Izrael, Egypt

Izrael, Egypt

1.Úvod
 
Jednou z najznámejších dovolenkových destinácií je krajina na africkom kontinente, je ňou Egypt. Navštívila som ju spolu s mojimi rodičmi a navštívil ju aj Martin. Absolvovali sme rôzne fakultatívne výlety, ako výlet do Luxoru, údolia kráľov, Káhiry, či Izraelu –mesta Jeruzalem, ktoré nám priblížili tieto nádherné krajiny  bohaté na históriu a kultúrne pamiatky. Začali sme sa zaujímať o tieto krajiny , čítali sme rôzne články a knihy o Egypte a rozhodli sme sa spoločne Vám priblížiť tieto krajiny prostredníctvom tejto našej práce.
Našim cieľom je priblížiť Vám tieto krajiny, reliéf, vodstvo, klímu a pamiatky ,ktoré by ste nemali obísť, keď navštívite tieto krajiny. Pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, Chrám v Karnaku, Chrám kráľovnej Hatšepsut patria medzi najnavštevovanejšie. Čo sa týka Jeruzalemu určite by ste mali navštíviť Olivovú horu, Gecemanskú záhradu Múr nárekov a ďalšie náboženské miesta. 
 
2. Izrael

Oficiálny názov: Izraelská republika
Hlavné mesto: Jeruzalem
Rozloha: 20770 km2
Mena: Izraelský nový šekel ILS = 100 agorot
Podnebie: subtropické, v lete suché
Počet obyvateľov: 6199008
Národnostné zloženie: Židia 80 %, Arabi17 %
Náboženstvo: judaismus 80 %, muslimovia 15 %
Gramotnosť: 95 %
Úradný jazyk: arabčina, hebrejčina
Štátne zriadenie: pluralitná republika s jednokomorovým parlamentom
Najväčšie mestá: Jeruzalem (hl. mesto) 620 000, Tel Aviv-Jafo 390 000 (aglom. 1 750 000), Haifa 275 000
 

Izrael, dlhý tvar Izraelský štát, po hebrejsky מְדִינַת יִשְׂרָאֵל (Medinat Israel), po arabsky دَوْلَةْ إِسْرَائِيل Dawlat ’Isrá’íl) je štát ležiaci na Blízkom východe na východnom pobreží Stredozemného mora. Je to jediný židovský štát na svete. Na západe hraničí s Egyptom a so Stredozemným morom, na juhu s Červeným morom, na východe s Jordánskom, na severovýchode so Sýriou a na severe s Libanonom. Jeho hlavné mesto je Jeruzalem. Izrael je rozdelený do 6 krajov: Centrálny, Jeruzalem, Haifa, Severný, Južný, Tel Aviv (má 15 podkrajov)
Jeruzalem, hlavné mesto Izraela, leží na 31°47' severnej šírky a 35°13' západnej dĺžky. Izrael má prístup k dvom moriam: Stredozemnému a Červenému. Severne od Mŕtveho mora sa nachádza Genezaretské jazero. Najvyšší štít sa volá Chermon. Jeho výška je 2 236 m.n.m. Najnižšie miesto v Izraeli je aj najnižšie suché miesto na svete, je to Mŕtve more s hladinou vo výške -418 metrov .Hladina Mŕtveho mora neustále klesá a more sa stráca. Najjužnejšie mesto Izraela je turistické letovisko Ejlat. Toto mesto leží na približne 15-kilometrovom pobreží Červeného mora. Väčšinu južnej časti Izraela tvorí púšť. Východná hranica Izraela s Jordánskom je severná časť Východoafrickej priekopovej prepadliny.

Reliéf krajiny: Krajina sa delí do štyroch hlavných geografických celkov: stredozemná prímorská nížina, kopcovitá oblasť na severe Izraela a v centre krajiny, veľké medzerovité údolie a ako štvrtá časť Negev. Prímorská nížina tvorí úzky pás dlhý 185 kilometrov a najširší, na juhu, 27 kilometrov. Na sever krajiny sa nachádzajú pohoria Galile („Predsieň kostola“), ktorá tvorí najvyššie pohorie štátu s najvyšším vrchom Meron(1208 metrov). Na východ od týchto pohorí sa nachádza dobre viditeľné veľké medzerovité údolie. Pohoria „Predsiene kostola“ - Galila sú oddelené od vrchov Samaria a Judaea na juh planinou Ezdraelon ('Emeq Yizre'el), ktorá sa tiahne od severozápadu na juhovýchod krajiny a napajajúcu sa na veľké medzerovité údolie. Veľké medzerovité údolie, ktoré je najväčšou prasklinou zemskej kôry vôbec, začína na severnej hranici štátu a tiahne sa až ku zálivu Aqaba. Jordánska Rieka, delí Izrael od Jordánska po hranici začína taktiež na severnej hranici Izarelu a končí až v jazeri Tiberias (Yam Kinneret) a cez neho sa vlieva do Mŕtveho mora. Negev nachádzajúci sa v južnej časti krajiny vytvára tvar šípu zaklinutého do prístavu Elat (Eliat) v zálive Aqaba.

Riečny systém : je tvorený hlavne Jordánskou Riekou, pričom medzi ďalšie významné rieky patria Yarqon, ktorý vteká neďaleko od Tel Avivu do Stredozemného mora, Qishon ktorý tečie po západnej planine Ezdraelon a vteká taktiež do Stredozemného mora při Haife a malá rieka ha-Yarmuk, ktorá je prítokom Jordánskej Rieky.

Pôdny systém: Prímorská časť je tvorená hlavne naplavenou zeminou. Pôda pohoria Galile je viacmenej vápenitého charakteru a vytvára sa už viac ako 90 miliónov rokov. Soľnatá pôda a sádrovec je typický pre oblasť veľkého medzerovitého údolia.

Klimatické podmienky: Izrael je typický veľkými klimatickými rozdielmi. Na juhu sú zrážky najmenej výrazné a tvoria priemerne 25 mm zrážok ročne, pričom na severe v pohorí Galile je to 1100 mm zrážok ročne. Najviac zrážkové sú mesiace Október a Apríl, keď prší 40 až 60 dní za tieto dva mesiace. V prípade teploty je veľmi dôležitá vzdialenosť od mora. V prímorských oblastiach sa teplota pohybuje v rozmedzí 32 °C v Auguste do 18°C v Januári (pričom to je najnižšia teplota). V Elate, na juhu krajiny, sa teplota pohybuje v rozmedzí od 21°C v Januári až do 46°C v Auguste. Vlhkosť vzduchu je vyššia v prímorských oblastiach a to v lete jako v zime. Jordánske údolie je suchšie a teplejšie jako ostatné časti Izraela. Hornaté časti zasa môžu byť zasnežené v zime, no je tomu tak málokedy.

Zdroje: Medzi významné minerálne zdroje tu patria hlavne draselné horniny, bromité horniny a magnézium, pričom posledné dve menované sú zdrojom vody z Mŕtveho mora, ťažba medenej rudy, ktorá je situovaná v planine ha-´Arava, potom rôzne fosfáty a sádrovce. Ďalej sa tu ťaží ropa na severe Negev a severovýchode Beersheba. Maximálna ťažba ropy sa začal v roku 1950. Hlavným zdrojom pre výrobu elektrickej energie sú termálne zdroje. Izrael vlastní dva jadrové reaktory, pricom prvý vybudoval pod kontrolu USA a druhý za pomoci Francúzska. Na všetky jadrové systémy dozerá Komisia pre jadrovú energiu, ktorá bola založená v roku 1952.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov: Rozmach poľnohospdárstva nastal po vybudovaní kanalizačných a zavlažovacích systémov, v kultivácii citrusov. Pestujú sa tu arašidy, cukrová repa a bavlna. Takisto jako ovocie a kvety. Značne vo väčšom počte sú chované kvoli mlieku kravy. Celkovo sa dá povedať, že celé poľnohospodárstvo Izraela je značne mechanizované a moderné. Najväčším problémom však vždy zostáva nedostatok vody. Voda sa musí drahým spôsobom privádzať do celej krajiny z riek Yargon a Jordan, musí sa drahými metódami voda z Mŕtveho mora odsoľovať a vždy sa peskúmavajú hlboké vrty v oblasti Negev. Rybolov je hlavne rozvinutý v oblastiach hraníc s Etiópiou a v hlbokých vodách Atlantického oceánu, pretože v oblasti Stredozemného mora a Červeného mora je rýb nedostatok. Takto vylovené ryby sa sporácúvajú vo vnútrozemí a viacmenej sú určené len pre domáci trh.

Priemysel: je zameraný zväčša na domáci trh a to na výrobu hnojív, čistiacich látok a liečiv. Vedľa Elat sa nachádza baňa na ťažbu rúd. Vyrábajú sa tu rôzne fosfáty, fosforešnany. Je tu ďalej rozvinutý plastický priemysel, ropný priemysel, elektrochemický priemysel a rôznymi potrubiami sa tu dováža ropa, nakoľko jej domáca výroba nestačí. Medzi ďalši významné a rozvinuté priemyselné oblasti patria: elektronický, zbrojársky, dopravný, strojársky, železiarensky, textilný a chemický. Najviac rozvinutým zbrojárskym podnikom je „Izraelská letecká továreň“ , ktorá vyrába zbrane pre vlastné potreby. Priemysel je situovaný najmä v oblastiach podľa potrieb obyvateľstva. Vždy sa buduje tam, kde je o konkrétny druh výrobku najväčší záujme obyvateľstva.

Preprava: Cestná doprava zohráva väčší význam jako železničná. Všetky dôležité železnice a cesty sú poprepájané s prítavom Elat, ktorý spája Izrael so svetom. Izrael má aj tri najmodernejšie svetové podmorské potrubia – Haifa a Ashdod v Stredozemnom mori a Elat v Červenom mori. Všetky tri spadajú pod Izraelskú prístavnú komoru. Najväčším letiskom je letisko při Lod. Všetky lety do a z Izraela sa uskutočňujú cez národné spoločnosti z rôznych štátov sveta. Izraelskou národnou spoločnosťou je EL AL – Israel Airlines Ltd. Súkromnou spoločnosťou je Arkia Israeli Airlines, ktorá vlastní rôzne osobné lietadlá ale i vrtuľníky. Ďalšie letiská sa nachádzajú v Jeruzaleme (ataroth), Tel Avive (Sdeh-Dov), Elat, Rosh Pina a v Haifa.

História: V období okolo roku 1023 p.n.l. Izraelčania založili kráľovstvo. Bolo vedené kráľom Saulom a Davidom a jeho hlavným mestom sa stal Jeruzalem. V roku 63p.n.l. sa Izrael pripojil k rímskej ríši. Za vlády Caliguly prebehlo niekoľko židovských povstaní. Po ich potlačení bol však Jeruzalem celkom vyhladený. To viedlo ku koncu židovského štátu a začiatku úpadku Palestíny. Židovský národ bol rozptýlený mimo územie Palestíny. Všetky tieto udalosti viedli k vzniku troch monoteistických náboženstiev. Vďaka tomu je Izrael spolu s Jordánskom a Sinajským polostrovom nazývaný "Svätou zemou". Hitlerove prenasledovanie potom v období 30. a 40. rokov 20.stor. zahnalo mnoho Židov späť do svojej domoviny v Palestíne. Boli tam v bezpečí vďaka Britom, ktorí mali územie pod kontrolou. Na tomto mieste vznikol štát Izrael. Roku 1948 predala kontrolu nad územím Británia. Zrodil sa konflikt medzi Arabmi a Izraelcami, ktorý pretrváva dodnes. V roku 1967 prebehla v Izraeli Šesťdenná vojna. Behom nej Izrael prevzal západný breh Jordánu a východný Jeruzalem a Jordánsko prišlo o príjmy z priemylu i poľnohospodársku pôdu. V roku 1994 bolo Jordánskom a Izraelom podpísaná mierová zmluva.
 
Zaujímavosti: Červené more, jazero Tiberias, Mŕtve more, púšť Negev
Pamiatky: Červené more, jazero Tiberias, Mŕtve more, púšť Negev

2.1 Jeruzalem

720 000 obyvateľov
Najfascinujúcejší pohľad na toto mesto, ktoré má vyše 3 000 rokov, sa vám naskytne z východu, na vyhliadke pri Olivovej hore a hore Sion, ktoré sú späté s poslednými dňami Ježiša. V záhrade stále rastú olivovníky, ktoré tam boli podľa domácich aj v čase života Ježiša. Len pár metrov od tohto posvätného miesta objavíte hrobku Panny Márie. Ak chcete vidieť jej hrob, do ktorého ju po smrti položili a odtiaľ vstúpila na nebesia, musíte zostúpiť do podzemia. Množstvo veriacich doň hádže lístky so svojimi prosbami. 

VERIACI: Modlia sa pri hrobe Márie, ktorý je plný prosieb

Inak to nie je ani pri hrobe Ježiša Krista v Chráme Božieho hrobu, ktorý sa nachádza v srdci Starého Mesta. Ak sa rozhodnete vidieť skalu, na ktorú ho po sňatí z kríža položili, pripravte sa na trojhodinový rad, kde sfanatizovaný dav plače a odrieka modlitby. Chrám je obrovský a má niekoľko poschodí. Na prvom si môžete zase prezrieť Golgotu, na ktorej Ježiša Krista ukrižovali.
 
CHRÁM BOŽIEHO HROBU: V ňom nájdete Kristov hrob a aj posledné miesta Kristovej cesty.

2.2 Večný boj o baziliku
Obrovská bazilika je zaujímavá aj tým, že o jej vlastníctvo sa už stáročia bijú viaceré kresťanské cirkvi. Aj preto je chrám presne rozdelený na časti, o ktoré sa cirkvi starajú. A to platí od roku 1852, keď dlhotrvajúci spor o vlastníctvo posvätného miesta ukončil osmanský edikt. Podľa neho dvere do chrámu odomyká a zamyká moslimský kľučiar. Toto povolanie sa dedí v jednej a tej istej rodine. Ak ste veriaci, môžete si prejsť celú krížovú cestu. Nebuďte však prekvapený, ak niektorá zo 14 zastávok bude v uličke plnej obchodníkov. V každom prípade by ste mali vedieť, že krížová cesta sa rokmi menila a nikto vám nezaručí, že sa vyberiete po tej pravej.

2.3 Miesto svorenia sveta
Múr nárekov je posvätné miesto, kde Boh stvoril svet. Sfanatizovaní veriaci sa pri ňom dotýkajú steny, v tranze odriekajú modlitby a medzi kamene vkladajú svoje prosby. Muži a ženy sa modlia oddelene. Ak sa chcú páni priblížiť k múru, musia mať na hlave jarmulku, vydaté ženy pokrývku na hlavu. V každom prípade, keď budete odchádzať od múru, neotáčajte sa chrbtom. Jednoducho pomaly cúvajte. Dôvod? K posvätnému miestu sa nikdy neotáča chrbtom...
 
2.4 Očarujúci Betlehem
Zaujímavým miestom, ktoré by ste mali vidieť, je Betlehem. Miesto, kde sa Márii a tesárovi Jozefovi narodil Ježiš. Malé mesto je v súčasnosti obohnané vysokým múrom a od roku 1995 patrí pod Palestínsku samosprávu.

BETLEHEM: Mesto je obkolesené vysokým múrom.

Kým mnohí Židia vás budú presviedčať, aby ste tam nechodili, že je to nebezpečné, neverte im. Obrovský múr a hraničné kontroly vás síce môžu odradiť, no Betlehem vzdialený len pol hodiny autobusom od Jeruzalema, stojí za to. V 4. storočí po Kristovi na mieste narodenia Ježiša vystavali Baziliku Narodenia. V strede chrámu vás upúta miesto, kde sa mal narodiť Ježiš.

2.5 V Jordáne pokrstili Ježiša
Tisíckyveriacich denne vchádzajú a ponáraju sa v rieke Jordán, aby prešli rovnakým krstom, akým Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša. Pôvodné miesto už dávno vyschlo a tok rieky si našiel inú cestu.

2.6 Miesto najväčších zázrakov
Genezaretské alebo Galilejské jazero je hypnotizujúcim miestom pre kresťanov. Jeho história sa spája hlavne s kázaním a zázrakmi Ježiša Krista.

Galilejské jazero
Pri jazere nájdete pozostatky dediny a v nej pôvodné schody, kadiaľ Ježišovi priniesli chorého, aby ho uzdravil. O kúsok ďalej je kostolík, ktorý má pripomenúť ďalší zázrak - rozmnoženie rýb a pecňov chleba, ktorými Ježiš nakŕmil tisíce ľudí.

PÔVODNÉ SCHODY: Po nich Ježišovi doniesli chorého.
MIESTO ZÁZRAKU: Pripomína rozmnoženie chleba a rýb.

2.7 Hromadná samovražda
Osamotená pevnosť na skalnom útese v Negevskej púšti je pútnické miesto pre všetkých Židov. Najväčší rozmach zaznamenala za kráľa Herodesa Veľkého, ktorý vo vojenskom komplexe postavil dva luxusné a dobre zabezpečené paláce. Masada bola poslednou pevnosťou, ktorú Rimania za svojej vlády na tomto území dobyli. Padla po dlhom obliehaní v roku 73 po Kristovi. Podľa historika Flavia ju obliehalo až 10-tisíc Rimanov. Aby sa dostali na vrchol pevnosti, niekoľko rokov budovali veľkú rampu. Keď tisíc židovských vojakov zistilo, že nemajú na výber, rozhodli sa zavraždiť svoje rodiny, aby nepadli do rímskeho zajatia. Potom sa navzájom pozabíjali. Posledný vojak, ktorý zostal, sa vrhol z útesu a spáchal samovraždu. Podľa židovských zákonov žiadny človek nesmel spáchať samovraždu, lebo bude zatratený. Ten posledný sa teda obetoval. Ešte pred pár rokmi na tomto mieste izraelskí vojaci skladali sľub vernosti a vždy vyriekli vetu: „Masada už nikdy nesmie padnúť.“

2.8 Tri moria
V Izraeli sa dá kúpať v troch moriach.. Množstvo dovolenkárov uprednostňuje turistické centrum Eilat neďaleko Egypta. Kúpať sa tu budete v Červenom mori. ponúknu aj plávanie s. Chladnejšie, teda okolo 30 stupňov, je v ďalšom turistickom stredisku Netanja, ktoré sa nachádza pár kilometrov od hlavného mesta Tel Aviv. Okúpať sa môžete v Stredozemnom mori. Keď budete v Izraeli, určite vyskúšajte Mŕtve more. Čítanie vo vode nie je len reklamný ťah. Naozaj to funguje. Len sa nesnažte v tejto vode plávať na bruchu, lebo sa to nedá a navyše by ste si mohli namočiť tvár. Na slanú vodu v očiach potom tak skoro nezabudnete.

BAZILIKA NARODENIA: Na tomto mieste podľa Biblie Mária porodila Ježiša.
 
3. Egypt
 
Základné údaje:
Oficiálny názov (Slovenský): Arabská republika Egypt

Oficiálny názov (originálny): Gumhúríjat Misr al-´Arabíja, Džumhúrija al-Misríja al-´Arabíja

Štátne zriadenie: republika
Kontinent: Afrika, Ázia
Členstvo v mezinár. organizáciách: OSN, OAJ, Arabská liga
Hlavné mesto (počet obyvateľov): Al Quahirah (Cairo) [Káhira] (15 mil. agl.)
Rozloha (poradie vo svete): 1 001 449 km2 (29.)
Počet obyvateľov (poradie): 60 765 000 (17.)
Hustota obyvateľstva: 60,5 obyv./km2
Úradné, resp. užívané jazyky: arabština (úr. j.), angličtina, francúština, berberština, nubijština, bedzaština
Mena: egyptská libra (ginía = 100 piastrov)
Susedia: Sudán, Líbya, Izrael
Administratívne usporiadanie: 26 gubernií
Národnostné zloženie: 98 % Arabi
Priemerná dĺžka života: 68 rokov
Náboženstvo: Islam /94%/, kresťanstvo /6%/
Prezident: Mohammad Hosni Mubarak
 
Klíma:
Podnebie Egypta je s výnimkou pobrežia Stredozemného mora horúce a suché. Smerom k vnútrozemiu má klíma stále výraznejšie kontinentálne rysy – Horúce letá a pomerne chladné zimy. Letné maximá dosahujú v priemere okolo 35 stupňov Celsia, zimné minimá klesajú na 8 stupňov Celsia. V púštiach sú teplotné výkyvy ešte extrémnejšie. Zrážky ubúdajú od západu k východu a od severu k juhu a to od 260 do 30 mm za rok. Pre Egypt sú príznačné predovšetkým pravidelné a silné vetry.
 
Reliéf:
Pomerne nížinatý. Aj napriek značnej rozlohe Egypta, poľnohospodárska pôda tvorí len 3%, zvyšok tvoria púšte. Níl oddeľuje Líbyjskú púšť /na východe/ a Arabskú a Nubíjsku púšť /na západe/. Najvyšší bod je Mount Catherine /2629 m n. m./ Najnižší bod je Guattara Depression / -133 m n. n. /. Líbyjská púšť - je súčasťou Sahary. Je to plošina pokrytá pieskom a kameňmi s hlbokými zníženinami, v ktorých ležia slané jazerá, ale tiež niekoľko oáz (Baharija, Dachla, Farafra, al-Charga a Siwa). Najväčšou púšťou je Katarská priepasť (- 133m) pod úrovňou neďalekého Stredozemného mora. Arabska poust - je v podstate skalnatý hornatý hrebeň, ktorý sa tiahne medzi Nílom a Červeným morom. Je to vyprahlé neúrodné územie takmer bez vegetácie. Obývané sú len niektoré zátoky Červeného mora, ich obyvatelia sa živia lovom rýb, koralov a tiež rozvíjajúcou sa turistikou. Na skalnatom pobreží sú dva väčšie prístavy – Bur Safadza a Hurghada. V miestach, kde Suezský záliv prechádza v umelý prieplav, leží významný prístav Suez. Núbijská púšť - Od juhu zo Sudánu zasahuje k Asuánskej priehrade, je tiež súčasťou Sahary.
 
Vodstvo:
Níl, najdlhšia rieka sveta (6 695 km) dáva Egyptu vodu a s ňou život. Grécky historik Herodotos už pred 2 500 rokmi nazval Egypt „darom Nílu“. Bez jeho vody by nemohol existovať ani staroveký, ani súčasný Egypt. Níl preteká Egyptom od juhu k severu v dĺžke viac než 1 000 km. Hydrografické pomery na dolnom toku Nílu sa však značne zmenili po výstavbe Asuánskej priehrady, dokončené v roku 1970. Za ňou vzniklo jedno z najrozsiahlejších vodných jazier na svete, ktoré umožňuje zavlažovanie veľkých púštnych oblastí. Obyvatelia už nie sú ohrozovaní povodňami, ale ich polia nedostávajú živiny. No napriek týmto problémom zostávajú široké brehy Nílu zelenou záhradou, kde sa pestuje obilie, zelenina, bavlník, cukrová trstina a chovajú domáce zvieratáa – kravy, ovce, kozy i ťavy, dodnes spoľahlivé nosiče nákladov po púštnych cestách. Na pobreží Stredozemného mora pri ústí ramena Nílu i umelých kanálov, leží niekoľko významných prístavov, najvýznamnejšími z nich sú starobylá Alexandria a Port Said pri vyústení Suezského prieplavu.

Nerastné suroviny:
ropa, žel. ruda, fosfáty, zemný plyn
 
Hlavné hospodárske odvetvie:
spracovanie ropy, výroba cementu a hnojív, hutníctvo, potravinársky a textilný priemysel
 
Vývoz:
 bavlna, ropa, textil ,kovové rudy, zemiaky, cibuľa, ryža
 
Poľnohospodárstvo:
kukurica, pšenica, cukrová trstina, palma ďatlová, bavlník
 
Rastlinstvo:
Oázy: palmové háje a porasty duny Thébskej, vodné rastliny – rákosie
Púšte: tamarišky, mimózy, suchomilné trávy
Najčastejšie vyskytujúce sa stromy: palma ďatlová, figovník fikomorový
Obľúbený kvet: nílska ľalia – lotos
 
Živočíšstvo:
Púšť: gazely, hyeny, šakaly, hlodavce, hmyz, škorpióny
Nílska delta: diviaky, líšky, volavky a ibisy
 
Zaujímavosti:
Najdôležitejšou zložkou egyptskej stravy je chlieb (AJŚ), ktorý sa obvykle pripravuje zo zmesy obyčajnej a celozrnnej múky na otvorenom ohni. Medzi najobľúbenejšie egyptské jedlá patrí kofa – mleté grilované mäso na špíze a kebab – jahňacie alebo baranie mäso napichnuté na ihle. Asi najznámejším dezertom je baklava (niekoľko vrstiev tenučkých oplátok, medzi ktorými sú rozdrvené orechy, najmä pistácie, preliate sirupom). Známa miešaná lahôdka je om – ali (pečený dezert z ryže, mlieka, hrozienok a kokosu). Osviežiť sa môžete nápojom ako je karkadi, ktorý sa pripravuje z ibištekových kvetov alebo zabaadi, čo je jogurt najšľahaný so studenou vodou a soľou.
 
Hlavní obchodní partneri:
USA ,Francúzsko, Nemecko
 
Turistický ruch - Kultúrne pamiatky:
pyramídy v Gíze a Sfinga, chrám v Luxore, obelisky v Karnaku a Cesuánii, Memmonove kolosy, chrám kráľovnej Hatšepsut, Údolie kŕaľov, Údolie kráľovien, Tutanchamonova hrobka, Sakkara
 
3.1 Gíza
Cheopsova pyramída je vraj umiestnená presne v centre sveta, presnejšie 1/3 vzdialenosti rovníka od pólu. Je to najväčšia dodnes stojaca pyramída a na dlhé tisícročia bola najväčším dielom ľudských rúk vôbec. Do roku 1880 bola najvyššou stavbou na svete, potom ju prekonali veža Dómu v Kolíne nad Rýnom a v roku 1889 Eiffelova veža. Pôvodne bola obložená doskami z leštenej žuly, ktorá bola neskôr bohužiaľ použitá na stavbu tureckej mešity. Pyramídu stihol v podstate rovnaký osud, ako všetky ostatné veľké stavby: celé storočia slúžila ako zdroj stavebného materiálu pre záujemcov z celého okolia. Nevie sa, kto, načo a kedy ju postavil. Popisuje ju Herodotos v diele Dejiny. Ako prvý sem vstúpil syn hrdinu z Rozprávok tisíc a jednej noci. Vchod urobili v 9. storočí z ohňa, octu a baranom ho prerazili. Skutočný vchod sa nachádza vo výške 16,5 m. Koncom 18. storočia tu bol aj Napoleon Bonaparte. Autorom pyramídy má byť oficiálne faraón Chufrea (po grécky Cheops), ktorý ju dal postaviť okolo r. 2500 p.n.l. na skalnatom podloží, zarovnanom do roviny. Pyramída už klesla od jej postavenia približne o 10 m. Každá strana je presne orientovaná na jednu zo svetových strán. Pôdorys pyramídy je štvorec. Celá stavba má asi dva milióny kameňov. V pyramíde na konci dlhej galérie boli dve miestnosti, Kráľova komora a Kráľovnina komora, kde ležal len prázdny sarkofág. Kráľova komora je umiestnená v strede pyramídy, prístup je cez Veľkú galériu a chodbu. Sarkofág je vyrobený z červenej žuly, aj steny vnútri Kráľovej komory. Jadro Cheopsovej pyramídy tvoria vápencové kvádre, pričom jeden váži tri tony, žulové bloky v Kráľovej komore majú hmotnosť 70 ton a boli dopravené do výšky 70 m. Vnútri je piesok, ktorý zabezpečuje proti zemetraseniu, ktoré občas postihnú túto oblasť. Celú pyramídu tvorilo 210 vrstiev, každá o hrúbke 1,5 m. Celá bola obložená jemným bielym vápencom. Základňu tvorí štvorec so stranou 230,38 m, výška pyramídy klesla z 146,5 na 137 m. Celú ju tvorí obrovská sieť nadzemných a podzemných chodieb a komôr. Za zázrak sa považuje Veľká galéria, obrovské žulové preklady v nej, kladené proti sebe, je to 8,5 m vysoká, 48 m dlhá chodba, ku stropu sa zužuje, vrstvy sú kladené v určitom uhle. Priechod je vysoký 1,12 m, po 1 m sa zdvihne na 3,5 m a a po ďalších 3 m si musíte drepnúť, opäť strop a podrep. Kráľova komora je vo výške 43 m a je vysoká 5,8 m, má päť vrstiev žulových blokov, hore je červená asuánska žula. Pri západnej stene je sarkofág zo žuly 2,2 m x 1,04 m x 0,9 m, z ktorého sa nenašlo ani veko, je navyše odštrbený. Malé šachty na stenách 20 x 20 cm slúžili buď na vetranie alebo tadiaľ vychádzala duša faraóna. Sú orientované presne podľa polohy hviezd. Kráľovnina komora je podobná. Sú v nej chodby a šachty v hĺbke 35 m pod zemou, dole je aj Pohrebná podzemná sieň. Blízko pyramídy sú jamy a v nich sú pohrebné lode. Okolo je ohrada, v blízkosti pyramídy zádušný chrám a malé pyramídy manželiek plus ich zádušné chrámy. Druhou najvyššou pyramídou v komplexe je Rachefova (Chefrénova) pyramída, vysoká 136,3 m, tvorí ju vápenec, žula, dnu vedú dve cesty, jedna podzemná a jedna zhora, spájajú sa a vedú do pohrebnej komory. Sarkofág je z čiernej žuly, má vraj aj veko. Ani múmia, ani poklady sa nenašli. V okolí pyramídy boli tiež pohrebné lode. Monumentálna cesta, dláždená kameňmi, spájala Chefrénov zádušný chrám s chrámom na brehu Nílu. Odtiaľ vychádzal pohrebný sprievod s faraónovou múmiou.

Najmenšia je Menkauerova pyramída, opäť z vápenca z blízkych lomov a červenej žuly. Našla sa drevená rakva s nápisom M. a kosti až z doby kresťanskej. V pohrebnej komore našli bazaltový sarkofág, ktorý pri prevoze do Británie spadol do mora. Pohrebné lode, cintorín blízkych ani zádušný chrám tu neboli. Jedným z dôležitých historických stavieb je Sfinga, o ktorej sa nevie, kto, kedy presne a za akým účelom ju postavil. Prvé zmienky o nej sú vraj už z r. 8000 p.n.l., pretože sa o nej písalo v diele z tohoto obdobia. Najrozšírenejší je názor, že pochádzala z obdobia staviteľov pyramíd 4. dynastie, asi 2500 rokov p.n.l. Podľa niektorých domnienok ju vytesali do podoby faraóna Rachefa (Chefréna), aby strážila jeho hrobku. Stále ju po určitom čase zasype piesok a je poškodená piesočnými búrkami. Vytesaná je do jedného skalného bloku - výnimkou sú laby a zadok. Orientovaná je zo západu na východ, oči sa dívajú na východ. Je to vlastne 73,5 m dlhý a 20 m vysoký lev (podľa názoru iných vedcov) so záhadnou tvárou, na hlave má klasickú pokrývku hlavy faraónov - nemes - a na čele ureus (kráľovská kobra). Natierali ju červenou farbou. Pred sfingou medzi labami stála socha vykročeného panovníka aj chrám. Napoleonovi vojaci sfinge v roku 1798 odstrelili nos, keď ju použili ako terč. V jej blízkosti sa nachádza zádušný chrám Rachefov.

3.2 Luxor
Osvetľovalo Luxorský chrám. Chrám bol postavený v roku 1350 p.n.l. a reťazec sfíng vraj pôvodne spájal s reťazcom v Karnaku. Chrám bol dielom viacerých farónov a jeho stavba do konečnej podoby trvala asi 200 rokov. Je zasvätený bohu Amonovi a do chrámu se vstupuje jedným z najpôsobivejších vchodov v Egypte. Amonov chrám v Luxore sa nachádza len niekoľko metrov od brehu Nílu. Pokyn k jeho výstavbe dal Amenhothep III. Vybral miesto na juhu od staršieho chrámu boha Amona. Nový chrám mal slúžiť bohovi Amonovi, jeho žene Mut a synovi Chonsevovi. Obrovský Amonov chrám v Luxore sa ďalej staval ešte za vlády nástupcov Amenhothepa III. Tutanchamona, Ramssesa II. a Nechtebofa. Posledné dostavby nesú dáta z obdobia nadvlády Alexandra Veľkého a Rimanov. Nakoniec moslimovia postavili na jednom z chrámových nádvorí mešitu Abu el Haggag. Pylón bol vyzdobený motívom bitky pri Kadese, kde vojská faraóna Ramesse II. "remizovali" s chetitskou armádou. Napriek nerozhodnému výsledku bitky bol tento záver dôležitý, pretože dve veľmoci vtedy uzavreli mierovú zmluvu a mohli sa venovať lepším činnostiam - napríklad stavbe chrámu. Pred pylónom stojí niekoľko obrích sôch Ramssesa II. a jeden z dvoch obeliskov z červenej žuly. Druhý je od roku 1883 v Paríži. Chrám má dve nádvoria spojené úzkou a bohato zdobenou kolonádou. Vnútri je sieň, ktorej steny rozpravajú príbeh zrodenia Amenhotepa III. Ďalšia časť chrámu slúžila od roku 300 n.l. ako svätyňa rímskych cisárov a o tisíc rokov neskôr bola na nádvorí Ramesse II. postavená mešita, v ktorej sa moslimskí veriaci dodnes modlia. Chrám bol sčasti zaviaty pieskom a čiastočne poskytoval prístrešie dedinčanom. V roku 1990 pri bežných statických skúškach boli objavené unikátne sochy, ktoré dnes môžeme obdivovať v múzeu v Luxore. Chrám v Luxore bol úplne zasypaný, a tak sa zachoval v pomerne dobrom stave. Jeho vyslobodenie z piesku trvalo 2 roky. Súčasťou chrámových komplexov boli kráľovské paláce. Nezachovalo se však z nich vôbec nič, pretože na rozdiel od kamenných budov chrámu, boli stavané z dreva. Amonov chrám v Luxore patrí k najväčším v krajine. Amon bol najskôr patrónom Vesétu, neskôr sa stal jedným z najvýznamnejších bohov celej ríše.

3.3 Chrám kráľovnej Hatšepsut
Tvoria ho tri terasy vybudované v kopci s rampou vpredu, ktorá ich spája. Boli tam maľby na stenách a pekné sochy. Chrám sa používal na mumifikáciu a nachádza sa v dedine Dejr al-Bahrí v skalnej zátoke pod skalami hory El-Kurn. Steny chrámu sú bohato zdobené maľbami, napr. Líčenie výpravy do zeme Puntu Sudánu, Cyklus zrodenia kráľovny a jej božský pôvod. Pred chrámom bola aleja sfíng a stromy staré 3500 rokov. Za autora chrámu sa pokladá známy architekt Senmut. Chrám objavili v 19. storočí v troskách, pretože ho dal zničiť Thutmos III, ktorý likvidoval všetky božstvá okrem svojho a k zničeniu prispelo aj zemetrasenie.

3.4 Sakkara
Komplex stupňovitých pyramíd bol postavený asi v roku 2800 p.n.l. Džoserovu pyramídu dal postaviť Džoser okolo roku 2650 p.n.l. (obdobie 3. dynastie), je to prvá hrobka typu pyramídy a znamenala zlom v egyptskej architektúre. Do tej doby stavali hrobky z tehál, bahna, slamy, rákosia a dreva, tu už však použili vápenec. Džoserova pyramída bola prvá stavba na svete, ktorá vyrástla podľa vopred nakreslených plánov. 6-stupňová pyramída teraz meria len 62,5 m. 6 pravouhlých hore plochých masívnych blokov bolo navŕšených na seba do výšky 62,5 metra. Staviteľom sa stal poradca a architekt faraóna Džosera Imhotep - boh liečiteľ. Stupňovité pyramídy sú typické pre 3. dynastiu. Celý komplex tvoril rad chrámov, stavieb a bol obohnaný múrom a dookola bol vyhĺbený príkop. Do pyramídy sa vraj vchádzalo podzemím a v hĺbke 28 m bola žulová pohrebná komora. Z múmie Džosera našli len úlomky kostí, lebky a kusy pokožky. Pod pyramídou je veľký labyrint chodieb dlhý 1 km. Pozdĺž jedného priečelia hrobky je 11 šácht, ktoré v hĺbke 30 m spájali ďalšie chodby. Na dne šácht našli alabastrový sarkofág, drevenú rakvu s 8-ročným chlapcom, 40-tisíc kamenných nádob z dioritu, vápenca, alabastra, bridlice. 500 m severozápadne od Džosera je labyrint chodieb so sarkofágmi, kde našli múmie býkov. Egypťania mumifikovali úplne všetko - paviany, orly, sokoly, supy, plameniaky, psy, ryby, hady, krokodíly, žaby, vajcia krokodílov. Našli sa milióny múmií zvierat, ktoré dávali do sarkofágov a do samostatných výklenkov. Z býkov sa väčšinou našli len rohy a spráchnivené kosti. Dodnes sa nevie, čo ich viedlo k mumifikácii týchto zvierat.
 
3.5 Údolie kráľov
V celom Údolí kráľov je 52 kráľovských hrobov, okrem toho ešte 37 hrobov vysokých hodnostárov. Múmie sa už v hrobkách nenachádzajú, výnimkou je múmia Tutanchámona, ktorú museli preniesť z Káhirského Egyptského múzea naspäť, pretože rýchlo podliehala skaze. Tutanchamonov hrob - Hrob nevýznamného 18-ročného panovníka, ktorý ako jediný bol odkrytý (1922) v pôvodnom stave. Boli tu nájdené obrovské poklady, hrobka obsahovala najviac predmetov (i drahocenností zo zlata a drahokamov). Dnes sú poklady umiestnené v káhirskom múzeu. Faraón Tutanchamon, s najväčšou pravdepodobnosťou syn náboženského reformátora Achnatona a jednej z jeho vedľajších manželiek, nemal čas vyniknúť ako vládca. Na trón nastúpil ako sedemročný a zomrel asi na následky zranení hlavy (nevylučuje sa ani vražda) o desať rokov neskôr.

Riadením osudu však práve kráľova predčasná smrť zaistila jeho súčasnú slávu. Jeho hrob v dobe úmrtia ešte nebol dokončený a preto bol narýchlo pochovaný do malej hrobky, do ktorej bolo nazhromaždené veľké množstvo vzácnych predmetov. Pravdepodobne skoro po pohrebe došlo k dvom neúspešným pokusom o vykradnutie hrobky, takže bol hrob znovu zapečatený a tak faraónovi zasa prialo šťastie. Zosuv pôdy dokonale zakryl vchod do hrobky. Čo nedokázal zosuv pôdy, dokázali ľudské ruky stavbou neďalekej hrobky Ramssesa VI. Tým sa na viac ako na 3 200 rokov hrobka stratila svetu. Po niekoľkých rokoch hľadania britský archeológ Howard Carter v roku 1922 rozlomil pečať. To, čo sa objavilo za dverami, predčilo fantáziu aj najväčších optimistov. Dnes môžeme ľutovať, že vtedy ešte neexistovala farebná fotografia, takže všetky dokumenty z otvárania hrobky sú čiernobiele. Pohrebná komora obsahovala štyri veľké pozlátené schránky. Posledná z troch rakiev je zhotovená z necelých 1 140 kg čistého zlata. Vysťahovanie hrobky trvalo od 27. 12. 1922 až do novembra 1930.
 
3.6 Memnonské kolosy
Z bývalého chrámu zostali len 2 sochy Amnehotepa III. vysoké 19,5 m. Chrám dal postaviť Amenhotep III. a slúžil ako pohrebný chrám, ktorý strážili pri vonkajšom vchode 2 sochy. Z chrámu zostali už len zvyšky základov. Sochy boli poškodené zemetrasením a spadnuté sochy vydávali zvuky, akoby stenali. Egypťania si mysleli, že hudba prichádza od bohov a ten, kto počul zvuky, bol v priazni bohov. V roku 199 n.l., keď sochy opravili, prestali vydávať zvuky. Podľa Grékov socha reprezentovala ich hrdinu, Memnona, ktorý bránil Tróju a tiahol z Etiópie. Až Gréci nazvali obrovské sochy faraóna Amenhothepa III. Memnonove kolosy. Podľa dávneho mýtu ich spájali s menom etiópskeho kráľa Memnona, syna Aurory. Ten vraj po trójskej vojne cestou domov do Grécka zablúdil až do Egypta. Moderné metódy preukázali, že materiál na kolosy pochádza z lomu v Džebel el-Ahmare pri Káhire. Sochy boli teda prepravované po vode - 700 km proti prúdu Nílu. Asi to bolo jednoduchšie ako preprava po súši z iného lomu iba asi 60 km vzdialeného od Théb (dnešný Luxor).
 
3.7 Káhira
Na severnom pobreží Afriky, južne od delty rieky Níl, ktorá sa vlieva do Stredozemného mora, leží Káhira, hlavné mesto Egypta. V tejto najväčšej metropole afrického kontinentu a arabského sveta žije 17 miliónov ľudí (údajne je ich vraj podstatne viac) a 4 milióny do mesta dochádzajú denne najmä kôli práci. Arabi túto metropolu s pýchou nazývajú „Matka všetkých miest“. Oficiálne republikové zriadenie v Egypte je Autoritativná prezidentská republika a jej prezident je Mohammed Hosni Mubarak (od 1981). Čo sa týka náboženstva - islam asi 90%, kresťania asi 7%. Úradný jazyk je arabčina. V Egypte sa platí Egyptskými librami a piastrami. 1 EL = 100 piastrov.
 
Už dávno pred založením Káhiry tu bola rímska pevnosť Babylon. V roku 640 n. l. založil arabský vojvodca Amr-ibn-Elass osadu El Fustat, na mieste kde je dnes staré mesto Káhiry. Dnešné meno El-Qahira dostalo mesto už v roku 969 n. l. a znamená „Neporaziteľná“. Dopravný hluk mimoriadne zapôsobí na nového návštevníka, lebo tu platí hlavné pravidlo „Kto najviac trúbi, ten ma prednosť v jazde“. Vyznať sa v Káhire v tomto obrovskom labyrinte s kopcom uličiek, ulíc a mostov nie je jednoduché a ozaj najlepšou radou pre prvé zorientovanie sa je - prenajať si auto so šoférom, alebo absolvovať organizovanú prehliadku pozoruhodností a ušetriť si tým veľa drahocenného času a nervov. Hľadať na vlastnú pesť a dokonca s autom, za doslova šialenej premávky aut a prebehujúcich chodcov medzi nimi, v ktorej platí pravo silnejšieho, je naozaj riskantné a vyžaduje inú mentalitu. Keď človek zablúdi (čo sa môže veľmi rýchlo prihodiť), tak strávi deň v rozpálenom aute a nič neuvidí. Preto je na presuny v Káhire je najlepšie využiť metro, ktorým sa cestuje rýchlo a čisto. Aj mikrobusy poskytujú v Káhire pohodlnú a spoľahlivú dopravu. Romantické felukky, križujúce vody Nílu, sú praktické a malebné umožnia Vám oveľa pružnejší časový plán pre návštevu údolia kraľov z Luxoru alebo riečnych ostrovov z Asuánu. Na ostrove Gezira, v pekne zelenom a kľudnom parku, je 187 m vysoká vyhliadková veža „Kairo-tower“, odkiaľ sa s mapou Káhiry v ruke dá dobre zorientovať a oboznámiť s mestom pre ďalšie obhliadky.
 
Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Ďalej mešita Muhammeda Aliho známa aj ako Alabastrová mešita, ktorá sa nachádza na Citadele Káhiry a bola dokončená v roku 1857. Študenti z celého islamského sveta študujú v Azharmovej mešite a Moslimskej univerzite Al–Azhar založenej v roku
988 n. l.
 
Na východe mesta sa nachádza v islamskom svete jedinečné tzv. „Mesto mŕtvych“, v ktorom kedysi postavili Sultáni a Mamelukovia nádherné mauzólea, hrobky s mešitami a obytné domy pre návštevníkov. V dvadsiatich rokoch minulého storočia začali tu ilegálne bývať chudáci, dnes tu žije vyše 250.000 ľudí a nie najhoršie. Islamská Káhira, nie viac islamská ako zvyšok mesta, je stará stredoveká štvrť, kde si pripadáte, ako keď sa presuniete časom späť o 7 storočí. Je to najhustejšie obývané mesto v Egypte a možno aj na Strednom východe. Všade vidíte mešity a kostoly, vo vzduchu je cítiť zmes prenikavých pachov a vôní kvetov, korenia a zvierat. Najznámejším miestom tejto častí je Citadela, stredoveká pevnosť stará viac ako 700 rokov. Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o niekoľko storočí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete, ktoré bolo osídlené kresťanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov a koptských kresťanov, ktorí tu žijú. V časoch faraónov bol východný breh Nílu určený pre živých a západný breh pre mŕtvych. Dnes je západný breh Nílu modernou časťou egyptského hlavného mesta, ku ktorej patrí univerzita, predmestie Zamalek a obytná štvrť Dokki. Na okraji mesta krajina náhle mení ráz a začína tzv. egyptský vidiek s datľovými palmami, kanálmi, hlinenými obydliami a bujnými zelenými poliami. Známe turistické a zimné stredisko Helwan sa nachádza 30 km od Káhiry. V blízko položenom meste Sakkara sa nachádza pyramída kráľa Džosera, ktorá je ešte staršia ako pyramídy z Gíze. V meste Nekropolis (mesto mŕtvych) sa nachádzajú mimoriadne zaujímavé kamenné reliéfy. V ponuke sú výlety na somároch z Gizy do Sakkary. Asi 50 km ďalej na juh sa nachádza soľné jazero Al Faiyoum. Napriek všetkým problémom, ktoré sú v tomto obrovskom meste, vyplatí sa Káhiru navštíviť, lebo vraj kto toto mesto nespozná - ten nemôže Egypt pochopiť.
 
Egyptské archeologické múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti. Jeho hrob sa nachádza na cestnom mieste pred múzeom. Vystavených je tu vyše 40.000 exponátov (zo stotisíc), ktoré obhliadnuť za niekoľko normálnych návštev múzea je doslova nemožné. Vrcholom zbierky je bez pochyby výstava faraóna Tut-anch-Amona s masívnou faraónovou zlatou maskou a ďalšími vzácnymi a peknými kusmi z hrobu objavenom v Údolí kráľov pri Luxore v roku 1922.
 
Na vyvýšenine Káhiry je Gíza, na juhozápadnom okraji mesta, kde začína púšť sa nachádzajú najznámejšie znaky Egypta – sfinga a pyramídy troch faraónov Cheopsa, Chefréna a Mykerina. Majestátna Veľká sfinga (lev s ľudskou hlavou, okrem nosa – je v múzeu v Londýne). Je 73.5 metrov dlha a 20 m vysoká, je vytesaná z jednej obrovskej skaly. Aj keď sa pozorovateľovi zdá Chefrénová pyramída (pôvodne 143.5 m vysoká) ako najvyššia, tak to len preto, lebo leží na prirodzenej vyvýšenine. Najmohutnejšou je okolo 4.570 rokov stará Cheopsová pyramída s pôvodnou výškou 146.6 metrov (dnes 138.7 m), ktorá bola až do roku 1880 najvyššou stavbou na svete. Je to jediný zo zachovalých siedmych divov antického sveta a voľakedy bola ešte aj cela obložená vyleštenými vápencovými a granitovými platňami, ktoré však v stredoveku použili na rôzne stavby v meste. Jedine na vrchole Chefrénovej pyramídy sa uchovala mala časť tohoto obloženia. Tretia je najmenšia pyramída faraóna Mykerina (66.5 m) a pri nich je ešte niekoľko malých tzv. pyramíd kráľovien.

Cheopsova pyramída sa nachádza 10 km na juhozápad od Káhiry na vonkajšom okraji predmestia Gízy. Možno sa tam dostať taxíkom alebo autobusmi, ktoré odchádzajú z káhirského námestia Táhrir. Turisti sa môžu na púšť dopraviť aj na ťavách alebo na koňoch. Početný prepravcovia ponúkajú výletné plavby po Níle a väčšine z lodí premáva medzi mestami Luxor a Asuán. Niektoré plavby obsahujú výlety do miest Abydos a Denderha. Plavba Luxor/Asuán trvá päť dní, rovnaká plavba s výletmi do miest Abydos a Denderha trvá sedem dní.
 
Pyramídy boli postavené s mimoriadnou pracovnou silou. Tieto stavebné výkony privádzali ľudí do úžasu už od tých čias kedy pyramídy postavili. Najväčšia pyramída na svete Cheopsová pyramída: Výska je 146.6 metrov, dĺžka jednej strany je niečo cez 230 metrov a základňa zaberá plochu 55.000 m2. Uhol pyramídy je skoro 52° a je maximálne ideálny. Stavba pozostáva z 210 radov vápencových blokov uložených nad sebou, pri priemernej veľkosti jedného bloku 127x127x71 cm a váhe 2.5 tony. Takýchto blokov použili vraj 2 milióny tristotisíc kusov a k tomu prišlo ešte dvestotisíc obkladacích platní. Podľa gréckeho historika Herodota vraj pracovalo, na Cheopsovej pyramíde, 100.000 robotníkov po dobu 20 rokov. To znamená, že museli umiestniť na svoje miesto jeden kamenný blok za necelé dve minúty a to od rana do večera, počas celého pracovného dňa dvadsať rokov. To znamenalo 285 blokov denne vytesať, opracovať, transportovať k miestu stavby a potom zdvihnúť do stále väčšej výšky. Nakoniec presne umiestniť a prispôsobiť jeden blok vedľa druhého a to bez dier. A najviac k tomu zabudovať všetky komory, chodby a vetracie šachty (v priereze len 20x20 cm, ale až cez 60 m dlhé). To bol aj pre dnešnú dobu neuveriteľný technický, logistický a organizačný výkon, keď si uvedomíme, že vtedy nepoznali ešte kladkostroj a dokonca ani koleso! Tú mohutnosť pochopí človek, až keď stojí pod týmto ozaj jedným z divov sveta a ten dojem prekoná všetky jeho očakávania. Veľa skutočností okolo pyramíd nie je do dnes vysvetlených a možno sa dočkáme v blízkej budúcnosti ešte rôznych prekvapení.