Vybrané globálne problémy Zeme

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 23.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 699 slov
Počet zobrazení: 10 388
Tlačení: 472
Uložení: 484
Vybrané globálne problémy Zeme

Ľudská spoločnosť má už dlho značný vplyv na životné prostredie, pričom jej sklon využívať ho tak, akoby to bol nevyčerpateľný zdroj, viedol opakovane ku katastrofám. Avšak v minulosti bol tlak na životné prostredie koncentrovaný iba na malé územia a viedol len k lokálnej alebo regionálnej degradácii. Napríklad spoločnosti, ktoré spôsobili prílišné spásanie vegetácie, alebo znečistenie vodných zdrojov, sa mohli presídliť do iných oblastí. A aj keď sa nemohli presídliť, lokálny hlad a choroby nezasiahli nevyhnutne do blahobytu spoločností v susediacich oblastiach. V súčasnosti je však situácia odlišná. Nárast populácie sveta a ekonomický rozvoj, intenzívna a všade prítomná industrializácia, rozvoj medzinárodného obchodu a  ľudskej spoločnosti sa uskutočnili v takom rozsahu, že vážne škody na životnom prostredí a neudržateľné využívanie zdrojov Zeme už majú globálny rozsah.
Súčasné nebezpečenstvo globálneho otepľovania, narúšania ozónovej vrstvy, deforestácia a narastajúce množstvá odpadu sú nepochybne najnaliehavejšie a naozaj globálne problémy životného prostredia. Pokles ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry by mohol výrazne zvýšiť radiáciu nebezpečného ultrafialového žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Emisie oxidu uhličitého, metánu a iných plynov by mohli viesť v polovici budúceho storočia ku globálnemu otepleniu. Cieľom tejto práce je lepšie oboznámenie sa s globálnymi problémami a následnému vyvarovaniu sa príčinám, ktoré ich spôsobujú.

1.  Všeobecná charakteristika globálnych problémov
Príkladom škôd a neudržateľného využívania zdrojov je vo svete mnoho. Tropické lesy sa, napríklad, v súčasnosti ničia mimoriadne rýchlo. V období od roku 1950 do konca 80. rokov sa celková plocha tropických lesov zmenšila na polovicu. Ak budú súčasné trendy pokračovať, zostane len niekoľko izolovaných oblastí týchto lesov, zanikne nespočítateľné množstvo rastlinných a živočíšnych druhov a môže dôjsť i  k veľkým zmenám podnebia na Zemi.
 Ropu a ostatné nerastné zdroje priemyselné krajiny rýchlo spotrebúvajú, nezvratne klesajú celkové rezervy na úkor rozvojových krajín a budúcich generácií. V mnohých moriach a oceánoch na zemeguli sú ryby takmer vychytané. Stupeň degradácie a erózie pôdy alarmujúco postupuje, rovnakou mierou vo vyspelých ako aj v rozvojových oblastiach sveta. Okrem toho vypúšťanie odpadov do atmosféry, morí a vkladanie do zeme dosiahlo úroveň, pri ktorej sa znečistenie stalo vážnym medzinárodným, respektíve globálnym problémom. Obrovské množstvá odpadu boli vysypané do mora, čo viedlo k potenciálne nebezpečným koncentráciám chemikálií, ťažkých kovov  a rádioaktívnych materiálov. Tekutý odpad spolu s rozliatym olejom poškodili najmä život v mnohých polouzatvorených moriach, a pobrežných oblastiach a na kontinentálnych šelfoch.

Podobne znečistenie ovzdušia už dlhšie nie je iba lokálnym problémom. Oxid siričitý v emisiách z elektrární a z ťažkého priemyslu značne prispeli k problému „kyslých dažďov“, ktoré v rozsiahlej miere poškodili lesy a budovy. Kyslé dažde spoločne so škodlivými plynmi z výfukov motorových vozidiel sú v súčasnosti veľkým problémom na väčšine územia Európy, Severnej Ameriky a Ázie ako aj v iných oblastiach.  Kyslé dažde a mnohé iné  aspekty znečistenia sa naozaj stávajú nadnárodnými problémami – sú výsledkom procesov, ktoré prekračujú medzinárodné hranice. V ostatných rokoch sa nahromadili vedecké dôkazy, ktoré svedčia o tom, že niektoré polutanty v atmosfére prispeli k zhoršeniu vlastností globálnej atmosféry a k zmenám o niekoľko stupňov Celzia, spojenému s pobrežnými záplavami, regionálnymi zmenami podnebia a poľnohospodárskou a ekologickou devastáciou.

2.  Znečistenie vody
2.1. Čo považujeme za znečistenie vody?
Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét slnečnej sústavy tým, že je na nej voda kvapalnom skupenstve. Voda zaberá až 2/3 zemského povrchu.
Vodné zdroje delíme na :
- slané
- sladké  -  povrchové  -   tečúce 
- stojaté
-  podpovrchové (podzemné)

Všetky rastliny a živé bytosti vrátane človeka pozostávajú z prevažnej časti z vody a sú od nej úplne závislé. Na Zemi je 1350 miliónov m3vody. Voda je teda neodmysliteľnou súčasťou života na Zemi. Význam vody pre človeka, ako aj pre všetky živé organizmy žijúce na Zemi je nenahraditeľný. Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. Asi 97% svetovej vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Voda sa vyparuje z oceánov a morí pôsobením slnečného tepla. Soľ zostáva v mori. Odparenú vodu odveje vietor nad pevninu, kde sa dostáva na zem v podobe dažďa a neskôr potom riekami odteká späť do oceánu. Toto nazývame kolobeh vody. Pitná voda tak ako ju poznáme sa v prírode nevyskytuje, je filtrovaná a chemicky upravovaná. To však ešte neznamená, že vodu "voľne" nachádzajúcu sa v prírode považujeme za znečistenú.

Vodu považujeme za znečistenú ak:

- je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky
- obsahuje organické látky, hrubé suspenzie, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií
- obsahuje toxické látky, je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
- obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť

2.2. Príčiny znečistenia vody
Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel.
 
Zdroje znečistenia :
· z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky)
· z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody)
· zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad)
· z dopravy (exhaláty, ropné produkty)
· turizmus
 
Prejavy znečistenia vody:
· zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty)
· zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok)
· zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov)
 
Podľa pôsobenia rozlišujeme znečistenie:
· zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží
· plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy
· havarijné znečistenie - náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady)
 
Medzi najnebezpečnejšie aktivity patrí ukladanie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom na dno oceánu a znečisťovanie morí ropnými produktmi pri ťažbe i haváriách tankerov. Medzi "najslávnejšie" havárie ropných tankerov patria :
· havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy
· stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977. Znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy
· 1993 - niekoľko veľkých havárií ropných tankerov :
pri Shetlandských ostrovoch stroskotal tanker s 85 000 tonami ropy, neďaleko Malakkského prielivu sa zrazil dánsky supertanker, ktorý viezol 2 mil. barelov ropy s japonským tankerom (haváriu označili za najväčšiu ekologickú katastrofu od čias Cernobyľa)

2.3. Dôsledky znečistenia vody
1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu.
Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia.
Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie. Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika.
 
3.  Znečistenie ovzdušia
3.1. Čo považujeme za znečistenie ovzdušia?
Ovzdušie teda atmosféra je plynný obal Zeme s hrúbkou asi 480km. Zo zmesi plynov ktoré ho tvoria má najväčšie zastúpenie dusík 78%, ďalej kyslík 21% a 1% tvoria ostatné plyny napr. argón, hélium, neón a ďalšie.
Význam atmosféry je nesporný pre všetky formy života na Zemi. Potrebujú ho na dýchanie tak organizmy žijúce v ovzduší a na zemskom povrchu ako aj organizmy žijúce pod zemským povrchom. Funkcia atmosféry však nespočíva len v poskytovaní kyslíka potrebného na dýchanie organizmov, ale je aj ochranná v podobe vrstvy ozónového obalu ktorá chráni planétu pred dopadom nebezpečných slnečných ultrafialových lúčov. V prípade človeka je vzduch a kyslík nie len otázkou samotného prežitia ale aj otázkou fungovania  mnohých technologických postupov závislých na prístupe vzduchu. Človek je teda jediný tvor tejto planéty využívajúci vzduch aj na iné procesy ako je prežitie. Paradoxne práve tieto sú najväčším nebezpečenstvom pre kvalitu ovzdušia.
 
3.2. Príčiny znečistenia ovzdušia
K znečisteniu atmosféry dochádza dvojakým spôsobom :
· prírodné zdroje a procesy (vulkanická činnosť, rozklad organických látok a i.)
· umelé zdroje, ľudská činnosť :
1.  výroba tepla a energie
2.  hutníctvo a metalurgia
3.  chemický priemysel
4.  doprava
5.  stavebná činnosť
  Ovzdušie znečisťujú nasledovné anorganické látky :
· produkty oxidácie síry (oxid siričitý, sírový, kyselina sírová, sírany) do ovzdušia a sa dostávajú   spaľovaním a spracúvaním uhlia a ropy
· produkty oxidácie dusíka (oxidy dusíka, kyselina dusitá a dusičnany) do ovzdušia sa dostávajú ako produkty biologických procesov, najmä z bakteriálnej činnosti, ale aj cestou spaľovacích procesov v priemysle i v doprave
· oxid uhoľnatý, vzniká pri spaľovacích procesoch kde je nedostatočný prívod kyslíka k horiacemu palivu. do ovzdušia sa dostáva výfukovými plynmi motorových vozidiel ale aj lietadiel
· ostatné škodliviny napr. : Zlúčeniny fluóru (sklárstvo, výroba fosforečných hnojív, hliníka) ;Chlór (závody na výrobu Cl, plastov, papiera); Arzén a jeho zlúčeniny ( spaľovanie uhlia, pesticídy); Olovo (spaľovanie pohonných látok); Kadmium (úprava kovov, metalurgia); Nikel (spaľovanie fosílnych palív)
 
3.3.  Dôsledky znečistenia ovzdušia
3.3.1. Úbytok (stenčovanie) ozónovej vrstvy
Ozón však nie je iba plyn, ktorý vytvára okolo našej planéty ochrannú vrstvu a chráni nás pred silným ultrafialovým žiarením a jeho zhubným vplyvom. Ozón môže aj škodiť - a to najmä v nižších vrstvách atmosféry. Ozón (O3) existuje v dvoch odlišných vrstvách zemskej atmosféry a podľa toho je považovaný za „zlý“ a „dobrý“. Ozón v troposfére je považovaný za škodlivé znečistenie – automobily, elektrárne a továrne vypúšťajú rozličné vzduch znečisťujúce látky. Patria medzi ne predovšetkým oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, uhľovodíky, olovo, benzén, prach - a prízemný „zlý“ ozón. Ozón je hlavnou zložkou mestského smogu a poškodzuje ľudské zdravie, vegetáciu a mnoho bežných materiálov. Oproti tomu „dobrý“ ozón sa nachádza v stratosfére. Stratosferický ozón je dôležitý prvok v ochrane života na Zemi preto, že absorbuje značnú časť škodlivého ultrafialového slnečného žiarenia, známeho aj ako UV-B žiarenie. UV-B žiarenia môže spôsobiť zničenie poľnohospodárskych plodín, ako sója, fazuľa, či celý rad morských živočíchov a môže zredukovať potravinové zdroje.

