Egypt – krajina faraónov a pyramíd

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 23.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 148 slov
Počet zobrazení: 5 914
Tlačení: 379
Uložení: 420
Egypt – krajina faraónov a pyramíd

Egypt nás zaujal svojou minulosťou. Je to krajina zašlej slávy faraónov a pyramíd, zahalená tajomstvom, záhadami a mystikou, rozpáleného púštneho piesku a životodarného Nílu. Myslíme si, že určite každý tu nájde množstvo kultúrnych a historických pamiatok nesmiernej hodnoty. Sú tu možnosti pozorovať nádherný podmorský život v Červenom mori a opaľovať sa na nekonečných piesočnatých plážach. A taktiež sme uvažovali nad výberom tejto témy, pri príležitosti, že ja som mala možnosť ju navštíviť osobne. Keďže som za tých desať dní  nestihla objaviť podrobnejšie niečo, čo vznikalo okolo tritisíc rokov, vrátime sa do tých čias spoločne s vami. A preto sa vám pokúsime bližšie predstaviť tému, čo nám z čarovnej histórie Egypta zostalo, čo nám faraóni zanechali, a aby ste pri prezeraní pamiatok vedeli kedy, kto a prečo ich dal postaviť, na čo slúžili, prípadne kto ich objavil.  Premýšľali sme aj nad tým, čo si ľudia predstavia ako prvé keď započujú Egypt. Myslíme si, že sú to pyramídy a sfinga. Lenže to sú len čiastočky bohatého množstva egyptských pamiatok. Naša téma sa bude dotýkať aj archeológie prepojenej s egyptským náboženstvom, a tak v najbližších minútach preskúmame detaily hieroglifov či mumifikácie.

1 Základné údaje
1.1 Všeobecná charakteristika

Hlavné mesto: Káhira
Najväčšie mesto: Káhira
Úradné jazyky: arabčina
Štátne zriadenie: nezávislá republika s politickým systémom
Prezident: Muhammad Husní Mubárak
Predseda vlády: Achmed Nazif
Rozloha: 997 739 km
Počet obyvateľov: 74 033 000
Hustota: 73,9 /km
Mena: egyptská libra
Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
 
Egypt to je zem boha slnka, dlhých pláží, priezračne modrých morí a miestami poznačenými starovekou kultúrou. Egypt, dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina. Svojou rozlohou sa radí 30. pozíciu vo svete a počtom obyvateľov je 15. najľudnatejšou krajinou sveta.
Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Z obdobia starovek sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

1.2 Geografické údaje

Poloha:
Leží vo východnej časti severného afrického kontinentu pozdĺž veľtoku rieky Níl. Od severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Arabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia). Hlavné mesto Káhira (aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.
Poloha: 25°–36° v. d.; 22°–32° s. š.
Územie zaberá: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %,
vodné plochy 0,6 %
 
Povrch:
Povrch Egyptu tvorí východná časť Sahary, vysoko položená tabuľa rozdelená údolím Nílu na západnú časť tvorenú Líbyjskou púšťou a východnú časť, tvorenú Arabskou púšťou. Podložím tabule sú väčšinou  ruly a žuly
Na juhu, na egyptsko-líbyjských hraniciach leží masív Džamal Abenat. Na severe Líbyjskej púšte sa v západo- východnom smere nachádza úzky pruh preliačin, z ktorých najnižšia je Kattara  s najnižším bodom -137 m. Na pravej strane Nílu pokračuje Sahara Arabskou púšťou až k Červenému moru pozdĺž ktorého Červenému moru pozdĺž ktorého vystupujú hory, najväčšia  je Šajid. Charakteristické pre túto oblasť sú suché údolia Vádí , ktorými preteká značné množstvo vody po občasných dažďoch. Na juhu prechádza Arabská púšť do Nubijskej púšte. K Egyptu patrí aj Sinajský poloostrov, ohraničený Suezským a Akabským prielivom.  Na Sinajskom poloostrove leží najvyššia hora Egypta, hora sv. Kataríny vysoká 2642m.
 
Vodstvo:
Jedinou riekou Egypta ja Níl. Na Níle bola v roku 1970 postavená  Asuánska priehrada. Je 111 m vysoká, má rozlohu 5000 km². Na západe a východe delty je niekoľko veľkých jazier, z ktorých najvačšie sú Majrut, Edku, Burullus, Manzala.

Podnebie:
Egypt má po väčšine roku veľmi teplé počasie. Teploty v lete často prekračujú 40°C, osobitne v strednom a hornom Egypte a v púštnych oblastiach. Egypt má výrazné púštne počasie. Zvlášť v lete sú väčšie teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Cez deň je horúčava a sucho, v noci naopak chladno s občasnými vetrami. Počasie v Egypte je suché a teplé takmer po celý rok. Výnimkou sú mesiace: december, január a február, počas ktorých má Egypt počasie na severu pomerne chladné a veterné. Na pobreží Červeného mora sú celoročne denné teploty vysoké. Cez noc sa môže citeľne ochladiť. V južnom Hornom Egypte (Luxor, Asuán a Abú Simbel) sú pri suchom, teplom počasí, v zime teploty medzi 20 a 30 °C. V lete môžu teploty dosiahnuť až 50 °C.
 
