Mjanmarsko

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 24.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 227 slov
Počet zobrazení: 4 965
Tlačení: 469
Uložení: 474

Mjanmarsko

Úvod
Dôvod prečo sa zaujímať o Mjanmarsko perfekte charakterizje výrok R. Kiplinga: „ Barma je krajina, ktorá bude zaručene iná ako všetko ostatné, čo ste doteraz videli.“ Cieľom našej práce je obsiahnuť v celej šírke to, čo tento citát vyjadruje. Barmu (terajšie Mjanmarsko) sme si vybrali práve pre jej výnimočnosť a pestrosť. Veď kde inde nájdete pozlátené pagody, od malých chrámov po niekoľko desiatok metrov vysoké stavby, monumentálne budhistické sochy alebo najväčší visiaci nepuknutý zvon na svete. Svet tu vyzerá trochu inak – v plávajúcich dedinách sa vesluje nohami, tovar tu zakúpite aj za bankovky v dosť netradičných hodnotách ako 15,45 či 90 kyatov (miestna mena). Až 90 % mužov tu nosí sukne tzv. londži a ženy fajčia cigary o veľkosti klobásy. Tak tomuto sa nozaj nedá povedať inak ako: Bude to zaručene iné ako to, čo ste doteraz videli.

Kurz mjanmarský kyat (MMK) - Mjanmarsko

1 Prírodné podmienky
1.1 Poloha

Mjanmarsko s rozlohou 678 500 km² leží v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India. Je obmývané Andamánskym morom, Západnú a južnú hranicu tvoria Bengálsky záliv a Martabanský záliv. Na juhovýchode susedí s Thajskom a Laosom, na severovýchode s Čínou. Západnými susedmi sú India a  Bangladéš.

1.2 Reliéf
Krajinu môžeme rozdeliť na štyri fyzickogeografické regióny: severné hory, západné hory, centrálne nížiny a náhornú plošinu Šan na východe. V severnom Mjanmare dominuje Kumonský hrebeň, ktorý sa smerom na juh znižuje od najvyššieho vrchu krajiny Hkakabo Razi (5881 m n.m.), ktorý leží na severnej vysokohorskej hranici s Čínou. Západné hory, nižší ale majoritný vysočinový región sa rozprestiera južným smerom z najvýchodnejších Himalájí, vytvárajúcich Čínske vrchy. Južným  smerom sa tiahne riedko osídlený Arakanský hrebeň. Centrálne nížiny ležiace medzi týmto hrebeňom a náhornou plošinou Šan pozostávajú z plytkých Arakanských pobrežných planín. Štvrtý hlavný región krajiny, náhorná plošina Šan, je najvýchodnejší príkrodvíhajúci sa región od centrálnych nížin, často 600 m v jedinom stupni. Južne sa plošina spája s hrebeňom Tenasserimských hôr.

1.3 Vodstvo 
Severojužná orientácia Mjanmarských hôr určuje smery jeho hlavných tokov Iravadi a Salween. Iravadi je splavná na viac ako 1450 km jej 2100 km dĺžky a odvodňuje okolo troch pätín povrchu krajiny. Povodie rieky Salween leží na východ od Iravadi,odvodňuje región plošiny Šan a ústi do Martabanského zálivu rovnako ako rieka Sittang.V Šánskej plošine vo výške 1000 – 1200m n.m. sa nachádza jazero Inle, široké 10,2 km a dlhé 22,4 km.

1.4 Podnebie

Mjanmarská tropická klíma je z veľkej časti ovplyvňovaná monzúnmi južnej Ázie. Striedajú sa tu tri obdobia, chladné suché obdobie od konca októbra do polky februára, horúce suché obdobie od polky februára do polky mája a monzúnové obdobie od konca mája do konca októbra. Ročné zrážky sú v rozsahu od 5 100 mm pozdĺž pobrežných rovín  a v regióne centrálnej panvy v okolí Mandalay  900 mm. Skoro všetky spadnú v období monzúnov. Priemerné denné maximá teplôt pre najchladnejšie a najteplejšie  mesiace sa pohybujú v roszahu medzi 23 – 32 °C vo vysočinách Šanskej plošiny a medzi 29 – 36 °C v Rangúne na juhu.

2 Obyvateľstvo
2.1  História

História Mjanmarska začína so sťahovaním štyroch národnostných skupín na toto územie. Prvými boli obyvatelia národnosti Pyu, nasledovali ich ľudia národnosti Mon, pôvodom z Kambodže, potom prišli Barmčania mongolského pôvodu a nakoniec sem prišli kmene Thajov. V 11. storočí bolo založené prvé barmské kráľovstvo Bagan, ktoré však podľahlo vpádu Mongolov. Do 17. storočia tu vládol chaos, až potom bola zem znovu zjednotená. Neskôr v 18. storočí sa krajina opäť rozpadla a horské kmene ako napríklad Mon si založili vlastné kráľovstvá. V 19. storočí Briti na koloniálnom ťažení v regióne na krajinu zaútočili a v roku 1866 sa stala Barma súčasťou Britskej Indie. Neskôr (1885) dovtedajšie hlavné mesto Mandalay vystriedal Rangún. V roku 1937 sa Barma administratívne osamostatnila a vznikla z nej Britská korunná kolónia. Počas druhej svetovej vojny Barmu okupovali Japonci. Po ich porážke roku 1948 Barma vyhlásila nezávislosť a prijala názov Socialistická republika  Barmský zväz. Vzápätí v krajine začali nepokoje nasledované vzburami horských kmeňov, komunistov a moslimov. Po armádnej vzbure roku 1962 sa krajina vydala cestou socializmu. Následný trvalý úpadok hospodárstva vyústil v rokoch 1987 a 1988 do demonštrácii. Od roku 1988 vládne v krajine vojenská junta.Oficiálny názov Mjanmarský zväz alebo jednoslovne Mjanmarsko krajina dostala v roku 1989. V apríli 1992 nastali v zložení junty personálne zmeny. Generál So Maun ako hlava štátu rezignoval a nahradil ho terajší vodca  Than Šwe. Od roku 2005 je hlavným mestom Nepjito, vzdialené 390 kilometrov severne od Rangúnu, kde junta žije v izolácii od ostatnej časti krajiny.
 
2.2  Súčasná politika
Vojenská junta drží v krajine žezlo moci 45 rokov a od chorľavých generálov možno sotva čakať obrat o 180 stupňov. Dvaja z troch vládcov- 73-ročný generál Than Šwe ( hlava štátu a predseda  tzv. Štátnej rady pre mier  a rozvoj)  a 58-ročný premiér  generálporučík Thein  Sein- sú podľa mnohých náznakov ťažko chorí. Ich  skutočný zdravotný stav je štátnym tajomstvom.
Aj keď má krajina  pomerne bohaté ložiská nerastných surovín, vojenský režim  brzdí ekonomiku v rozvoji. A možno práve preto patrí táto krajina k jedným z najchudobnejších krajín sveta.
 
