des nouvelles Industries et Technologies (Centrum moderného priemyslu a technologií) a potom aj ďalšie moderné budovy, tzv. Prvá generácia. Žiadna z nich však po dokončení nemerala viac ako 100 m.

Prvou modernou kancelárskou stavbou tu bola až v roku 1966 Tour Nobel (dnes Tour Initiale). Na začiatku 70. rokov tu začaly vznikať nové mrakodrapy, mrakodrapy druhej generácie. Rýchly rozlet výstavby ale zastavila ropná kríza v roku 1973. Tretia generácia mrakodrapov sa objavila o ďalších desať rokov neskôr. K dvestému výročiu Veľkej francúzskej revolúcie roku 1989 bola otvorená La Grande Arche - Veľký oblúk, je postavený v osy ulice Champs-Elysées.

3-2-1 La Grande Arche

Táto otvorená kocka pokrytá sklom a bielym carrarským mramorom pôsobí nielen svojimi jasnými tvarmi, ale i svojimi rozmermi. Jej architektom je Otto von Spreckelsen z Dánska. Svojou výškou 110 metrov je dvakrát vyššia ako Víťazný oblúk (50 m) na Etoile a jej váha sa odhaduje na 30 tisíc ton. Pod Grande Arche sa nachádza stanica metra, rýchlodráhy. RER a Transilienu. Je postavená na 12 pilieroch zakotvených pod zemou. Vošla by sa pod ňu celá Katedrála Notre-Dame a do jej otvoru by sa zmestil starý víťazný oblúk. Pod klenbou sú zaujímavým spôsobom zavesené panoramatické výťahy.

3-3 La Place de Charles de Gaulle

Teraz sa vydáme smerom na juhovýchod cez Neullský most a po ulici Charlesa de Gaulla a stále rovno až pokým neuvidíme víťazný oblúk. Oblúk je súčasťou La Place de Charles de Gaulle. Toto námestie je súčasťou myslenej osy, ktorá spája La Défense a Louvre. To znamená, že keby sme sa postavili na ulicu Champs-Élysées a pozreli sa cez víťazný oblúk, mali by sme vidieť Grande Arche. La Place de Charles de Gaulle, historicky známe ako La Place de l'Étoile je miesto kde sa stretáva 12 rovných ulíc (aj preto La Place de l'Étoile znamená námestie hviezdy). Bolo premenované v roku 1970 po smrti generála a prezidenta Charlesa de Gaulla. Ale aj naďalej sa používajú oba názvy a aj blízka metro stanica má meno Charles de Gaulle – Étoile. Uprostred námestia stojí víťazný oblúk.

3-3-1 Víťazný oblúk

Víťazný oblúk v Paríži, celým francúzskym menom L'Arc de Triomphe de l'Étoile alebo len L'Arc de Triomphe dal postaviť Napoleon Bonaparte na znak svojej moci a víťazstva v bojoch. Víťazný oblúk bol vybudovaný v rokoch 1806-1836 a stojí uprostred spomínaného námestia a na západnom konci slavného parížskeho bulváru L'Avenue des Champs-Elysées. Autorom návrhu bol architekt Jean-François Chalgrin (1739-1811). Stavba je zdobená plastikami: Bitka pri Slávkove, Obrana, Prechod cez most v Arcole, Mier od Etexa, Dobytie Alexandrie, Bitka pri Abukire, Triumf od Korota a Marseillaisa od Rudeho.

Monument je cez 51 metrov vysoký a 45 metrov široký. Je to druhý najväčší víťazný oblúk na svetě a jeden z najznámejších monumentov Paríža. Jeho stavbu si objednal císár Napoleon Bonaparte v roku 1806 po víťaznej bitke pri Slávkove. Samotné položenie základov trvalo dva roky. Keď v roku 1810 prišiel Napoleon so svojou nevestou arcivojvodkyňou Máriou Luisou do Paríža, bola postavená drevená maketa kompletného oblúku. Oblúk bol dokončený až za vlády Ludovíta Filipa Orleánského v rokoch 1833-1836.  Vo vnútri stavby je malé múzeum zamerané na históriu objektu. Mne osobne sa páčil monitor, na ktorom sa premietalo všetko čo sa dialo pod oblúkom.

3-4 Louvre

Od námestia pána Gaulla pokračujeme po slávnej ulici Champs-Élysées až kým nedôjdeme k Tuilleríjským záhradám a pred nami nezbadáme Louvre. Louvre, od roku 1993 Le Grand Louvre, je palácový komplex v centre Paríža, bývalé sídlo francúzskych kráľov. Leží medzi ulicami Rue de Rivoli a Place de la Concorde na pravom brehu rieky Seina. Dnes je v ňom umiestnené jedno z najväčších múzeí sveta - Musée du Louvre. Kedysi to bol hlavný palác kráľov, neskôr ho zanedbávali kvôli Versailles, ktorý dal postaviť kráľ Ľudovít XIV. Dnes sa v areáli nachádza napríklad sklenená pyramída, ktorá tvorí hlavný vstup do zámku. Je to monumentálne miesto v samom srdci Paríža, v strede ideálnej čiary, končiacej na východe Vincenneským lesom a na západe Neuilly a Boulongnským lesom.

Začal sa stavať v polovici 16. storočia v období vrcholnej renesancie, na mieste stredovekého hradu. Nesie stopy renesancie, klasicizmu i baroka. Projekt si kládol za cieľ spojiť dve protiľahlé kráľovské sídla (Louvre a Tuileries) vzdialene od seba približne pol kilometra. Tisícročné dejiny výstavby Louvru sú vlastne dejinami rozširovania jeho budov smerom na západ k vzdialenému Tuileries a za opätovných úprav pôvodného projektu. Týmto pracovným postupom sa dospelo k finálnej myšlienke nekonečnej fugy, prebiehajúcej bez akejkoľvek prekážky medzi dvoma radmi budov, alebo bočných galérií, s jedinou interpunkciou Napoleonovho víťazného oblúka, až po prierezovú čiaru Tuileries.

Hoci toto monumentálne ukončenie už neexistuje, pretože Tuileries spustošil požiar v roku 1871 a za tretej republiky v roku 1884 jeho trosky zbúrali, stále si zachováva svoju podmanivosť. Od roku 1900 sa celý Louvre reorganizuje, upravuje a otvárajú sa rôzne expozície. Jedna z nedávnych investícii bola známa dostavba hlavného vchodu Pyramide Pompidou, slúžiaca ako hlavný vchod s výškou 22m a zložená z 675 okien, ktorá sa v Paríži vedľa iných známych stavieb hneď stala novou dominantou.

Exponáty: 

Sklená pyramída, ktorú dal postaviť prezident Mitterand a naprojektoval ju v roku 1989 architekt z New Yorku Ieoh Ming Pei.

Mona Lisa od Leonarda da Vinci – vznik okolo 1503-1505, zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, oblečenú podľa súdobej florentskej módy, na pozadí pahorkatej krajiny. Pri pohľade na obraz pozornosť púta predovšetkým legendárny „záhadný úsmev“ Mony Lízy a jej prenikavý pohľad, ktorým akoby sa skutočne dívala z obrazu. Je to jedno z najznámejších umeleckých diel v ľudských dejinách. Vo francúzštine sa používa názov La Joconde.

Sarkofág z Cervetera zo 6. storočia pred Kristom

Asýrske okrídlené zvery z 8. storočia pred Kr.

Fragmenty sôch z aténskej Akropoly, Michelangelových Spútaných otrokov, Dürerov Autoportrét, diela Boticelliho, Giotta, Raffaela, Rembrandta, Goyu.

3-5 Montmartre

Teraz si vyberieme kompas a budeme od Louvru pokračovať na sever. Pozrieme sa do mapy a dostaneme sa až k miestu nazývanému Montmartre. V preklade hora mučeníkov, je to mestská štvrť položená na miernom pahorku, kde na schodoch parížska mládež trávi voľný čas. Asi najvýznamnejšou pamiatkou v tejto časti je Bazilika Sacré-Coeur.

3-5-1 Basilique du Sacré-Cœur

Basilique du Sacré-Cœur (v preklade Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca) je parížsky rímskokatolícky kostol a bazilika v štvrti Montmartre. Vďaka svojej polohe je najvyšším bodom Paríža. Budova je dielom francúzskeho architekta Abadiea. Výstavba sa začala v roku 1875 a budova bola dokončená v roku 1914. Základným stavebným materiálom je travertín. Bazilika je 35 m dlhá, 85 m široká a najvyšším bod má 83 m. Na stranách stoja bronzové sochy – naľavo Jana z Arku a napravo Ľudovít IX. Svätý.

3-6 Île de la Cité

Nasleduje prvá osídlená časť Paríža, tu by sa radšej mohli odviesť autobusom, keďže je to trošku vzdialené od montmartre. Île de la Cité alebo ostrov Cité (fr. doslova Ostrov (starého) jadra mesta) je ostrov na francúzskej rieke Seina. Tento ostrov sa nachádza v samom srdci Paríža. Stojí tu jedna z prvých gotických stavieb, katedrála Notre Dame. Ako Île de la Cité sa tiež v stredoveku nazýval gotický štýl, pretože sa vlastne zrodil na tomto ostrove.

3-6-1 Notre Dame

Katedrála Notre Dame v Paríži alebo zastarane Chrám Matky Božej v Paríži (po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, hovorovo Notre-Dame) je rímskokatolícky katedrálny chrám Paríža, postavený v gotickom štýle, nachádzajúci sa v centre Paríža v île de la Cité. Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej budovy.

Výstavba dnešnej katedrály trvala od 1163 do 1345 a začal ju Ľudovít VII.. V tom čase bol Paríž len biskupstvom. V 19. storočí ju reštaurovali pod vedením Viollet-le-Duca. Roku 1804 sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom.
Victor Hugo sem umiestnil dej svojho románu Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý vraj napísal preto, aby ľudí primäl k rekonštrukcii katedrály.

3-7 Latinská štvrť

Ak sme sa už vynadívali na nádherný Notre Dame, mohli by sme sa presunúť približne 450 metrov na juh do Latinskej štvrte (Le Quartier Latin). Táto starobylá štvrť je známa predovšetkým svojou školskou históriou, nakoniec jej meno pochádza od prvých po latinsky hovoriacich študentov. Tu stojí slávna Sorbonna, nachádzajú sa tu aj známe lýceá. Inak je štvrť spájaná s umelcami, intelektuálmi a bohémskym spôsobom života. Z významných pamiatok sa tu nachádza tiež Panteón

3-7-1 Sorbonna

Sorbonna (po francúzsky Sorbonne; do 17. storočia nazývaná Parížska univerzita) je univerzita, ktorá bola založená v Paríži 1253-57. Sorbonne je na Rue des Écoles 47. Sorbonna je dodnes najväčším centrom vysokoškolského štúdia vo Francúzsku.

Dejiny v dátumoch:

1253 - univerzitu zakladá kaplan a spovedník Ľudovíta IX. Svätého Robert de Sorbonne pôvodne ako kolégium pre chudobných študentov teológie, ktoré sa neskôr rozvinulo do strediska pre teologické štúdiá a napokon na univerzitu.
13. stor. - na Sorbonne študuje 15 000 žiakov (dnes 70 000).
1328-1340 - rektorom J. Buridan.
1355 - rektorom Čech Vojtěch Ranků z Ježova.
1380 - tu ziskava doktorát teológie Peter z Ailly.
1469 - tu bola zriadená prvá tlačiareň vo Francúzsku.
1624-1642 - (za kardinála Richelieua) budovy podrobené mnohým stavebným úpravám.
1806 - (za Napoleona Bonaparteho) ďalšie stavebné úpravy.
1885-1905 - univerzita nadobúda dnešnú podobu; v univerzitnom kostole je hrobka kardinála Richelieua.

3-7-2 Pantheón

Parížsky Panteón je historická stavba v latinskej štvrti v Paríži. Stavba pôvodne slúžila ako kostol zasvätený svätej Jenovéfe, v súčasnosti, po mnohých prestavbách kombinuje svoju liturgickú funkciu s funkciou známej hrobky.Budova bola postavená v rokoch 1757 - 1790. Autormi boli architekti Maximilien Brébion, Jean-Baptiste Rondelet a Jacques-Germain Soufflot. V parížskom Panteóne sú pochované mnohé významné osobnosti (vedci, umelci, myslitelia...) Francúzska, napríklad Voltaire, Joseph Louis Lagrange, Marie Curie, Pierre Curie, Victor Hugo, Alexandre Dumas starší, Émile Zola či Jean-Jacques Rousseau.

3-8 Eiffelova veža

To najznámejšie na koniec. Od Latinskej štvrti sa môžeme vybrať na Seinu a plaviť sa po nej až kým nevystúpime poblíž známej Eiffelovej veži. Eiffelova veža je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. Je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi.

Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol tzv. Svetovej čestnosti a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 200 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú Champ de Mars (Marsovo pole), École Militaire a Invalidovňa. Krátkou prechádzkou cez most sa dá dostať k záhradám Trocadéro.

Dejiny: 

Veža bola postavená v rokoch 1887 až 1889 Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Architektom nebol Gustave Eiffel ale Stephen Sauvestre, ktorý navrhol túto vežu na objednávku Švajčiara Maurice Koechlina. Ten spolu s Emilom Nouguierom vytvoril aj prvé náčrty.

Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela. V posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo ale novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roku vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom. 3000 kovorobotníkov zložilo 18038 pred pripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi nitov iba za 26 mesiacov. S ohľadom na tedajšie bezpečnostné predpisy je pozoruhodné, že sa počas výstavby nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom.

Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Vo zvyšku Francúzska zväčša nechápali toto vzrušenie hlavného mesta. Pobúrení umelci ho nazvali „tragickou pouličnou lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a laterálnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí Eiffelova veža ako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú Železná dáma. Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku 1909 opäť zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu, keď umožnila prvé medziatlantické rádiové spojenie, mohla aj naďalej ostať.

4 Seina

Seina (franc. Seine) je rieka v severnom Francúzsku, ktorá je 775 kilometrov dlhá. Názov pochádza z latinského slova Sequana, ktoré vzniklo z galského slova Sicauna. Pramenná oblasť rieky sa nachádza v oblasti náhornej planiny Langers blízko mesta Dijon. Od miesta prameňa tečie severozápadným smerom k Parížu, ktorým preteká.

Rieka ústi vo francúzskom meste La Havre do Lamanšského prielivu. Časť rieky medzi Parížom a ústím je splavná pre námornú dopravu. Oceánske lode sa môžu dostať najďalej do mesta Rouen, ktoré je 120 km od mora, a kde sa musí náklad prekladať na menšie plavidlá alebo na železnicu. V meste Rouen je možno pozorovať aj príliv a odliv, čomu sa prispôsobila aj kanalizačná sieť.

Čo treba urobiť?

Je potrebné urobiť jednu vec. Navštíviť toto mesto. Ja som vám tu popísal len malú časť toho, čo sa nachádza v Paríži. Nespomenul som štvrť La Vilette, štvrť vedy a kde sa nachádza panoramatické kino Geóda (la Géode). Ďalej som nespomenul dve záhrady, na ktoré tiež nie je zbytočné sa pozrieť, a to Tuillerijské a Luxemburgské záhrady.

Sú tu aj dva obrovské parky jeden na západe to je Boulogneský a na východe to je Vincennský. V Paríži sa nachádza aj múzeum moderného umenia Pompidon, Orsayské múzeum, či Invalidovňa. Ako som povedal, nachádza sa tu priveľa zaujímavých vecí, a museli by ste si zobrať veľmi dlhú dovolenku aby ste všetko stihli vstrebať. Paríž je aj preto najnavštevovanejším mestom sveta. Navštívi ho ročne približne 30 000 000 turistov.

Záver

V úvode som si povedal, že vám chcem ukázať aký je Paríž nádherný a chcem aby ste ho videli mojimi očami. Nuž nie je možné si to predstaviť. Paríž je výnimočné mesto a nedá sa predstaviť tá atmosféra, rozmanitosť a spomenúť všetko, čo je hodné našej návštevy.

Ak máte radi históriu, sú tu pre vás nachystané rôzne historické pamiatky. Ak uprednostňujete skôr modernejšie umenie, vždy je tu pre vás Grande Archa a štvrť La Défense. Ak máte radi prestíž tak nezabudnite obzrieť všetky výklady na Champs-Élysées. Paríž si pre každého niečo nájde.

Veď by tam tých 30 miliónov turistov ročne nechodilo ak by nie.Preto odporúčam každému z Vás, navštívte Paríž aspoň raz či dva krát v živote, veď je to naša história, história ľudstva a tá tam nie je len pre Francúzov ale pre nás všetkých!