Politické usporiadanie Egypta:
Egypt je prezidentskou republikou. Vládu si od roku 1978 drží Národná demokratická strana. Súčasným prezidentom je Muhammad Husní Mubarak (od 1981). Egypt usporiada voľby do 454 členného parlamentu jedenkrát za 5 rokov. Významným opozičným hnutím v Egypte je Moslimské bratstvo. Administratívne členenie - Egypt sa delí na 27 guvernerátov.

2 Historický vývoj Egypta
2.1 Stručné fakty:

Spojením Horného a Dolného Egypta okolo r. 3000 pr. n. l. začala éra civilizácie, ktorá okúzlila svet a dodnes je predmetom obrovského záujmu vedcov aj laickej verejnosti. Od dôb, kedy Narmer spojil obe egyptské časti v jednu ríšu, môžme egyptské dejiny veľmi zhruba rozdeliť na tieto obdobia:
3100 – 322 pr. n. l. Faraónsky Egypt
332 – 30 pr. n. l. Alexander a Ptolemájovské obdobie
30 pr. n. l. - 638 Rímska nadvláda
640 - 1517 Arabská nadvláda
1517 - 1882 Osmanská nadvláda
1882 - 1952 Britská okupácia
Od r. 1952 Nezávislý Egypt
2.2 Dejiny Egypta
 
Písomné svedectvá o starom Egypte siahajú do doby 3000 rokov pred naším letopočtom. Hranice zeme sa v priebehu histórie mnohokrát menili, ale základom zeme zostal Níl so svojou deltou. Egypťania oddávna nazývali Níl riekou, ktorá dáva život. Je najdlhšou riekou na svete a preteká Egyptom v dĺžke 1200km bez jediného prítoku. Príchod presne opakujúcich sa záplav na Níle po roky oživoval poľnohospodárstvo Egypta. Svojim spôsobom dal Níl vznik najstarším civilizáciám na svete. Najskôr sa v okolí Nílu utvárali poľnohospodárske osady a obce, tie sa spájali do krajov a väčších celkov (nomov) a tie vytvorili rozsiahle oblasti - Horný (Červený – púšte a kamenie, symbolizovala ho kvitnúca trstina) a Dolný Egypt (Čierny - údolie černozeme v Nílskej delte, symbolizoval ho kvet papyrusu). Horný a Dolný Egypt údajne zjednotil okolo roku 3000 pr.Kr. legendárny panovník Horného Egypta Meni a týmto rokom sa začína periodizácia starovekého Egypta. V Egypte vládli faraóni podľa rodov, ak jeden vymrel nastúpil iný, nazývame ich dynastie. Egyptský historik Manehto rozdelil vládcov do 31 dynastií a na 4 hlavné obdobia:

1. Stará ríša
2. Stredná ríša
3. Nová ríša
4. Neskorá ríša
2.2.1 Stará ríša:
 
Prvá a druhá dynastia spadajú ešte do tzv. Obdobia Archaického, hlavné mesto bolo ešte mesto Cinev. Zakladateľom 3. dynastie bol Džóser vládol približne v 27. storočí. Práve preňho bola postavená prvá egyptská pyramída (stupňovitá) pri Sakkáre, jej architektom bol Imhotep. Po ňom nasledovalo ešte 5 panovníkov 3. dynastie. Zakladateľom 4. dynastie sa stal Snofrev, ktorého pyramída sa týči pri Dášure. Po ňom nastúpil jeho syn Chufev (grécky Cheops), nasledovali Chafré (Rachev) a Menkaure. Postavili im pyramídy pri Gíze (terajšie predmestie Káhiry) a práve tieto pyramídy sú
jediným dodnes stojacim divom sveta, prvý zo siedmych. Za 5 - 6 dynastie sa stávajú ďalšie pyramídy avšak už nie tak význačné, ktoré sú posledné
v starej ríši. 7 - 10 dynastie znamenali postupný rozklad Egypta a jeho rozbitie na niekoľko malých nezávislých štátov.

2.2.2 Stredná ríša:
Prvý predstaviteľ 11. dynastie Mentuhotep
Zjednotil Egypt a postavil hlavné mesto Téby ( Veset ). Po ňom nasledovalo 12 panovníkov. Dvanásta dynastia priniesla nový rozkvet Egypta a rozmach v Egypte. Opäť v strednej ríši pokračovala stavba pyramíd, ale už sa nedosiahla veľkosť a výška pyramíd 4. dynastie. Pyramídy sa stavali na pyramídovom poli Dášur. Egypt v ďalších obdobiach opäť upadol a v 16 - 17. storočí pred Kristom sa k moci dostali kočovné kmene Hyksósov. 13 - 17. dynastie sú málo známe a takmer bezvýznamné.

2.2.3 Nová ríša:
Osemnásta dynastia obnovila Egyptskú ríšu a vznikla Nová ríša. Faraóni sa počas Novej ríše už nepochovávali v pyramídach, ale v skalných hroboch (Údolie Kráľov). V Údolí Kráľov bol ako prvý pochovaný Thutmos I. V tejto dynastii taktiež vládla aj plne prvá žena na tróne faraónov Hatšepsovet a známy Tutanchamón. Zakladateľom nasledujúcej 19. dynastie bol Ramesse I. Za vlády tejto dynastie prebehol najväčší územný a hospodársky rozmach v dejinách Egypta. Z malého kráľovstva v okolí Nílu sa stala veľká ríša. Ďalší panovník bol Setchi I., majiteľ najväčšej hrobky v Údolí Kráľov. Po ňom nasledoval Ramesse II. Veľký (1298 - 1238 p. Kristom), najslávnejší egyptský panovník všetkých dôb. Za jeho vlády vrcholil zlatý vek. Bolo to obdobie obrovského kultúrneho rozmachu, výstavby chrámov a miest, taktiež vojenských výbojov a slávnej remizovanej bitky s Chetitmi pri Kadeši (obe strany uviedli, že bitku vyhrali oni Po ňom nasledovalo 5 ďalších panovníkov 19. dynastie. Zakladateľom dvadsiatej dynastie je Ramesse III. Za jeho vlády bol 1. štrajk robotníkov v dejinách, úpadok a oslabenie ríše. V období 21 - 25. dynastie bol zaznamenaný postupný úpadok ríše a aj hlavného mesta Vesetu a vpád Asýrčanov okolo roku 670 ukončil Novú ríšu.