Chemikálie používané v chladničkách a mrazničkách (napr. freóny), klimatizačných zariadeniach, hasiacich prístrojoch a pod. sa môžu dostať až do stratosféry, kde sa rozkladajú a uvoľnené molekuly brómu a chlóru ničia O3. Jedna molekula chlóru alebo brómu môže zničiť až 100 000 ozónových molekúl, a tak ozón v stratosfére mizne rýchlejšie, ako sa stihne prírodne doplniť. Ozón je vo vzdušnom obale Zeme veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére (vo výške 10 až 50 km) sa nachádza hlavný podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Ak by sme ozón v nej maximálne skoncentrovali, vytvoril by asi trojmilimetrovú vrstvičku. A od tých troch milimetrov závisí náš život na Zemi. Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Úplne absorbuje UV-C žiarenie, so smrtiacimi účinkami pre živé organizmy a čiastočne absorbuje UV-B žiarenie, ktoré je schopné vyvolať celý rad nepriaznivých efektov. Pri zvýšenom prieniku UV-B žiarenia cez ozónovú vrstvu sa zvyšuje riziko výskytu kožnej rakoviny, očné zákaly, znížený rast zelených rastlín, narušenie potravinového reťazca v oceánoch a pod. Pôsobením slnečného svetla sa opäť rozkladá, pričom absorbuje slnečné žiarenie. Ozónová diera je pokles celkového množstva ozónu. V súčasnosti je tento jav trikrát intenzívnejší ako na začiatku 80-tych rokov. Ozónová vrstva 15 km hrubá nás chráni pred ultrafialovým žiarením. Energeticky bohaté UV žiarenie vo výške 10 - 50 km tvorí z kyslíka (O2) ozón (O3), ozónovú vrstvu. Tá zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a prepúšťa teplo a svetlo. Zachytáva UVC žiarenie a čiastočne absorbuje UVB žiarenie. Negatívne pôsobenie na ozónovú vrstvu sa pripisuje predovšetkým freónom (chlórfluórované uhľovodíky), halónom, tetrachlórmetánu, 1,1,1-trichlóretánu a iným zlúčeninám chlóru, fluóru a brómu (tzv. látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme). Pôsobením viac ako 200 zložitých chemických reakcií medzi týmito látkami, sa významne urýchľuje proces rozkladu ozónu. Ozónová diera má rozlohu 29 000 000 km2. Na týchto miestach už 7 minút na priamom Slnku spôsobuje popáleniny kože. Za posledných 30 rokov sa ozónová vrstva znížila o 50 až 70%. Na svedomí to majú freóny ľuďmi používané v sprejoch či chladiarenských zariadeniach.

3.3.2. Kyslé dažde
Okysľovanie pôdy a vody sa v posledných desaťročiach stáva mimoriadne závažným problémom životného prostredia. Prirodzené procesy, ktorých následkom je okysľovanie pôdy a vody sú v súčasnej dobe mnohonásobne prevyšované priemyslovou činnosťou človeka, energetiky a dopravy.
Kyslé zrážky zahŕňajú kyslý dážď, ale aj sneh, krúpy a pod. Sú to zrážky s hodnotou pH menšou ako 5,6. Z chemického hľadiska možno tzv. kyslé zrážky definovať ako atmosférickú vodu, v ktorej bola vyčerpaná tlmivá kapacita uhličitanového systému a na jej kyslosti sa podieľajú silné minerálne kyseliny. Zrážkové vody patria medzi významné plošné zdroje znečistenia povrchových vôd a sú hlavnou príčinou ich acidifikácie.

Po uvoľnení do atmosféry sa produkty rôznych chemických a fyzikálnych reakcií nakoniec dostávajú na zemský povrch suchou alebo mokrou cestou (depozíciou, obr. 2, spadom). Mokrá depozícia môže byť vertikálna (dážď, sneh, krúpy) alebo horizontálna (napr. námraza). Pri mokrej depozícií nastáva vymývanie plynných prímesí a čiastočiek aerosólu zrážkami z ovzdušia. Suchá depozícia je tok častíc a plynov (hlavne SO2, HNO3, NH3) prebiehajúci neustále a nezávisle od zrážkovej činnosti.   Acidifikácia riek a jazier kyslými zrážkami je vážnym problémom v niektorých oblastiach. Mnoho závisí od chemického zloženia vody a pôdy na ktorej sa nachádzajú. Lokality s alkalickou pôdou (vápencové) neutralizujú veľké množstvo kyslých zrážok. Preto toky, rybníky a jazerá nachádzajúce sa na pôdach bohatých na vápnik alebo horčík znesú veľké dávky kyslých zrážok bez výraznej zmeny.

Vodné systémy na neutrálnych alebo kyslých podložiach (napr. rašelina alebo žula) sú všeobecne veľmi citlivé na kyslé depozície. Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášť v tečúcej vode. Najväčšie nebezpečenstvo je na jar. Zrážky padajúce vo forme snehu intenzívne eliminujú znečistenie atmosféry. Snehová pokrývka sa tak stáva stimulátorom znečistenia a má bezprostredný vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Keď sa oteplí, začínajú sa topiť  vrchné, najviac kontaminované vrstvy snehu. Vodný ekosystém nemá čas prispôsobiť sa náhlym zmenám. Pôda nestačí neutralizovať takéto veľké množstvá kyslých zrážok, takže do jazier a riek vteká v podstate zriedená kyselina obohatená toxickými kovmi. Kritická záťaž je miera citlivosti okolia k znečisťujúcim látkam. Možno ju definovať ako najväčšiu záťaž kyslého spadu, ktorá ešte nespôsobuje chemické zmeny vedúce ku škodlivým účinkom v najcitlivejších ekosystémoch.

3.3.3. Skleníkový efekt
Podstatou skleníkového efektu je narušenie prírodnej rovnováhy. Fosílne palivá ako ropa sa vytvorili v dávnej minulosti z organickej hmoty (z odumretých rastlín a živočíchov) obsahujúcej uhlík. Človek tým, že tieto palivá ťaží a spaľuje, narušuje rovnovážnu koncentráciu skleníkových plynov v nej.

Napriek tomu, že zastúpenie týchto plynov predstavuje len jednu tisícinu objemu atmosféry, skleníkové plyny, ktoré sú prirodzené zložky atmosféry, majú pre nás nesmierny význam. Koncentrácia týchto plynov v atmosfére bola v rovnováhe, prebiehal prirodzený kolobeh uhlíka v ovzduší. Avšak uvoľňovanie stále väčšieho množstva skleníkových plynov spôsobuje zvyšovanie priemernej teploty na Zemi. Problematika globálnych klimatických zmien pravdepodobne ovládne svetové dianie v budúcich desaťročiach. Pokiaľ bude zvyšovanie emisií pokračovať súčasným tempom, priemerná teplota na Zemi sa môže zvýšiť asi o 1 st.Celzia za necelých 30 rokov.

Severný a južný pól sa otepľujú rýchlejšie ako rovníkové oblasti a kontinenty sa otepľujú rýchlejšie ako oceány. Teplotné a zrážkové extrémy sú oveľa častejšie v poslednom období ako to bolo v minulosti a sú zhodné s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (podľa výskumu Národného Klimatického Centra USA). Nastávajúce klimatické zmeny budú značne nepredvídateľné a globálna aj lokálna klíma sa môže meniť náhle a nečakane. Tak ako bude narastať priemerná teplota Zeme, budeme svedkami stále zväčšujúceho sa výskytu záplav a uragánov, tropických cyklónov, tornád a silných búrok.

Topenie ľadovcov
a tepelné zväčšovanie objemu morskej vody môže spôsobiť nárast morskej hladiny a ohrozenie nízko ležiacich oblastí. Predpokladá sa, že otepľovanie atmosféry do roku 2030 spôsobiť nárast hladiny morí o 18 cm, pričom rýchlosť tohto nárastu už dnes predstavuje až 10 milimetrov ročne.

Záver
Súčasné nebezpečenstvo globálneho otepľovania, narúšania ozónovej vrstvy a znečisťovania vody sú nepochybne najnaliehavejšie a naozaj globálne problémy životného prostredia. Pokles ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry by mohol výrazne zvýšiť radiáciu nebezpečného ultrafialového žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Emisie oxidu uhličitého, metánu a iných plynov by mohli viesť v polovici budúceho storočia ku globálnemu otepleniu. Havárie ropných tankerov majú nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu. Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia. Táto práca presne popisuje tieto problémy a aj ich katastrofálne následky, ktoré by určite nikto z nás nechcel zažiť. A práve preto by sme mali dbať na to, aby sme čo najmenej ohrozovali našu planétu a hlavne samých seba.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu