Škandinávia

Škandinávia 

Úvod
Už dávno sme mali vybranú tému na náš projekt. Bola to Škandinávia.  Krajiny ležiace v týchto končinách zeme nás vždy fascinovali. Či už svojou minulosťou, keď sa pri nájazdoch vikingov triasla celá európa, alebo aj svojou súčastnosťou. Kultúra týchto krajín je celosvetovo známa. Veď kto by nepoznal fínsku hudbu, švédsku Pipi Dlhu Pančuchu, a či dánske rozprávky. Škandinávia je známa svojou nádhernou prírodou. Či už sú to fínske jazerá, alebo švédske fjordy. V našom projekte sa Vám budeme snažiť bližšie priblížit tieto severské krajiny*. Budeme Vás informovať o ich geografickej stránke, aj o socio-ekonomickej úrovni. Avšak nezabudneme ani na ich kultúru, pamiatky, osobnosti, či zvyklosti. Dúfam, že sa Vám náš projekt bude páčit.

Fínsko

Miestny názov
 • dlhý: Suomen Tasavalta (fín.), Republiken Finland (šv.)
 • krátky: Suomi, Finland

Hlavné mesto Helsinki.
Najväčšie mesto Helsinki
Úradné jazyky fínčina, švédčina
Vznik 6. december 1917
Susedia Nórsko, Švédsko, Rusko

Rozloha
 • celková
 • voda (%)
338 145 km² (64.)  
33 672 km² (10 %)

Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (2005)

5 223 442 (110.)
5 223 442
15 /km² (197.)

Mena
Euro (€) (= 100 centov) (EUR)

Ajankohtaiset valuuttakurssit EKP:ssa

Valuuttamuunnin 

Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2)
(UTC+3)

Medzinárodný kód FIN / FI
Medzinárodná poznávacia značka FIN
Internetová doména .fi
Smerové telefónne číslo
+358
Gramotnosť: 100%

Fínsko, dlhý tvar Fínska republika - po fínsky Suomen Tasavalta, je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.

Geografia

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa na severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
 
Podnebie južného Fínska je severské mierne. V severnom Fínsku, najmä v Laponsku prevažuje subarktické podnebie charakteristické studenými, niekedy krutými zimami a relatívne teplými letami. Štvrtina fínskeho územia leží za polárnym kruhom. Vďaka tomu sa tu dá zažiť polnočné Slnko. Čím ďalej na sever, tým viac polárnych dní a nocí možno zažiť. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá celých 73 dní a v zime nevyjde 51 dní.

Politika

Fínska politika je založená na parlamentnom systéme, aj keď prezident má tiež určité právomoci. Väčšina výkonnej moci je sústredená v rukách vlády (Štátna rada), ktorú vedie predseda vlády vybraný parlamentom. Štátna rada sa skladá z predsedu, ministrov jednotlivých ministerstiev centrálnej vlády, ako aj z úradnej moci Kancelára pre spravodlivosť, ktorý je najvyšším ochrancom práv vo Fínsku a dohliada na zákonnosť správania sa verejných predstaviteľov a dodržiavanie základných ľudských práv. Podľa fínskej Ústavy je najvyššou legislatívnou autoritou jednokomorový parlament (po fínsky Eduskunta). Ten môže meniť Ústavu, odvolávať predsedu vlády a prehlasovať prezidentské veto. Jeho zákony nie sú predmetom k súdnemu preskúmaniu. Zákony navrhuje Štátna rada alebo niektorý z poslancov. Poslanci sú volení na štvorročné obdobie pomerným systémom. Volič môže pri voľbách dávať preferenčné hlasy jednotlivým kandidátom. Súdny systém je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a trestnosúdnou právomocou a administratívne súdy riešiace spory medzi jednotlivcami a administratívnymi orgánmi štátu a obcí. Ich súdnu právomoc vystihuje nasledujúci príklad: Rodičia nespokojní s umiestením ich dieťaťa do školy sa môžu odvolať proti školskému výboru k administratívnemu súdu, pretože umiestnenie do školy je administratívne rozhodnutie. Fínske právo je kodifikované a súdny systém sa skladá z miestnych súdov, oblastných odvolacích súdov a Najvyššieho súdu. Administratívna vetva sa skladá z administratívnych súdov a Najvyššieho administratívneho súdu. Administratívny proces je populárnejší, pretože je lacnejší a predstavuje pre sťažujúceho menšie finančné riziko. Naviac existuje niekoľko zvláštnych súdov pre niektoré oblasti administratívy.
Parlament vznikol v roku 1906, keď začalo platiť všeobecné hlasovacie právo. Najväčšie strany v ňom zastúpené sú
- Strana národnej koalície (pravicová),
- Fínska strana stredu (agrárnici),
- Fínska strana sociálno demokratická a
- Ľavá aliancia (komunisti)

Je potrebné poznamenať, že Fínsko zostalo počas Studenej vojny demokratické, aj keď politická atmosféra bola veľmi ovplyvnená susedným Sovietskym zväzom. Pomery síl jednotlivých strán sa vo voľbách menia iba mierne, ale niektoré dlhodobé trendy sú viditeľné. Fínska ústava a jej miesto v súdnom systéme sú neobvyklé, pretože neexistuje žiadny Ústavný súd a Najvyšší súd nemá výslovné právo prehlásiť nejaký zákon za neústavný. Ústavnosť zákonov sa vo Fínsku v zásade overuje hlasovaním v parlamente. Jedine Ústavná komisia posudzuje nejasné zákony a odporúča zmeny, ak je to nevyhnutné. V praxi Ústavná komisia plní povinnosti Ústavného súdu. Fínskou špecialitou je možnost prijímať v obyčajných zákonoch výnimky z Ústavy, ktoré sú prijaté rovnakým postupom ako ústavné dodatky. Napríklad zákon o stave pohotovosti, ktorý dáva Štátnej rade výnimočné práva v prípade národného ohrozenia. Pretože tieto práva hrubo porušujú základné ústavné práva, zákon bol prijatý rovnakým spôsobom ako ústavný dodatok. Aj keď môže byť zrušený rovnakým spôsobom ako bežný zákon.

Provincie

Správne členenie Fínska na provincie
Dnes má Fínsko šesť administratívnych provincií (po fínsky lääni). Právomoc provincie je súčasťou výkonnej moci národnej vlády. Systém zostal bez veľkých zmien prakticky od svojho vzniku v roku 1634 až do nového rozdelenia na väčšie provincie v roku 1997. Od tej doby sa používa toto členenie:

- Južné Fínsko
- Západné Fínsko
- Východné Fínsko
- Oulu
- Laponsko
- Ålandy

Ålandy majú rozsiahlu autonómiu. Podľa medzinárodných dohôd a fínskych zákonov regionálna ålandská vláda rieši niektoré záležitosti, ktoré inak patria do právomoci provincií. Ålandy majú aj veľa výnimiek zo zákonodárstva Európskej únie, napríklad sa na ne nevzťahuje Európska ústava. Vo Fínsku je stále viditeľné delenie na regióny vzniknuté postupnou kolonizáciou Fínska. Dialekty, folklór, zvyky a vzťah ľudí k regiónu sú spojené s historickými provinciami Fínska, aj keď sa vďaka presídleniu 420 000 obyvateľov Karélie počas druhej svetovej vojny a urbanizácie v druhej polovici 20. storočia mnoho rozdielov zjemnilo. Miestna vláda je organizovaná do 450 samosprávnych obcí. Od roku 1977 nie je žiadny rozdiel medzi mestami a ostatnými obcami. Obce spolupracujú v dvadsiatich regiónoch.

Hospodárstvo

Fínsko má vysoko industrializovanú ekonomiku s voľným trhom. Na hlavu vyprodukuje zhruba rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko. Životný štandard vo Fínsku je vysoký. Kľúčovým ekonomickým sektorom je priemyselná výroba, hlavne spracovanie dreva a kovov, strojárstvo a odvetvie telekomunikácií (napríklad firma Nokia) a elektroniky. Obchod je dôležitou súčasťou, vyváža sa takmer tretina z HDP. Okrem dreva a niekoľkých nerastov je Fínsko závislé na dovoze surovín, energie a niektorých polotovarov vyrábaného tovaru. Poľnohospodárstvo je v základných produktoch sebestačné, aj napriek tomu, že ho obmedzuje podnebie. Lesníctvo je dôležitým exportným príjmovým zdrojom, v ktorom je zamestnaná značná časť vidieckeho obyvateľstva. Ekonomický rast Fínska sa v posledných rokoch pohybuje v percentách. Rýchlo sa zväčšujúca integrácia so západnou Európou - Fínsko bolo jednou z 12 krajín, ktoré v roku 1999 prijali euro - bude v nasledujúcich rokoch dominovať fínskej ekonomike.

Demografia

Vo Fínsku sú dva úradné jazyky: fínčina, ktorou hovorí 92 % obyvateľov, a švédčina, materinský jazyk pre 5,5 % populácie. Etnickí Fíni a fínski Švédi tvoria, ako sa to všeobecne prezentuje, spoločný národ. Fínski Švédi žijú najmä v pobrežných oblastiach. Vďaka tomu je medzi etnickými Fínmi a fínskymi Švédmi jemný kultúrny rozdiel, keď etnickí Fíni sú skôr zameraní na jazerá a les a fínskym Švédom patrí skôr pobrežná kultúra. Táto diferenciácia je veľmi malá a vo všeobecnosti menšia ako rozdiely medzi kultúrami východného a západného Fínska. Ďalšími menšinovými jazykmi sú ruština a estónčina. V Laponsku žije asi 7000 Laponcov (alebo tiež Sámovia) s vlastným ugrofínskym jazykom Sámi. Väčšina Fínov (84 %) patrí k Fínskej evanjelickej cirkvi. 1% menšina potom patrí k Fínskej pravoslávnej církvi. Zvyšok tvoria pomerne malé skupiny z ostatných protestantských cirkví, rímsko-katolíckej cirkvi, moslimovia a židia. 14 % je bez vierovyznania. Treba zdôrazniť, že aktívne veriaca je len veľmi malá časť populácie. Vo Fínsku obyvatelia platia cirkevnú daň, ak patria k niektorej z cirkví. Po Zimnej vojne (potvrdenej výsledkom Pokračovacou vojnou muselo byť 12 % populácie Fínska presídlených. Vojnové reparácie, nezamestnanosť a neistota v šanci zostať suverénnym a nezávislým štátom na Sovietskom zväze viedla ku značnej emigrácii, ktorá slabla až v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Do tej doby emigrovalo zhruba pol milióna Fínov, hlavne do Švédska. Asi polovica emigrantov sa neskôr vrátila naspäť.

Od konca deväťdesiatych rokov Fínsko prijíma utečencov a imigrantov v meradle porovnateľnom s ostatnými škandinávskymi štátmi, aj keď ich celkový počet vo Fínsku je oveľa menší. Značný podiel imigrantov pochádza z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí sa považujú za etnických Fínov. Dnes sa vo Fínsku hovorí viac ako dvadsiatimi väčšími jazykmi. Regionálne televízie dokonca vysielajú krátke spravodajstvo nielen v angličtine a ruštine, ale napríklad aj v perzštine. Fínska populácia bola vždy sústredená v južnej časti krajiny, čo urbanizácia v 20. storočí ešte zvýraznila. Najväčšie a najdôležitejšie mestá vo Fínsku sú Helsinki, Tampere, Turku a Oulu, pričom Oulu je jediné mesto v severnom Fínsku s viac ako 100 000 obyvateľmi.

Kultúra

Stará fínska kultúra vychádza z pôvodného fínskeho pohanstva. Vianočné darčeky deťom nosí Joulupukki, miestny variant Santa Clausa. Národným fínskym eposom je Kalevala. Zo spisovateľov spomenieme Miku Waltariho a Tove Janssonovú, autorku obľúbených rozprávok o Mumínkoch. Fínskym národným hudobným nástrojom je strunové kantele. Za najväčšieho fínskeho skladateľa sa považuje Jean Sibelius. Podobne najväčší architekt bol Alvar Aalto. Veľmi obľúbený je medzi Fínmi šport, úspešnejšími športovcami boli či sú napríklad Paavo Nurmi, Teemu Selanne či Mika Häkkinen. Sauna patrí neodmysliteľne k životu každého Fína. Vo Fínsku je sauna štandardným vybavením domácnosti.

Sviatky

Všetky oficiálne sviatky vo Fínsku sú stanovené zákonom. Sviatky sa delia na kresťanské a sekulárne, ak keď mnoho kresťanských sviatkov iba nahradilo pôvodne pohanské sviatky. Najdôležitejšie kresťanské sviatky sú Vianoce, Traja králi, Veľká noc, Nanebovstúpenie Pána, Svätodušná nedeľa a Sviatok Všetkých svätých. Sekulárne sviatky potom sú Nový Rok, 1. máj (po fínsky Vappu) a letný slnovrat (po fínsky Junannus).

Navyše sú za oficiálne sviatky považované všetky nedele. Keď sa pracovný týždeň vo Fínsku skrátil na 40 hodín, zo sobôt sa prakticky takisto stali sviatky, aj keď nie oficiálne. Veľkonočná nedeľa a Sviatok Všetkých svätých sú nedele, ktorým predchádza zvláštny druh sobôt. Obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené. Výnimkou sú letné mesiace (od mája do augusta) a predvianočná sezóna (november a december). Obchody s menej ako 400 m2 plochy môžu mať v nedeľu otvorené po celý rok okrem oficiálnych sviatkov a niektorých nedelí, ako sú napríklad Deň Matiek alebo Deň otcov.

Švédsko

Miestny názov
 • dlhý: Konungariket Sverige
 • krátký: Sverige

Hlavné mesto Štokholm
Najväčšie mesto Štokholm
Úradné jazyky švédčina

Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády

konštitučná monarchia
kráľ Karol XVI. Gustáv
Fredrik Reinfeldt

Vznik 10. - 13. storočie
Susedia Nórsko, Fínsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
449 964 km² (54.)  
39 030 km² (8,7 %)

Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (2005)

9 001 774 (84.)
9 001 774
20 /km² (189.)

Mena švédska koruna ()

Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)

Medzinárodný kód SWE / SE
Medzinárodná poznávacia značka S
Internetová doména .se
Smerové telefónne číslo +46

Politika

Švédsko je monarchiou už takmer jedno celé tisícročie, daňový systém kontroluje parlament. Do roku 1866 bol ľud zastúpený v jednej zo štyroch komôr, potom sa Švédsko stalo konštitučnou monarchiou s dvojkomorovým parlamentom – prvou komorou nepriamo volenou lokálnymi vládami a druhou je volenou priamo. Zákonodarná moc bola rozdelená medzi kráľa a parlament do roku 1975. V roku 1971 sa parlament („Riksdag“) stal jednokomorovým. Ústavne má 349-členný Riksdag v Švédsku najvyššiu moc. Členovia parlamentu sú volení na báze pomerného zastúpenia na obdobie štyroch rokov. Ústava („Regeringsformen“) môže byť upravovaná parlamentom, na čo je potrebná prevažná väčšina hlasov a potvrdenie po nasledujúcich voľbách. Švédsko má tri ďalšie zákony na ústavnej úrovni: successionsordningen (Zákon o panovníckom nástupníctve), tryckfrihetsförordningen (Zákon o slobode tlače) a yttrandefrihetsgrundlagen (Základné právo slobody prejavu). Výkonná moc bola delená medzi kráľa a tajnú radu do roku 1680, po ktorom nastala samovláda kráľa iniciovaná parlamentom. Ako reakcia na porážku vo veľkej severskej vojne bol v roku 1719 nastolený parlamentarizmus. Nasledovali tri druhy konštitučnej monarchie v rokoch 1772, 1789 a 1809, neskôr udeľujúce viaceré občianske slobody.

Parlamentarizmus bol opätovne zavedený roku 1917, počas vlády kráľa Gustafa V. Nasledovalo všeobecné volebné právo ustanovené v rokoch 1918 – 21. Parlamentarizmus podporoval aj nástupca Gustav VI. Adolf – až do roku 1975, kedy nová ústava zrušila politickú moc monarchu. Ten je v súčasnosti iba formálnou hlavou štátu s reprezentačnými funkciami. Sociálna demokracia zohráva hlavnú politickú úlohu už od roku 1932. Jej sociálni demokrati a agrárnici stabilnú vládnucu väčšinu, rozšírenú počas druhej svetovej vojny. Po roku 1956 v kabinetoch celkom dominovali sociálni demokrati, v parlamente najčastejšie podporovaní ľavicovou stranou a stranou zelených, okrem rokov 1976 – 1982 a rokov 1991 – 1994. Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. Švédsko je členom Európskej únie.

Administratívne členenie

Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län; prekladané aj ako "kraj"). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004). Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na kraje (landskap; prekladané aj ako "(historická) provincia"), s ktorými sa dodnes Švédi často identifikujú.

Geografia

Švédsko sa napriek výraznej polohe na sever teší predovšetkým miernemu podnebiu, a to najmä vďaka Golfskému prúdu. Na juhu Švédska rastu sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci. Na východe Švédska sa nachádza Baltské more a Botnický záliv, vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú menšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier Mälaren a v Öresundskom regióne.
Najväčšími ostrovmi Švédska sú Gotland a Öland. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako hegemónia.

Ekonómia a členenie

Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Avšak počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi 1860 – 1910 vzrástla mzda v priemysle o 170 precent, teda omnoho viac ako v neskoršom obodobí. Stredná dĺžka života sa vo švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla kojenecká úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.

Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku 1932, pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike volného obchodu. Napiek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku 1950 bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín - zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch. Mezi rokmi 1870 – 1970 bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatšim členom OECD, po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.

Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožňujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelaní a intenzívne pracujúci ludia, by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového. Od roku 1950 nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov.

Počas 70. rokov sa verejný sektor stával väčším a neproduktívnym a trh práce bol regulovaný. Od roku 1976 do roku 1982 vzrástla verejná spotreba z 50 na 65%. V rovnakom období musela byť päťkrát devalvovaná mena, celkom o 45%. Priemerné tempo rastu kleslo o polovicu na 2% v 70. rokoch a klesalo naďalej v 80. rokoch. V 90. rokoch došlo  veľkejkríze.Po viac ako tridsiatich rokoch vysokého zdaňovania a rastu sociálneho štátu už nie je Švédsko štvrtou najbohatšou krajinou OECD, ale je až na 17. mieste. Medzi rokmi 1980 a 1999 vzrástol hrubý príjem najchudobnejších švédskych domácností cca o 6%, zatiaľ čo v Spojených štátoch zhruba 3x toľko.Stredný hrubý príjem domácností na konci 90. rokov dosahoval vo Švédsku 26 800 USD, zatiaľ čo v USA 39 400 USD.

Demografia

Švédsko sa môže chváliť jedným z najnižších čísiel pôrodnosti.

- V populácii sa stále vyskytuje takmer dvadsaťtisícová skupina pôvodných obyvateľov.
- Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas druhej svetovej vojny sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí.
- Švédčina je germánsky jazyk príbuzný dánčine a nórčine, ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je angličtina (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov).
- Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 6 ročné navštevujú povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania.
- Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
- Nezamestnanosť cca 15%.
- Vdaka prisťahovalectvu k 12. augustu 2004 prvýkrát presiahla populácia Švédska 9 miliónov.

Dánsko

Zemepisná poloha

Dánske kráľovstvo je najmenšou škandinávskou, ale s Grónskom druhou najväčšou európskou krajinou (Grónsko patrí zemepisne k Amerike). Obmýva ho Baltské more a Severné more. Dánsko sa rozprestiera severne od Nemecka, juhozápadne od Švédska a južne od Nórska na Jutskom polostrove a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch (medzi najväčšie ostrovy patria: Sjaelland, Fyn, Lolland, Falster, Langelland) na severozápade Európy na sever od Nemecka. Hoci vyše dve tretiny z celej rozlohy územia pripadajú na Jutský poloostov, má Dánsko viaceré črty ostrovného štátu. K Dánsku patria aj Faerské ostrovy a Grónsko. Väčšina z dánskych ostrovov nie je osídlená. V Grónsku sa však osídlenie udržalo, hoci väčšinu ostrova pokrýva hrubá vrstva ľadu. 60% plochy zaberá orná pôda. Dánsko ma veľmi výhodnú geografickú polohu. Leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom. Jeho územie tvorí dopravný most medzi strednou a severnou Európou.

Členenie

Krajina má členité pobrežie. Vnútrozemie je nížinaté. Povrch krajiny formoval pevninský ľadovec, je mierne zvlnený a rovinatý. Dánsko je najhustejšie zaľudneným štátom v severnej Európe. Dánsko má vďaka prírodným podmienkam (pôdy) a oceánskemu podnebiu dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Z celkovej rozlohy má Dánsko 63% ornej pôdy, najviac zo všetkých krajín Európy.

Hospodárstvo

V súčasnosti má Dánsko vysokú životnú úroveň a vyspelé hospodárstvo.
Krajine chýbajú nerastné suroviny, preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny, ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová technika a technika pre domácnosti). Významné zdroje surovín sú napr. úžitkové drevo v lesoch a ryby v okolitých moriach. Ulovené ryby, prevažne slede, sa spracovávajú a predstavujú i zložku vývozu.

Poľnohospodárstvo tejto krajiny sa orientuje predovšetkým na živočíšnu výrobu. Pestujú sa predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok pre mlieko, ošípané, hydina).
Z priemyslu je tu rozvinutý hlavne strojársky, chemický, textilný a potravinársky priemysel. Veľkým prínosom do ekonomiky Dánska je export potravinárskych produktov (mlieko a mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčová šunka, slanina, hydina, vajcia). Pre ekonomiku krajiny je dôležitá aj námorná doprava.Vyše tri štvrtiny poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočišnu výrobu.

Politický systém

Z politického hľadiska je Dánsko od roku 1849 konštitučnou monarchiou, pod ktorú spadajú aj dve samosprávne oblasti: Faerské ostrovy a Grónsko. Faerské ostrovy získali autonómiu v roku 1948 a Grónsko získalo štatút medzinárodnej autonómie až v roku 1979. Kráľ je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má vláda na čele ktorej je ministerský predseda menovaný kráľom. Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament, nazvaný Folketing, zložený zo 179 poslancov. Dánske súdy sú nezávislé. Voľby do parlamentu sa konajú každé štyri roky.

Grónsko

Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 - 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na tomto najväčšom ostrove na svete s rozlohou 2,175 mil km² žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradnými jazykmi sú dánčina a inuitčina vytvorená z troch eskimáckych dialektov. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Záver

Škandinávia, územie, ktorému dominujú Škandinávske vrchy, je kolorit nádherných, jedinečných, neopakovateľných, ale hlavne rôznorodých krajín. Vďaka svojej polohe na periférii Starého kontinentu, chladnejším klimatickým podmienkam a horskému charakteru krajiny ju obýva vzhľadom na jej rozľahlosť len málo ľudí - 17 obyv./km2. Absencia človeka v týchto končinách sa pozitívne odrazila na nezmenenom charaktere pôvodnej prírodnej krajiny. Preto sa tento región stal miestom vzniku množstva národných parkov, z ktorých každý má čo ponúknuť či už geológovi, botanikovi, zoologovi, ale predovšetkým bežnému turistovi.Svojim povrchom sa tieto krajiny značne líšia. Kým Dánsko je nížinaté a väčšia jeho časť sa využíva na poľnohospodárstvo, Nórsko je hornaté, na pobreží lemované dlhými úzkymi zálivmi, zvanými fjordy. Fínsko poznáme ako krajinu jazier a lesov. Švédsko sa vyznačuje neobyčajne rôznorodým povrchom- rozľahlé lesy sa striedajú s lúkami, pohoriami a jazerami Škandinávci sú potomkami vikingov, ktorí žili na tomto území pred viac ako 1000 rokmi. O vikingoch sa hovorí ako o bojovníkoch a moreplavcoch, ale väčšina z nich žila mierumilovne a živila sa roľníctvom a rybolovom. Významné zdroje surovín, ako úžitkové drevo v lesoch, ryby v okolitých moriach, železná ruda v severnom mori pri pobreží Nórska, stačia nielen pre domáci priemysel, ale aj pre vývoz do sveta. Škandinávske štáty majú v súčasnosti vyspelé hospodárstvo a vysokú životnú úroveň.