2.2.4 Neskorá ríša:
Zakladateľom 26. dynastie bol Psamutek I., víťaz nad Asýrčanmi okolo roku 663 pred Kristom. V 6. storočí pred Kristom bol však Egypt obsadený Peržanmi. Posledné dynastie boli pod vládou Perzie až do roku 332 p.n.l., keď bol Egypt dobytý najslávnejším dobyvateľom všetkých čias, Alexandrom Veľkým, ktorý sa stal aj egyptským faraónom. Po jeho smrti nastalo 18 rokov sporov a vládu získal Alexandrov generál Ptolemaios a jeho dynastia vládla od 305 – 30 p.n.l. Posledný egyptský faraón bol Ptolemaios XIII. Bol Caesarom zvrhnutý a tak skončil Egyptu vek, kedy bol poslednýkrát veľmocou. Kleopatra (47-44 p.n.l.) bola Caesarova a Antoniova milenka a
Egypt sa stal rímskou provinciou. Po Kleopatrinej smrti boli Ptolemaios XIV a Kasarion (44 - 30 p.n.l.) už len bábky v rímskych rukách. A roku 30 p.n.l. Oktavius definitívne pričlenil Egypt k RíMSKEJ ríši.
 
3 Faraóni Egypta
Faraón je titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj v gréckom prostredí. V staršej literatúre sa uvádza, že faraóni boli pokladaní za potomkov bohov a taktiež ako bohovia. Najslávnejší faraóni v Egypte boli z 18. dynastie. Zakladateľom bol Amos. Správnym a náboženským centrom sa stali Théby. Faraóni boli vládcovia Horného a Dolného Egypta, králi s neobmedzenou mocou. Faraón bol pozemským synom boha Re, najvyššieho zo všetkých bohov. Bol považovaný za žijúceho Hora a uctievaný bol ako boh. Symbolom faraóna bola dvojitá kráľovská koruna, ktorá symbolizovala Horný a Dolný Egypt. Biela časť znamenala Horný a červená Dolný Egypt. Po smrti faraóna bolo jeho telo balzamované (mumifikované) a uložené bolo do sarkofágu. Mumifikácia bol zložitý proces, ktorý pripravil faraóna na posmrtný život. Faraóni boli ukladaní do hrobky s bohatou pohrebnou výbavou.
3.1 Najznámejší faraóni
 
· Hatšepsut: žena -faraón vládla ako piaty vládca 18. dynastie. K moci sa dostala ako regentka svojho, vtedy ešte nedospelého, syna Thutmosa III., no neskôr sa vlády odmietla vzdať. Hatšepsut podnikala veľkolepé obchodné výpravy do krajiny Punt (dnešné Somálsko), no jej najslávnejším počinom je postavenie chrámu Džeser -džeseru.
 
· Thutmose III:. je považovaný za najväčšieho bojovníka v dejinách Egypta. Podnikol 17 vojenských výprav a posunul hranice svojej krajiny až za Lýbiu, Núbiu a dokonca až za rieku Eufrat. Tiež sa venoval staviteľskej činnosti. Je autorom veľkého množstva chrámov a prispel veľkou mierou k rozšíreniu Karnackého chrámu.
 
· Tutanchamon: bol nevýznamný panovník, ktorý usadol na trón už ako dieťa, no vryl sa do pamäti ľudom po celom svete, až po objavu jeho nevykradnutej hrobky v Údolí kráľov – Howardom Carterom v novembri roku 1922. Hrobka obsahovala okrem sarkofágu s kráľovou múmiou fascinujúci poklad, z ktorého snáď najvýznamnejším artefaktom je zlatá posmrtná maska. Tú si spolu s ďalšími predmetmi môžete pozrieť v Káhirskom múzeu. 
 
· Ramesse II bol tretí panovník 19. dynastie a preslávil sa svojimi vojnami s Chetitmi o bývalé egyptské državy: Sýriu a Palestínu. Najslávnejšou z jeho bitiek je zaiste vojna u Kadeša, ktorá viedla k podpísaniu najstaršej mierovej zmluvy na svete. Veľký obdiv Ramesse si vydobyl za svoju staviteľskú činnosť. Postavil množstvo chrámov, založil nové mestá a zveľaďoval tie staré.
 
4 Pyramídy
Ak sa hovorí o pyramídach, netreba zabúdať, že nebola jedinou stavbou, ale že bola súčasťou niekoľkých stavieb, akéhosi pohrebného komplexu. Jednotlivé budovy boli akousi zmesou sakrálnych, ceremoniálnych a náboženských funkcií. Architekti ich usporiadali podľa určitého rituálneho kánonu. Začínal sa údolným chrámom spojeným s Nílom osobitným kanálom, od ktorého sa do zádušného chrámu prichádzalo spojovacou rampou. Celému komplexu dominovala hrobka- pyramída, vedľa ktorej sa niekedy nachádzala jedna alebo viac satelitných pyramíd. Celý areál obkolesovali
nadstavby alebo iné hrobky hodnostárov, prípadne bohatších vrstiev. Tak postupne vznikalo okolo pyramídy akési obrovské mesto mŕtvych – nekropola. Avšak nebolo také mŕtve, ako by sa mohlo zdať. Žilo tu mnoho ľudí, prevažne kňazov, ktorí sa denne starali o chod kultu a nadácie, ktorá ho zabezpečovala.

4.1 Pyramídový komplex

· Údolný chrám :
– väčšia obdĺžniková budova, po architektonickej stránke pripomínajúca
monumentálnu bránu slúžiacu ako vstup do kráľovskej hrobky. Na druhej strane slúžila aj ako prístav pre faraónovu kultovú bárku. Na tento účel bol vytvorený osobitný kanál na západnom brehu Nílu, z ktorého viedla krátka rampa pred chrám.

Vstup do budovy tvoril portikus, veľmi často so žulovými stĺpmi s hlavicami zobrazujúcimi palmu ďatlovú, napodobňujúce posvätné palmové háje Delty pri meste Puto, symbolizujúce nesmrteľnosť. Jadro chrámu vytvárala neveľká sieň tvorená hypostylom. Bola zdobená reliéfmi glorifikujúcimi život panovníka. Nachádzali sa tu aj reliéfy slávnostného, mystického a náboženského charakteru. Na náboženský kultový význam sú názory egyptológov nejednotné. Domnievajú sa, že tu prebiehali niektoré pohrebné obrady ako napríklad mumifikácia, čiže sa tu musel nachádzať vabet. Zo zadnej časti stavby vychádzala tmavá chodba ústiaca do vzostupnej rampy.
Najzachovalejšie chrámy môžeme pozorovať hlavne v Gíze. Výborne zachovalý je Rachefov chrám v Gíze, 39x39 metrov veľký, známy aj tým, že sa pri jeho stavbe použili obrovské monolity vážiace 100 až 150 ton.
 
· Vzostupná rampa:
 – jedná sa o dlhú
chodbu, ktorá do 4. dynastie bývala nekrytá, ktorej dĺžka sa pohybuje v rozmedzí od 350 do 800m. Od čias Chufua bola krytá stropom, v ktorom sa neskôr nachádzali otvory. Spájala údolný a zádušný chrám a mohli by sme ju označiť aj ako Viae Sacrae, čiže ceremoniálnou cesta. V mnohých prípadoch ju prestavali z rampy používanej pri stavbe, ale mohla byť tiež nanovo postavená z vápencových blokov. Niekedy zvykla byť obložená žulou. Reliéfy boli mýtického rázu. Strop bol posiaty žltými hviezdami na modrom pozadí. Zádušný chrám – označuje rozsiahlu prevažne obdĺžnikovitú stavbu orientovanú východo - západnonou osou. Niekedy sa zvykne označovať aj ako horný chrám. Nachádza sa zvyčajne tesne pred pyramídou a budovaný je najčastejšie vápencom, červenou či čiernou žulou, alebo niekedy i nepálenými tehlami. Počas 3. dynastie stál na východnej strane a až od čias 4. dynastie bol situovaný na východ. Skladá sa z piatich častí: vzostupnej siene, otvoreného dvora, siene s piatimi výklenkami, obetnej siene a skladiskových komôr.

· Satelitná pyramída:
 – posledný základný monument pyramidálneho komplexu, ktorý sa nachádza v blízkosti centrálnej pyramídy. Najčastejšie stála pri juhovýchodnom rohu, avšak pri väčšom počte to nebolo záväzné. V istých prípadoch tvorila samostatný komplex s vlastným zádušným chrámom. Nie je jasné na čo presnejšie slúžila kultová (nábožensko-rituálna)
pyramída, jeden z typov satelitnej pyramídy. Druhý typ slúžil ako hrobka pre manželky faraónov.
 
· Ochranný mur:
- obklopoval celý komplex a stretávame sa s ním počas celého veku pyramíd. Niekedy mohli komplex obkolesovať i dva múry. Často, najmä počas 3. dynastie a 12I. dynastie s múrom a rédan (tzv. recesovaný), tvoreného výčnelkami alebo okrem rovného aj so zvlneným ako v prípade pyramídy Amenemheta IV. v Mazgune. Prechádzal celým komplexom a niekedy taktiež i stredom zádušného chrámu. Ochranný múr oddeľoval pyramídu od okolitého sveta a o jeho pravidelnom využívaní značí aj hieroglifická značka pyramídy s ochranným múrom.