2.3 Zloženie obyvateľstva
Na území Mjanamarska žije 47,4 milióna obyvateľov. Z toho 65%  (28.9 mil.) tvoria Barmčania, s bohatou umeleckou kultúrou. Ich tradičnú stravu tvorí ryža prichutená sušenou a kvasnou pastou  z garnátov a šťava z cukrovej trstiny. Polievka s ryžovými rezancami – mohinga je typickým raňajším jedlom.
Najväčšiu menšinu tvoria Šani (3,9 mil.) s vlastným jazykom šanštinou.
S počtom obyvateľov 3,2 mil. nasledujú Kareni rovnako s vlastným jazykom – karenčinou. Karenské ženy vynikajú v tkáčstve. Slobodné nosia dlhé biele šaty, vydaté nosia dva kusy oblečenia – červený sarong a modrú alebo čiernu košeľu. (Každá farba má osobitý význam: biela – čistota, čierna – odvaha, modrá – vernosť.)Pod túto vetvu patria: Sgawovia, Pwoovia a najznámejší  Padaungovia, ktorí žijú na severovýchode krajiny. Sú typický pre „žirafie krky“. Ženám sa na krk už od mladosti nasadzujú kovové krúžky. Počet a hodnota krúžkov okolo krku nie je iba vyjadrením  krásy ženy, ale aj jej postavenia a rešpektu v rodine. Krúžky pre ženu znamenajú otázku života a smrti. Napríklad cudzoložstvo bolo vždy trestané odňatím krúžkov, čo pre ženu znamenalo niečo horšie ako smrť. Po dlhých rokoch nosenia tejto ozdoby je totiž krčné svalstvo tak ochabnuté, že samostatne nie je schopné udržať hlavu. Takže týmto trestom je žena odkázaná buď preležať zvyšok svojho  života alebo hľadaním náhrady za krúžky. Akonáhle by vstala zlomila by si väzy.  Nasadzovanie krúžkov na krk však pomaly vymiera a bude trvať asi jednu, najviac dve generácie,  keď táto tradícia ostane iba v pamätiach.
 
2.4  Náboženstvo
Mynmarsko je krajina s prevládajúcim budhizmom (89,5 %). Ostatné náboženstvá tu majú menšinové zastúpenie . Sú to konkrétne kresťania (4%), muslimovia (3,8 %), animisti (1,3 %) a hinduisti (0,5 %).
Myanmarskí budhisti uznávajú prevažne Theravadský budhizmus, nazývaný aj Sravakayana (malé kolo). Je význačný radikálnejšou a striktnejšou filozofiou aj širším výkladom Budhovho učenia ako druhá forma, Mahayana budhizmus, alebo Bodhisatrayana (veľké kolo). V budhistickom učení je zakorenená myšlienka, že bytie a žitie je podrobené utrpeniu narodenia, chorobám, starobe a smrti, bolesti z odlúčenia od milovanej osoby...a žiadna existencia nie je od týchto bolestí a chorôb oslobodená. Pretože stále pretrvávajú chtivosť a zloba, človek sa znovu a znovu rodí  v nekonečnom kolese existencie (Samsara). Myanmarskí budhisti veria v 31 úrovní existencie. Jediným oslobodením od  nekonečného kolotoča reinkarnácií je dosiahnutie najvyššieho stavu pokoja – Nirvány. Pre jej dosiahnutie je potrebné získať množstvo dobrej karmy alebo zásluh a to cestou dobrých skutkov. Na tejto ceste sa treba vyhýbať: zabíjaniu živých bytostí, kradnutiu,cudzoložstvu, klamstvu a požívaniu alkoholu. Tieto zásady dopĺňajú učenie o nenásilí, vštepované každému budhistovi od detstva.
 
3 Hospodárstvo
3.1 Poľnohospodárstvo

Len jedna šestina Mjanmarského vysokohorského územia je považovaná za ornú pôdu, z toho približne desatina je zavlažovaná, väčšinou pre produkciu ryže. Takmer žiadna pôda sa nevyužíva na pastviny a viac ako polovica krajiny je zalesnená. V nížinách sa  prirodzená vegetácia mení v závislosti na množstve zrážok. Tam, kde jeviac ako 2 000 mm prevládajú  vždy zelené, tropické lesy, v rozpätí 1 000 – 2 000 mm zrážok sú listnaté monzúnové lesy a pri menej ako 1 000 mm zrážok sú lesy postupne nahradzované krovím.

3.1.1 Rastlinná výroba

Na nížinách s tropickým monzúnovým podnebím sa pestuje ryža, ktorej značná časť sa exportuje. Ďalšie hlavné plodiny tejto poľnohospodárskej oblasti sú kukurica, čaj, podzemnica olejná, strukoviny, tabak, bavlník a cukrová trstina. Krajina je jednou z najväčších nelegálnych centier výroby omamných látok ako ópium alebo heroín. Najdôležitejším vývozným artiklom je tíkové drevo. Z tíku sa vyrábajú interiéry exkluzívnych jácht, záhradný nábytok, interiérový nábytok a podlahy. Tíkové drevo je vhodné aj na použitie vo vlhkých miestnostiach, ako sú napríklad sauny, kúpeľne, bazény. Má pomerne vysoký obsah vlastných olejových esencií.

3.1.2 Živočíšna výroba
Hoci je tu málo pastvín, chová sa tu veľa dobytka - hovädzieho (desatina na mliečne výrobky), vo vyššie ležiacich suchých zónach. Ostatný dobytok zahŕňa ošípané, byvoly a kozy. Druhou základnou živinou popri ryži sú ryby. Väčšina celého výlovu pochádza z mora.

3.2 Priemysel
Priemysel sa obmedzuje na tradičnú potravinársku a remeselnú výrobu. Mjanmarsko je bohaté na nerastné suroviny ako ropu a zemný plyn, ktoré tiež exportujú do susedných krajín. Potom v exporte nasledujú železné rudy a drahokamy. Krajina  disponuje aj zásobami wolfrámu, cínu a medi. Hlavnými produktmi priemyselnej výroby sú zušľachtené produkty ropy, cement, hnedý cukor, arašidový olej, ryby v konzerve, dusíkaté hnojivá, surová oceľ, bavlnené vlákno a cigarety.
 
3.3 Doprava
Jazdiť autom v tejto krajine je naozaj náročné, pretože aj keď sa jazdí vpravo, väčšina starších áut a nákladiakov (hlavne japonskej výroby - sú lacné) má riadenie na rovnakej strane, teda tiež vpravo. Iným spôsobom prepravy sú motorky, na nich však viac vidieť turistov. Jedným z najpoužívanejších dopravných prostriedkov je bicykel, prípadne bicyklové rikše (sai-kaa). V mestách premávajum denne autobusy (kaa). V menších mestách sa často využívajú aj konské povozy. Po riekach a jazerách sa premávajú menšie rybárske člny aj motrové lode. Riečna doprava je najrozvinutejšia v povodí rieky Iravadi. Medzi Rangúnom a Mandalay jazdí niekoľko expresných vlakov. Obyčajné vlakové spoje sú špinavé, pomalé a nespolahlivé. Všetky lety lietajú na letisko v Rangúne. Vnútroštátne lety majú časté meškania a nie  sú bezpečné.

3.4 Turizmus
Najväčším lákadlom pre turistov sú pagody, budhistickí mnísi, nádherné pláže, každodenný život domorodých kmeňov a nezamenitelná exotika.
 
 3.4.1 Zaujímavé mestá
Najväčším a najzelenším mestom je Rangún, ležiaci asi 30 km od pobrežia. Žije tu väčšina populácie, až 4 mil. obyvateľov. Švedagonská pagoda vzdialená 3 km severne od centra je jedna z najväčších a najuctievanejších svätýň budhistického sveta. Je vysoká 200 m a jej vrchol zdobí až 6000 diamantov a ďalších drahokamov. Podľa povesti v 6. storočí, keď ju stavali, do základov primiesili osem Budhových vlasov, ktoré priniesli obchodníci ako dar od samotného majstra.

Obrovské množstvo pagôd sa sústreďuje v okolí mesta Bagan. Zlatá éra tohto mesta siaha do 11. storočia, ked ytu bolo vybudovaných cez 5000 stavieb. Niektoré pagody sú zlaté, iné biele či tehlovo červené. Všetky sú postavené v duch budhistickej architektúry. Najväčším a najzachovalejším chrámom je Ananda Patho, ktorého vrchol dosahuje až 51 metrov. Vnútri ukrýva štyri takmer 10 metrové sochy Budhu. Hoci je krajina chudobná, zlatom pohryte chrámy a sochy ukrývajú viac zlata ako britské banky.
Oblasť Šánskeho štátu láka okrem krásnej prírody jazerom Inle, na  ktorom žijú ľudia na ostrovoch z odumretej vegetácie. Na jazere sa žije, obchoduje aj zabáva. V letných obdobiach sa tu usporadúvajú festivaly.

Ďalším atraktívnym miestom je okolie Mandalaya. V pagode Kuthodaw sú uložené budhistické písomnosti vysekané do 729 mramorových doskách. Sagaing je známym meditačným centrom. Amarapura, ktorej názov v preklade znamená „mesto nesmrteľnosti“  je známa tkaním hodvábu a bavlny alebo odlievaním bronzu. Známy je Beinov most, ktorý je najdlhším tíkovým mostom na svete. Vedie cez Taunghamanské jazero v meste Amarapura.

Mingun je dosiahnuteľný loďou po rieke Iravadi. Toto starobylé mesto ukrýva v nedostavanej pagode najväčší nepuknutý zvon na svete. Je vysoký 4 m a jeho priemer je skoro 5 m. Legendárna pagoda Kyaikhtiyo so svojou zlatou skalou sa nachádza asi 160 km od Rangúnu. Vraj nikdy nespadne pretože ju drží Budhov vlas.
 
3.4.2 Pikošky
Biele tváre a červené ústa – Barmčania si natierajú tváre bielou blatistou mentolovou látkou tzv. „tanakou“. Sú to väčšinou ženy a deti, ktorí využívajú túto látku, aby sa chránili pred slnkom. A červené ústa majú skôr muži zo žuvania betelových listov, čo farbí sliny do krvavo červenej farby.
Muži v sukniach – je známe že väčšina Barmských mužov nosí sukne tzv. londži, omotané okolo pása. Produkcia ópia – v tejto produkcii prekonáva Barmu (Mjanmarsko) už len Afganistan. Spomína sa aj fakt, že príjmy z produkcie ópia prevyšujú akékoľvek iné.

Vzdelávanie – tam, kde je dostupné je zadarmo. Povinná školská dochádzka je medzi 5 až 9 rokom detí. Vypúštanie vtákov z  klietok – veľmi často sa na uliciach vyskytujú stánky s klietkami s vtákmi, motáľmi alebo niečo podobné. Ide o to, že budhisti veria v Karmu, dosiahnuteľnú dobrými skutkami a preto vypúšťajú na slobodu vtáky alebo motýle z týchto klietok. Zvláštny Nový rok – Barmčania oslavujú Nový rok v polovici apríla. Je to značne aj kvôli rôznym vplyvom, ktoré prenikli do budhizmu z iných náboženstiev.
 
4. Aktuálne
V noci z 2. na 3. mája sa krajinou prehnal czklón Nargis. Spôsobil obrovské škody a tiež straty na životoch. Doteraz sa odhaduje počet obetí okolo 80 tisíc, ale nemožno to tvrdiť s istotou, pretože dodnes je mnoho nezvestných. Rýchlosťou väčšou ako 150 km/h strhol príbytky na obrovskom území a pripravil odomovy tisíce ľudí. Zničil úrodu ryže a prerušil dopravné spojenia na niekoľko dní. Popadané stromy zahatili cesty a dážď zalial ulice.Ľudia ostali bez pitnej vody a elektriny. Bezprostredne po tejto ničivej katastrofe sa  mnohé krajiny angažovali v pomoci postihnutému Mjanmarsku. Avšak vládnuca junta nepovolila vstup humanitárnych pracovníkov. No prijala aspoň potraviny, stany a potrebné veci, ktoré sa do krajiny dopravovali lietadlami z rôznych štátov.

Záver
Dúfame, že sme vám ukázali krajinu tak, ako sme od začiatku mali v úmysle. Teda že ste  ju videli očami Kiplinga, ktorý povedal, že bude zaručene iná ako to, čo ste videli doteraz. Aj napriek  cyklónu alebo vládnucej junte je život v tejto krajine rozmanitý a jednoznačne osobitý. A preto vám radíme aby ste aj vy využili všetky možné zdroje a dozvedeli sa o nej ešte viac. Pretože aj nám zakaždým po prečítaní novej informácie napadlo, či môže byť ešte niečo zaujímavejšie. A môžete nám veriť - vždy sa niečo našlo.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu