Odpad: problém či nepríjemnosť?

Odpad: problém či nepríjemnosť?
 
1 Úvod
V prírode to, čo človek pomenoval odpadom, neexistuje. Všetko v nej má svoj cieľ, zmysel, funkciu, a to nielen počas života, ale i po odumretí. Biologický - prírodný systém sa zakladá na princípe kolobehu - to, čo zaniká, je základom niečoho nového, vznikajúceho. To až človek vytvoril nové materiály, predmety, ktoré po čase nepotrebuje, vymýšľa nové a nové veci, často takmer nepotrebné. Odpadkové koše sa plnia, skládky sa plnia, regály obchodov stále ponúkajú množstvá nových, lepších, kvalitnejších, modernejších, super vylepšených reklamou podporených výrobkov. Stali sme sa spoločnosťou konzumu - sme nároční na produkty a výrobky, uprednostňujeme veci jednorazové, krátko slúžiace.... Svojím správaním a životnou filozofiou hromadenie odpadkov podporujeme. Ale kam s nimi? Vystreľovať do vesmíru? Ukladať ich v Afrike, aby škodili iným, nie nám? Alebo si radšej vstúpime do seba a zmeníme svoj postoj k nim - a naším krédom sa stane šetrenie výrobkami, rozumné nakupovanie, minimalizácia odpadkov, ich triedenie a znovuvyužitie?

O tejto téme som rozmýšľala už dlho pred tým, ako som si ju vybrala pre svoj projekt, pretože sa dotýka bytostne nielen mňa, ale všetkých ľudí sveta. Čím dlhšie je človek obyvateľom Zeme, tým viac ju ničí a znehodnocuje jej krásy a bohatstvá. Preto je dôležité riešiť otázku odpadov, ktoré čoskoro pohltia našu Zem teraz. Téma je aktuálna a je potrebné, ba dokonca nevyhnutné sa ňou zaoberať vážnejšie ako doteraz...

Cieľom mojej práce je najmä ukázať dôležitosť riešenia otázky produkcie a spracovania odpadu, poukázaním na nebezpečenstvo, hroziace pri pokračovaní v doterajšom spôsobe života. Ďalej chcem ponúknuť alternatívy, ktoré môžu pomôcť pri riešení alebo aspoň čiastočnom zlepšení terajšej situácie. A v neposlednom rade má táto práca slúžiť ako varovanie pred tým, čo môže prísť, a rovnako má zaujať a motivovať verejnosť, aby sa začala bližšie zaoberať problematikou odpadov. Pomocou rôznych štúdií, máp a iných materiálov dokážem, že situácia na Slovensku a v Európe sa zhoršuje a treba zmeniť stratégiu boja proti znečisťovaniu životného prostredia. V spolupráci s pracovníkmi Agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici som vo svojej práci využila odborné a overené informácie zo Správy o stave životného prostredia ktorú mi poskytli rovnako ako aj iné materiály potrebné pre moju prácu. V závere práce zhrniem všetky svoje poznatky a zistenia, ktoré mi prinieslo spracovanie danej témy.

2 Teoretická analýza problematiky
2.1 Čo je odpad. Zložky domáceho odpadu
Jednoducho povedané, odpad je akákoľvek vec, ktorú už nevyužívame a nemá pre nás význam, takže sa jej chceme zbaviť. Z legislatívneho hľadiska je odpadom hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. V zákone sa vymedzuje odpad nasledovne:
„...
• odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je v ďalších bodoch bližšie špecifikovaný,
• výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti,
• výrobky po záručnej lehote,
• rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené materiály vrátane materiálov, zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku nehody znečistené,
• plánovanými činnosťami znečistené alebo znehodnotené materiály (napr. odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery),
• nepoužiteľné súčiastky (napr. vyradené batérie, vyčerpané katalyzátory),
• látky, ktoré stratili požadované vlastnosti (napr. znečistené kyseliny, znečistené rozpúšťadlá),
• odpad z priemyselných procesov (napr. destilačné zvyšky),
• odpad z procesov znižujúcich znečisťovanie (napr. prach z vysávačov, použité filtre),
• odpad z obrábania a tvarovania (napr. triesky zo sústruženia, okuje z valcovania),
• odpad z ťažby a spracovania surovín (napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy),
• znehodnotené materiály (napr. znečistené oleje),
• akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktorých používanie zákon zakazuje,
• výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie (napr. vyradené predmety z poľnohospodárstva, domácností, kancelárií, obchodov),
• znečistené materiály, látky alebo výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností týkajúcich sa pôdy... [1]“.
Z čoho sa skladá domáci odpad?
- organický odpad - tvorí takmer polovicu komunálneho odpadu
- papier - tvorí asi 20 % odpadu
- sklo - tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu
- plasty - tvoria hmotnosťou síce menej než 8 % odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. kovy - tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu,
- textil - v odpade 4 %,
- nebezpečné odpady - tvoria síce "len" 1 %

Významnou zložkou domáceho odpadu sú obalové látky, takže problém odpadov súvisí aj so zmenou filozofie nakupovania, balenia výrobkov. Konzumná jednorazová spoločnosť je vinníkom tejto situácie, keď sa už problém odpadov ráta k základným globálnym problémom ľudstva.

2.2  Nebezpečné látky v odpadoch
Dioxíny sú pomerne zložité organické látky, ktoré sa v prírode prirodzene takmer nevyskytujú, až pôsobením človeka sa ich množstvo neúnosne zvýšilo. Ako dioxíny je súhrnne označovaných 210 chemických látok 17 z nich je považovaných za nesmierne toxické. Dioxíny a furány sú najjedovatejšie látky na planéte. Majú rakovinotvorné účinky, poškodzujú imunitný systém, môžu mať viaceré poškodzujúce účinky na pohlavné orgány. Sú v priemere 40 krát jedovatejšie ako kyanid draselný. Do prostredia unikajú hlavne z komínov pri spaľovaní a výrobe nebezpečných látok.

Polychlórované bifenyly (PCB) sa svojou štruktúrou a vlastnosťami dioxínom veľmi podobajú a pre organizmy sú rovnako toxické. Tvorí ich veľká skupina látok odvodených od bifenylu, vyznačujú sa chemickou a fyzikálnou stabilitou i za vysokej teploty, nehorľavé, odolné voči kyselinám i zásadám, nerozpustné vo vode, dobre rozpustné v organických rozpúšťadlách a tukoch. V prírode prakticky nedochádza k ich rozkladu, horia pri teplote vyššej ako 1000 stupňov Celzia. Tieto vlastnosti viedli jednak k širokému priemyselnému využitiu, na druhej strane sú zodpovedné za kontamináciu všetkých zložiek prostredia. Vyrábajú sa od 30-tych rokov 20. storočia,. Chlórované uhľovodíky - majú rozsiahle priemyselné využitie (odmasťovanie kovov, extrakčné činidlá), ale radia sa k hlavným organickým kontaminantom životného prostredia. Ohrozujú hlavne podzemné vody a pôdu v okolí priemyselných stredísk a skládok priemyselného a komunálneho odpadu. Ako sa vyhnúť katastrofám, spôsobeným preniknutím týchto nebezpečných látok do potravy človeka, následným hromadením v tukových tkanivách a vzniknutím chorôb, postihnutím detí, atď.
 
2.3  Možnosti spracovania odpadu
2.3.1 Kompostovanie
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali. Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu, až 30 - 45 %, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu.

2.3.2 Skládkovanie
Skládky - sú to povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok - povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici... a tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zospodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to vlastne smetiská. Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok - organické, anorganické, nebezpečné... Táto masa chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo nových chemických produktov, často nebezpečnejších ako pôvodní látky. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko-fyzikálny proces.
 
2.3.3 Spaľovanie
Spaľovňa nerieši príčiny problému, len "likviduje" jeho následky. Zníži síce objem odpadu o 80 - 90 %, hmotnosť odpadu o 1/3 a môže vyrábať energiu, ale... Odpad "nezmizne". Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol a znečistené vody z práčiek dymových plynov. Na 1 tonu spáleného TKO musíme počítať asi 6000 m3 spalín. Aj keď u viacerých sledovaných škodlivín predstavujú menší podiel znečistenia oproti iným (napr. doprava), nie sú ani tieto zanedbateľné: moderná spaľovňa páliaca 2250 ton odpadu denne vypustí ročne 5 ton olova, 17 t ortuti, 853 t oxidu siričitého. Najväčšie negatívum však predstavujú emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom - hlavne dioxínov a furánov.

2.3.4 Recyklácia
Tuhý odpad obsahuje veľké množstvo cenných druhotných surovín, ktoré sa dajú využiť v spracovateľskom priemysle (kovový odpad, odpad z plastov, sklo, handry, papier...), pri výrobe kompostu (krmiva) a nakoniec zvyšok v spaľovniach na priame energetické využitie. Vytriedené druhotné suroviny pri spätnom využití znižujú energetickú náročnosť výroby ocele, skla ... Získaný kompost nahradí umelé hnojivá, ktoré sú energeticky náročné. Recyklácia šetrí prírodné zdroje, je i ekonomicky zaujímavejšia. Čo recyklovať?

- papier - novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny, korešpondencia (nie mastný a znečistený papier, obaly zo škatuľových nápojov a mlieka, alobal, kopírovací papier). Pri výrobe papiera sa dnes používa až polovica odpadového papiera. Nový papier sa nepoužije na obalovanie potravín, ale na obaly a kartóny na prepravu, zošity...
- sklo - neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo...). Sklo sa po vyčistení a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové fľaše...
- textil - takisto sa recykluje na rôzne hrubšie tkaniny
- kovový šrot - neznečistené predmety kovové rôznych veľkostí a tvarov (nie chladničky, televízory)
- bioodpad - zvyšky z kuchyne, záhradky - môžeme ich použiť do kompostu a zúrodnia tak pôdu, naopak na skládke by len prispievali k znečisteniu.
- plasty - používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (s nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát. Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balnie potravín a nápojov.
 
3 Vlastná práca- výsledky
3.1 Potreba riešenia otázky
3.1.1 Množstvo odpadu
Prvým cieľom práce, ktorý som si stanovila bolo ukázať, aké dôležité je zaoberať sa problematikou vzniku odpadov a ich spracovania, resp. nakladania s nimi. Preto som sa do výsledkov mojej práce rozhodla zaradiť podkapitolu Množstvo odpadu, v ktorej predstavím základné údaje a informácie týkajúce sa tvorby odpadu.
 
3.1.2  Zneškodňovanie odpadu
Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s odpadmi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí. Pre nakladanie s odpadmi sa odpady zaraďujú podľa Katalógu odpadov, v ktorom sú všetky druhy odpadu katalogizované. Z tejto katalogizácie vyplývajú povinnosti držiteľa odpadu podľa toho, o aký druh odpadu sa jedná. Nakladanie s odpadmi vedie k zneškodňovaniu odpadov. Existuje viac možností zneškodňovania odpadov. Medzi hlavné, resp. najpoužívanejšie, patrí skládkovanie, spaľovanie, skladovanie (prioritne sa týka nebezpečných odpadov) a recyklácia odpadov.

Z celkového množstva vzniknutých odpadov bolo zneškodnených 45% odpadov, čo predstavuje v absolútnom vyjadrení 4 961 342,87 ton odpadov.
Historickým pravidlom je dominancia skládkovania odpadov - uloženie do zeme alebo na povrchu zeme), ktorá sa na celkovom zneškodňovaní odpadov podieľa až 86%. Ľudia nikdy nebudú schopní zneškodniť všetok odpad ktorý vyprodukujú, a preto je dôležité zaoberať sa nielen samotným nakladaním s odpadom ale aj predchádzať jeho zvýšenej tvorbe. Ako je zrejmé zo správy SAŽP z roku 2007, SR nie je schopná zneškodniť ani polovicu odpadu ktorý vyprodukuje.
 
3.1.3  Hrozby
Vieme že v roku 2007 sa na Slovensku vyprodukovalo približne 11 025 206,4 ton odpadu. Pre ilustráciu to môžeme prirovnať ku 100 000 vráskavcom ozrutným, 2 miliónom slonov afrických, ku 147 miliónom ľudí s hmotnosťou 75 kg čo predstavuje počet obyvateľov v Rusku alebo polovicu celkového počtu obyvateľov v USA. Pri súčasnom vývoji, keď až do roku 2100 bude Slovensko každoročne produkovať 11 miliónov ton odpadu, v roku 2100 bude výsledná hmotnosť vyprodukovaného odpadu zodpovedať približne 1 miliarde ton odpadu. Ak by sme to znovu prerátali na obyvateľov s priemernou hmotnosťou 75 kg výsledok by bol ohromujúci. Táto hmotnosť by predstavovala približne 13 miliárd obyvateľov čo by v súčasnosti zodpovedalo počtu obyvateľov 13 štátov ako je Čína. Tieto čísla sú takmer nepredstaviteľné, ale pri súčasnom trende v produkcii odpadov sa z nich ľahko môže stať realita. Pokiaľ nezakročíme.
 
3.2 Možné alternatívy
1. Minimalizuj
2. Opätovne používaj
3. Recykluj

Čo teda môžeme urobiť preto, aby sme zabránili ďalšiemu ničeniu prírody hromadením odpadov a ich škodlivému zneškodňovaniu? Je tu viacero možných alternatív, ktoré by mohli priniesť aspoň čiastočné zlepšenie. Keď sa chceme dať na cestu znižovania množstva odpadu, je potrebné, aby sme sa najprv riadili rebríčkom trvalo udržateľnej hierarchie:
 
Dodržaním týchto troch základných pravidiel sa dá jednoznačne znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu alebo aspoň znížiť negatívny vplyv odpadu už existujúceho práve jeho recykláciou. Ďalej by sa ľudia mali naučiť riadiť sa podľa nasledovných rád a prispieť tak zlepšeniu celkovej situácie. Čo teda robiť?
- nekupujme veci, ktoré naozaj nepotrebujeme, i keď reklama nás presviedča,
 že ich musíme mať, radšej uvažujme o tom, koľko z toho zostane odpadu  
- nakupujme do vlastnej látkovej tašky a neberme umelé v obchode, aj na pečivo  
  a zeleninu nosme svoje vrecká
- kupujme, ak to pôjde, bezobalové výrobky, alebo s čo najmenej obalmi, či obalmi
  z papiera či skla
- kupujme výrobky s vratnými obalmi a čo najväčšie balenia a koncentráty -  
uprednostnením takýchto výrobkov sa ušetrí časť obalov (namiesto 4 malých  
  čokoládových tyčiniek v plastových obaloch kúpme jednu veľkú čokoládu v obale z papiera a recyklovaného hliníka)
- kupujme radšej kvalitnejšie výrobky s dlhou trvanlivosťou, aj keď sú zvyčajne drahšie
- kupujme miestne výrobky, ktoré neboli prepravované na dlhé vzdialenosti, ušetria sa pohonné hmoty a neznečisťuje sa ovzdušie, takisto podporíme miestnu ekonomiku
- nepoužívajme jednorázové obaly, kupujme výrobky balené do recyklovateľných obalov
- nekupujme jednorázové výrobky- batérie, žiletky, vreckovky, zapaľovače, poháre, taniere a podobne
- nekupujme nevratné PET fľaše, plechovky, krabice z kombinovaného materiálu, namiesto umelohmotných fliaš je lepšie kupovať sklenené, ktoré majú dlhšiu dobu použiteľnosti
- pokazené výrobky nevyhadzujme, ale dajme do opravy
- vratné obaly dajme naspäť do obchodu, kde sme ich kúpili, nevyhadzujme ich do kontajnera
- recyklujme - odnášajme do zberní a špeciálnych kontajnerov všetko, čo sa dá, najmä papier, sklo, kovy, textil
- kompostujme bioodpad z kuchyne a záhradiek
 
3.3 Recyklác
Predchádzajúce rady, resp. pravidlá by bolo dobré dodržiavať, ale kým si ľudia uvedomia, čo to prináša potrvá to dosť dlho. Spôsob ktorý je už dlhšie zavedený a jeho efektívnosť stále stúpa je recyklácia odpadu.

3.3.1 Prečo recyklovať?
- 1 tona zberového papiera zachráni 17 stromov
- ak sa vráti do sklárne 1 milión sklenených fliaš a pohárov, ušetrí sa pri výrobe nových výrobkov až 300 ton sklárskeho piesku, 1000 ton sódy, 60 ton vykurovacieho oleja, 0,76mil m3 zemného plynu a mnoho elektrickej energie
- primárnou surovinou pri výrobe plastov je ropa
- z recyklovaného PET (plastové fľaše) sa vyrábajú odevy
- recykláciou odpadového hliníka sa ušetrí 95% energie oproti výrobe z primárnej suroviny
- recykláciou 1kg železného šrotu sa ušetrí 2kg uhlia, 4kg železnej rudy, 4min a 20 sekúnd práce

Jednoducho povedané, recyklácia odpadov napomáha k opätovnému využitiu surovín a teda k šetrenie prírodných zdrojov, ktoré sa pomaly ale isto vyčerpávajú. Hlavným faktorom úspešnosti separovaného zberu je však záujem a aktívny prístup obyvateľstva.

3.3.2  Ako recyklovať ?
1.papier : separovaním papiera šetríme energiu a primárnu surovinu - drevo.
- do kontajnerov patrí: časopisy a noviny papierové vrecúška, krabice (ak nie sú kombinované s iným materiálom hliník, celofán) papierová lepenka, kartóny ...
- do kontajnerov nepatrí : obaly z kombinovaných materiálov (TETRAPACK od trvanlivého mlieka, džúsov) zamastený a veľmi znečistený papier kopírovací a samoprepisovací celofán

2.sklo : recyklovaním skla šetríme primárne suroviny a množstvo energie.
Ak sa sklo dostane do spaľovne, nespáli sa a skončí na skládke nevyužité.
- do kontajnerov patrí: fľaše, poháre, črepy, úlomky tabuľového skla
- do kontajnerov nepatrí : veľmi  znečistené fľaše a sklenené obaly (najmä pieskom),
porcelán a keramika, zrkadlá , žiarovky a žiarivky ,autosklo ,sklo kombinované s iným materiálom (drôtené sklo)

3. Plasty a kov
- do kontajnerov patrí : PET fľaše (minerálky, nealkoholické nápoje ... ),fólie, tašky, igelitové vrecká, obaly z kozmetických produktov ,plechovky od nápojov, konzervy (bez zvyškov potravín) ,drobné kovové predmety, drôty, ...
  Recyklácia je veľmi dôležitá pre zhodnocovanie odpadu, šetrenie surovín a tým aj životného prostredia, rovnako prispieva ku zníženiu množstva odpadu. Slabá informovanosť a nezáujem verejnosti sú hlavnou brzdou rozvoja tejto metódy. Každý by si mal uvedomiť dôležitosť recyklácie odpadu a pristupovať ku nej zodpovedne. Je to zatiaľ jediný spôsob, ako aspoň trochu eliminovať škodlivý vplyv odpadu na našu planétu.

4 Záver
Spracovaním tejto témy som chcela dosiahnuť, aby sa problémom odpadov, ich zhodnocovania a zneškodňovania zaoberala širšia verejnosť, než je to momentálne. Aby začali temto problém brať vážnejšie a naozaj uvažovať o jeho riešení seriózne.

Na začiatku mojej práce som sa definovala pojem odpad, opísala som zložky, ktoré ho tvoria a rovnako som sa venovala aj nebezpečným látkam, ktoré sa v ňom nachádzajú, aby som zôraznila nebezpečenstvo, ktoré môže odpad predstavovať. Ďalej som opísala možnosti spracovania odpadu ako je skládkovanie, kompostovanie, spaľovanie a recyklácia. Uviedla soma ich nevýhody, resp. výhody aby sa dala ľahšie vytvoriť predstava, čo takéto spracovanie obnáša.

Mojím vlastným výskumom som dokázala, že produkcia odpadu na Slovensku a aj v Európe je veľmi veľká a že krajina nie je schopná zneškodniť ani polovicu z toho obrovského množstva. Pomocou príkladov a ilustrácií som sa snažila ľuďom priblížiť, aké množstvo odpadu sa vyprodukuje v súčastnosti a koľko sa ho môže nahromadiť v priebehu rokov, ak sa prístup obyvateľov nezlepší. Ďalej som si dala za cieľ ponúknuť možné alternatívy, ktoré by priniesli zlepšenie situácie a boli ľahko prevedené do reality. Navrhla som niekoľko postupov ktoré si môžu ľudia osvojiť, a tak vedome pomáhať zlepšeniu situácie. Nakoniec som sa snažila opísať jeden zo spôsobov zhodnocovania odpadu- recykláciu a to tak, že som uviedla dôvody, pre ktoré by sme mali odpad recyklovať a ako ho správne recyklovať. Môže to pomôcť k lepšej informovanosti verejnosti a môže to vzbudiť väčší záujem. Pretože najmä slabý záujem a neochota spolupracovať sú hlavnou brzdou pokroku ktorý by mohol priniesť zlepšenie.

Myslím si, že svoje ciele som splnila, ponúkla som hodnotné informácie, ktoré môžu  byť ďalej používané pri kampaniach  a šírení myšlienky čistého životného prostredia. Spracovaním témy odpadov som sa sama dozvedela veľa nových a potrebných informácií. Hlavné posolstvo však zostáva stale rovnaké: Treba si uvedomiť nebezpečenstvo, ktoré predstavujú odpady a postaviť sa zodpovedne k riešeniu tohto  problému. Aj to málo čo sme schopný spraviť- recyklovať, môže veľmi pomôcť pri ochrane životného prostredia.