5 Hospodárstvo

Hlavným hospodárskym odvetvím bolo poľnohospodárstvo. Záviselo od Nílu a každoročných záplav na ňom. Pre zvýšenie množstva poľnoh. produktov nebolo nutné zdokonaliť nástroje, alebo vylepšiť spôsoby obrábania pôdy, ale stačilo vykopať viac zavlažovacích kanálov a viac zasiať. Využívali tzv. bazénový systém zavlažovania (kultivovaná pôda sa rozdelila na oboch brehoch rieky na bazény umelými zemnými hrádzami rovnobežne s korytom rieky. Tieto bazény sa pri záplavách naplnili na 40 - 60 dní a voda sa vypúšťala pomalým spádom, v bazénoch zostával humus. Po jeho čiastočnom uschnutí sa začala sejba.) To viedlo k retardujúcemu vývoju Egypta, brzdilo pokrok. Pestovalo sa hlavne obilie(najmä jačmeň) a fazuľa. Žatva sa začínala
v apríli. Egypťania sa okrem pestovania plodín venovali aj lovu zvery a rýb. Ďalším odvetvím bol priemysel. Rozvíjalo  sa hrnčiarstvo (vynájdenie hrnčiarskeho kruhu a hrnčiarskej pece), tkáčstvo, kovorytectvo, výroba papyrusov (dlhé steblá papyrusu sa narezali na prúžky a tie sa kládli na seba a tak vytvorili dlhý a úzky pás, ktorý sa natrel bielou farbou), výroba piva, chleba, náboženské predmety, skrášľovacie prostriedky.
6 Egyptológia
 
Egyptológia je veda, ktorá podrobne skúma staroveký Egypt a jeho dejiny. Egypt je najstarším štátom na svete a jeho história je viac ako bohatá, siaha až do doby 5000 rokov pr. n. l. Začiatky egyptológie sa datujú približne do obdobia renesancie. Za zakladateľa modernej, novodobej egyptológie je považovaný Jean-François Champollion (1790 - 1832), ktorý rozlúštil staroegyptské písmo. Zásadný význam pre rozvoj egyptológie mala Napoleónova výprava do Egypta v rokoch 1798 - 1800. Významnou udalosťou v dejinách egyptológie bol objav Tutanchamónovej hrobky Howardem Carterom v roku 1922.

6.1 Hieroglyfické písmo

Egyptské písmo je druhou (resp. treťou) najstaršou písomnou sústavou na svete. Možno práve egyptské hieroglyfy stoja na počiatku priamej vývojovej línie abecedy, a tak je naša latinka čiastočne ich potomkom. Najstaršou a najslávnejšou formou egyptského písma sú tzv. hieroglyfy. Pojem pochádza zo starej gréčtiny, kde znel ta hieroglifická, tzv. „posvätné tesané (písmená)“. Gréci hieroglyfy volali i ta hiera gramata, tzv. „posvätné písmená“. V egyptčine sa menovali mdw-ntr, čiže „božie slová“. Podľa Egypťanov vynašiel toto písmo boh múdrosti a učenosti Thowt. Znaky hieroglyfického písma môžeme podľa funkcie rozdeliť na tri veľké hlavné skupiny:
1. Logogramy
2. Fonogramy
3. Determinatívy
 
Logogramy: sú najstaršou súčasťou neabecedných písiem staroveku. Jeden znak zobrazuje a označuje jeden pojem. Rozvinutejšia forma logogramov využíva
ďalšie asociácie spojené so slovom a vyjadruje i abstraktné pojmy. Napr. srdce bolo pre Egypťanov sídlom myslenia a citov. Preto sa znak srdca mohol čítať aj „myšlienka“, „túžba“,

Fonogramy: v egyptčine sú nositeľmi gramatických funkcií hlavne samohlásky a rozlišovateľmi lexikálnych významov spoluhlásky. V egyptskom písme bolo teda potrebné zapisovať len spoluhlásky. Naskytla sa možnosť zapísať ťažko vyobraziteľné slovo iným znakom, ktorý mal príbuznú štruktúru spoluhlások Takýmto spôsobom vznikol celý systém fonogramov, ktoré už nemali spojitosť s pôvodným slovom a vyjadrovali len určitú zvukovú hodnotu.
 
Determinatívy: vyvinuli sa z logogramov. Stoja za znakmi (slovami) a plnia úlohu determinanta významu. Ďalšia funkcia determinatívov bola taká, že zaraďovali slovo do širšej významovej triedy. Nazývajú sa taxogramy alebo druhové determinatívy. Za slovom mohol byť napísaný ľubovoľný počet determinatívov, pričom niekedy vyjadrovali bližšiu charakteristiku vlastností slova. Determinatív mohol byť v poézii súčasťou básnických trópov a asocioval významy spojené so slovom. Determinatívy sa stali v hieroglyfoch nadužívané a vyjadrovali tiež hranice medzi slovami. Veľa determinatívov vzniklo z ideogramov a mnoho znakov sa používalo v oboch funkciách (samozrejme nie súčasne). Hieroglifická abeceda
 
 
Ukážka hieroglyfov:
Amenta - symbol Ríše mŕtvych. Pôvodne znamenal horizont, kde zapadá slnko, neskôr západný breh Nílu, kde Egypťania obradne spaľovali svojich mŕtvych.
 
Ankh - symbol večného života. Bohovia s ním vstupovali medzi ľudí a ponúkali "dych života", ktorý bol potrebný v posmrtnom živote.
 
Uraeus - symbol Dolného Egypta.
Spája sa so slnkom, bohmi a je to aj symbol ochrany. V strednej ríši sa začal používať ako symbol kráľovskej moci a zdobil koruny a odevy panovníkov.

7 Náboženstvo

Egypťania mali veľké množstvo bohov (niektoré zdroje ich uvádzajú až 27000). Duchovný život bol pre nich veľmi dôležitý rovnako ako posmrtný. Egypťania verili, že po smrti predstúpia pred posmrtný Usirov súd, kde 42 sudcov vyriekne rozsudok. Ktorý závisí od pozemského života mŕtveho. Ak bol rozsudok kladný, prejdú ich duše do podsvetia a tam budú k životu potrebovať nápoje, jedlá a rôzne náboženské predmety a knihy s radami ako sa do podsvetia dostať. Prechod do posmrtného života znamenal pohreb.
 
7.1 Bohovia
Bohovia starovekého Egypta to sú stovky bohýň a bohov, ktorí sú uctievaní v podobe fetišov, zvierat, rastlín, ľudských aj fantastických bytostí. Uctievaní egyptskí bohovia sa menili podľa role panovníka, ktorý práve zasadol na trón, alebo podľa role egyptských kňazov. Achnaton, známy ako kráľ kacír, všetkých bohov zvrhol a jediným bohom bol Aton.
Počiatkom roku 3000 pr. n. l. došlo k poľudšteniu bohov i cez to však zostali ľudia u zvieracích symbolov, kedy sú egyptskí bohovia predstavovaní ako človek so zvieracou hlavou.
 
* Iunske Devätoro-  Atum, Šu, Tefnut, Geb, Nut, Usir, Eset, Sutech, Nebthet + Thowt a Hor
* Chemenske Osmoro- Nun, Nunet, Hehu, Keku, Kekut, Amon, Amonet + Niu a Niut
* Wasestska Trojica-  Amon, Mut, Chonsu
* Meneferská Trojica- Sechmet, Ptah, Nefertem
  + Imhotep
( Atum - boh zapadajúceho Slnka, Nun -bohyňa neba, Amon -boh, stvoriteľ, Sechmet - bohyňa vojny )

7.2 Mumifikácia
Samotná mumifikácia bola sčasti obradom. Pri rôznych úkonoch mumifikátorov sa recitovali konkrétne texty, ktoré mali rovnaký význam ako prevádzané zákroky.

Telo mŕtveho bolo privážané bárkou do dielne nazývanej vabet, nachádzajúcej sa v blízkosti západného brehu Nílu. Telo sa sem privážalo zvyčajne až na tretí deň po smrti, čo malo zabrániť, hlavne pri ženách, nekrofílií. Mŕtvola sa položila na špeciálny mumifikačný stôl z alabastru zdobený na prednej, mierne naklonenej časti hlavami vzpriamených levov. Obsahoval i špeciálne odtokové kanáliky, odvádzajúce telové tekutiny. Dôkladne umyté a depilované telo bolo pripravené k posvätnej práci balzamovača. Tú vykonával kňaz boha Anupa (grécky zvaný Tarichent). Operujúcemu mumifikátorovi asistovalo množstvo ďalších osôb, ktoré pripravovali chemikálie a rôzne pomôcky. K hlavným nástrojom patril špirálovito stočený hák z medi, kovový rituálny obsidiánový nôž, kliešte, háky na mozog atď. Najprv sa cez nosný otvor vybral mozog a mozgová dutina sa vyplnila živicou. Potom sa na ľavej strane pod rebrami rezom otvorilo brucho, z ktorého sa postupne vyberali vnútornosti. Na mieste ostali len obličky a srdce. Srdce bolo chránené amuletom v podobe skarabea, na ktorého brušnej strane bol vyrytý text tridsiatej kapitoly Knihy mŕtvych, hovoriaci zhruba o tom, aby srdce nebohého nesvedčilo na poslednom súde. Vnútornosti sa potom umyli v nátrone, vysušili, zabandážovali a vložili do drevených skriniek alebo do kanop. Kanopa s ľudskou hlavou Amseta ukrývala v sebe pečeň, so sokolou hlavou Kebehsenufa črevá, s paviáňou hlavou Hapiho pľúca a so šakaľou hlavou Duamutefa žalúdok. Takto vyprázdnené telo sa pokrylo kryštalickým nátronom a na 30 až 40 dní sa nechalo vysušiť. Vysušené sa vyčistilo palmovým olejom a ďalšími substanciami. Použitím rôznych olejov a živicou sa naplnilo ešte pridaním plátna, niekedy i slamy. Rez sa zašil a položil sa naň zvláštny amulet v podobe dvoch prstov a povrch tela sa niekoľkokrát natrel vonnými olejmi. Nakoniec sa ponatieralo u mužov červenou a u žien žltkastou farbou. Ženám mohli naondulovať ich vlasy a zvýrazniť obočie čiernym farbivom.

Takáto mŕtvola bola pripravená na ovíjanie bandážami napustenými živicou. Na múmiu bolo použitých niekedy až vyše 375m2 plátna. Od Strednej ríše bolo telo ovíjané ako celok. Medzi jednotlivé vrstvy bandáže sa vkladali ešte rozličné amulety a hotová múmia zabalená rubášom sa niekedy pokrývala rôznymi textami. Nakoniec mohla byť prikrášlená ešte i rôznymi ochrannými amuletmi a na hlave musela mať posmrtnú masku s podobizňou nebohého. Celému procesu ovíjania múmie sa venovalo 15 dní proti nemu. Ďalšou dôležitou vecou bola rakva. Slúžila na ochranu pred mechanickým poškodením a taktiež bola náhradným telom a obydlím. Vyrábala sa hlavne z kartonáže. Bola bohato zdobená všelijakými textami a obrazmi, symbolmi a obložená zlatom. Bohatší, no hlavne panovníci mali niekedy viacero rakiev, z ktorých posledná bola z čistého zlata. Mumifikácia bola pôvodne vykonávaná len na faraónoch. Po faraónoch, ako veľkých vzoroch, tento vďačný spôsob uchovávania začali praktizovať i jeho poddaní. Tým sa v Egypte postupne začal vytvárať svojrázny múmiový kult, okolo ktorého sa vytvorilo mnoho nových remesiel, ako napr. kanopári,
výrobcovia sarkofágov a pod.
 
8 Káhira
- je hlavné mesto Egypta. Egypt Káhira je kultúrne centrum arabského sveta a je najľudnatejším mestom afrického kontinentu. Káhira sa rozkladá v severovýchodnej časti Egypta pri pravom brehu Nílu, bezprostredne pred južným okrajom nílskej delty. Najstaršia časť mesta Káhiry leží ďalej od rieky, naopak pri Nílu sa tyčí moderné mrakodrapy a luxusné hotely. Na protiľahlom západnom brehu s Káhirou stavebne splýva Gíza, na okraji ktorej stoja svetoznáme pyramídy. Káhira je plná starobylých pamiatok. Za pozornosť rozhodne stojí Egyptské múzeum na triede Midan Tahir, kde sa nachádza napr. Tutanchamónov sarkofág, jeho poklad, zachovalé múmie dokazujúce um starovekých balzamovačov, sochy faraónových sluhov, pergameny, zlaté pohrebné masky a ďalšie pamiatky. V Káhire tiež nájdete najväčšiu mešitu na svete - Ign Tulun z 9. storočí.

9 Pamiatky
9.1 Pyramídy v Gíze

Pyramídy v Gíze, tri veľké pyramídy so Sfingou v popredí, sú snáď najčastejším používaným symbolom Egypta. Pyramídy v Gíze, to je kráľovský cintorín, kde odpočívajú ostatky stoviek úradníkov a významných osobností 4.dynastie. Gíza je dnes súčasťou veľkej Káhiry. Ako prvý faraón si tu vybral miesto k pokojnému odpočinku slávny Cheops a vytoril tak najväčšiu stavbu všetkých čias. Egyptské pyramídy sú prvým a doteraz aj jediným dochovaným divom starovekého sveta. I keď sa v Egypte vyskytujú niekoľko desiatok pyramíd, za prvý div sveta sú považované len pyramídy, nachádzajúce sa na pyramídovom poli v Gíze neďaleko od hlavného mesta Káhiry.
 
Na tomto poli sa nadchádzajú tri veľké pyramídy, ktoré postavili traja faraóni zo 4.dynastie, ktorá v Egypte panovala približne v rokoch 2639/2589–2504/2454 pr. n. l, tzn. v období, ktoré spadá do Starej ríše dejín starovekého Egypta. Cheopsova pyramída sa radí medzi sedem divov sveta a bola najvyššou stavbou až do stavby Eiffelovej veže.
 
V Gíze sa nachádzajú nasledovné pyramídy:
· Chufuova pyramída (Cheopsova pyramída)
· Rachefova pyramída
· Menkaureova pyramíd
 
9.2 Sfinga
Sfinga je záhadná socha s ľudskou hlavou a levím telom. Na výšku Sfinga dosahuje 21 metrov a do diaľky 74 metrov. Pod Sfingou sa nachádzajú komplexy chodieb a chrámov. Údajne sú to prepojovacie cesty medzi všetkými tromi pyramídami. Sfinga leží na východnej strane Rachefovej pyramídy.
  Pod nánosom piesku, ktorý vietor vytrvalo prináša z blízkej púšte, bola Sfinga kedysi takmer zasypaná. Faraón Tutanchamon ju z pieskového zajatia vyslobodil.

Sfinga v Gíze je veľká spola ľudská, spola zvieracia socha, nachádzajúca sa na Gízskej plošine, v Egypte na západnom pobreží Nílu. Sfinga v Gíze je najväčšia socha vytesaná z jedného kusu kameňa, ktorá kedy bola vytvorená. Všeobecne sa verí, že Sfinga bola vytvorená starými Egypťanmi v 3.tisícročí pr.n.l., v dobe Starej ríše za panovania 4.dynástie a to panovníkom Rachefom spolu s pyramídou. Sfinga je 74m dlhá, 6m široká a 21m vysoká. Veľká Sfinga v Gíze je viac ako len symbol Egypta, starého ale aj súčasného. Sfinga je stelesnením starobylosti a tajomstva. Po stáročia dráždila predstavivosť básnkov, vedcov, dobrodruhov i cestovateľov. Navzdory tomu, že Sfinga bola veľakrát zmeraná, opísaná, preskúmaná s pomocou najmodernejších technických pomôcok a robia sa o nej špeciálne vedecké konferencie, základná otázka ale zostáva nezodpovedaná, nemožno jednoznačne povedať, kto, kedy, prečo a za akým účelom ju postavil
 
9.3 Luxor
Luxor je aktuálny názov jedného z najstarších a najvýznamnejších miest Egypta, ktoré leží asi 700 kilometrov južne od Káhiry. Najstarší známy názov bol Veset, zo začiatku to bolo malé mesto na Nílu. Luxor je po pyramídach najväčšou atrakciou v Egypte. Luxor bol osídlený už 4000 let pr. n. l. Na východnom brehu sa nachádza veľké množstvo pamiatok, predovšetkým chrámov ( chrám Karnak ), na západnom potom slávne Údolie kráľov, Dér el-Bahrí ( chrám kráľovnej Hatšepsovet ), Medínit Habú, Memnónovy kolosy a ďalšie pamiatky.
 
9.4 Chrám Karnak
Karnak je chrámový komplex a hlavné kultové stredisko boha Amona, nachádzajúceho sa v oblasti starovekého Vesetu. Karnak je najväčším chrámovým komplexom v Egypte. Bol postavený a rozširovaný postupne po dobu viacej ako 1500 rokov. V centre komplexu Karnak je obrovský chrám Amuna, v ktorom sa nachádza Sväté jazero. Chrám Karnak sa nachádza na okraji Luxoru v južnom Egypte, cca 500 km južne od hlavného mesta Káhira.
 
Memnónové kolosy:
Memnónové kolosy sú dve sediace obrie sochy z kameňa (dvojičky) znázorňujúce faraóna Amenhotepa III. situované na západe mesta Luxor v blízkosti Medínit Habú. Memnónové kolosy sú vytesané do blokov z kremeňa dovezeného špeciálne z Gízy a z lomu Džebel el-Silsila na severe Asuánu. Memnónové kolosy sú vysoké 18 metrov.
 
9.5 Chrám kráľovnej Hatšepsut:
Chrám kráľovnej Hatšepsut je čiastočne vytesaný do skál, pôsobí skoro tak, ako by bol vybudovaný samotnou prírodou.
Chrám kráľovnej Hatšepsut sa rozkladá na troch terasách, ktoré sa opierajú o steny u ktorých stoja stĺporadia, ktoré sú vzájomne prepojené hlavnou zdvíhajúcou sa rampou.  Hatšepsut bola kráľovnou 18. dynastie, ktorá vládla starovekému Egyptu. Hatšepsut bola dcérou Thutmosa I. a ženou svojho nevlastného brata Thutmosa II. Kráľovná Hatšepsut vybudovala jednu z najkrajších staroegyptských pamiatok.

Chrám kráľovnej Hatšepsut tvorí tri terasy, vzájomne spojené rampami. V pravej časti spodnej terasy chrámu, za stĺpovým priečelím je vidieť zrekonštruované reliéfy kráľovnej Hatšepsut na lovu v papyrusovej húštine.
Múmia jednej z najslávnejších kráľovien Egypta, Hatšepsut, ktorá používala titulu faraón, bola konečne identifikovaná a jednoznačne sa tým potvrdila jej identita. Egyptológovia sú presvedčení, že identifikovali múmiu kráľovnej Hatšepsut, najznámejšej vládkyne starovekého Egypta. Jej telo bolo nalezené v obyčajnom hrobe v Údolí kráľov. Jedná sa o najvýznamnejší objav v Údolí kráľov od dôb, kedy bola objavená slávna múmia Tutanchamóna.
 
9.6 Údolie kráľov
Údolie kráľov je asi najznámejšie pohrebisko egyptských kráľov. Prvým faraónom, o ktorom môžme s určitosťou povedať, že tu bol pochovaný, bol Thutmose I. Najvýznamnejší Ramess II. a najznámejší Tutanchamon.
Hrobky panovníkov osemnástej až dvadsiatej dynastie neboli už umiestené v mastabách alebo pyramídach, ale boli vytesané do úbočia hôr. Skalné hroby v Údolí kráľov bývali situované niekedy viac ako 200 metrov hlboko v skale. Mali veľa siení a menších komôr, s bohatou výzdobou.

Údolie kráľov sa nachádza na západnom brehu rieky Níl naproti Luxoru (vybudovaný na mieste starovekých Théb) pod vrcholkom hory El-Quorn a je rozdelený na Východné údolie a Západné údolie. V Západnom údolí je verejnosti sprístupnený len jeden hrob - veľkňaza Aje, následníka panovníka Tutanchamóna. Väčšina najdôležitejších hrobiek sa nachádza vo Východnom údolí. To je prístupné verejnosti. Len pre návštevu Tutanchamónovej hrobky je potreba mať zvláštne povolenie. Tradícia pochovávať panovníkov v Údolí kráľov zaviedol asi Ahmose, prvý panovník 18. dynastie. Posledný hrob patrí Ramesseovi XI. Ahmosova hrobka, ani hrobka jeho syna Amenhotepa I. zatiaľ nebola objavená. Prvým faraónom, o ktorom je možné s určitosťou povedať, že je tu pochovaný, je Thutmose I. Najvýznamnejším je Ramesse II. Najznámejším potom Tutanchamon, ktorého hrobka bola objavená v roku 1922. Celkom v Údolí kráľov bolo doteraz objavené via ako 62 hrobiek (len 24 z nich je kráľovských), niektoré sú vyhĺbené až 100 m hlboko do vnútra skál.
 
Záver:
Pri hľadaní a spracovávaní informácií do nášho projektu sme si snažili predstaviť, že sa prechádzame chodbami v tých najhonosnejších egyptských chrámoch. A tiež osobne ja, som dostala chuť hneď sa tam vrátiť. Teraz už Egypt určite poznám viac. A keď sa budeme môcť v budúcnosti kochať krásou pyramíd a fotiť sa pred nimi, budeme vedieť prečo tam vlastne sú. A vy tiež.
  Každému koho zaujíma história vo všeobecnosti aspoň trošku, neuveriteľné pamiatky z čarovnej histórie Egypta by si tam mal určite pozrieť. Uchvátia rozhodne každého. Či už o nich bude niečo vedieť alebo nie. Dúfame, že vás naša prezentácia príliš nenudila, že vás Egypt zaujal rovnako ako nás a že sme vám priniesli veľa nových a zaujímavých poznatkov o tejto krajine.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu