Kanada - Ottawa, Vancouver, Toronto, Whistler

Kanada - Ottawa, Vancouver, Toronto, Whistler
 
Úvod
Projekt o Kanade som si vybrala preto, lebo som v Kanade bola študovať angličtinu a na ozaj ma veľmi očarila, hlavne ich kultúra spôsob života a príroda. Je tu toho veľa, čo všetko tu môžete vidieť. Ja som si vybrala hlavne mestá ako : Ottawa, Toronto, Vancouver a pokúsiť sa ich lepšie priblížiť čo by ste určite nemali zabudnúť navštíviť. Kanada je krajina bohatá na prírodu a z tej som si vybrala Whistler, kde v roku 2010 sa uskutočnia Olympijské hry. 

Kto sú Kanaďania?
Definovať Kanaďanov ako „národ“ je veľmi ťažké, pretože rozdiely v jazykoch a kultúrneho dedičstva , ktoré je v jadre tak isto výrazné ako anglické aj francúzske, sú príliš hlboké. Napriek tomu  sa obyvateľom kanady podarili vytvoriť z ich zeme demokratický, mierumilovný, bohatý a kvitnúci štát. Je však nesporné, že naň mal silný vplyv ich veľký južný sused. V očiach Američanov ktorí tento názov reklamujú iba pre seba , sú Kanaďania „úplne takí istí ako my „, ibaže tento názor mnoho Kanaďanov nezdieľa úplne. Naopak , ukazujú skôr na rozdiely medzi oboma zemami ako na to, čo majú spoločné. Kanaďania, si odjakživa potrpeli na autoritu , o čom svedčí už to, že sa ich národným symbolom stal mountie, príslušník kanadskej jazdnej polícii. Na druhej strane sú však zmysly turisti, ktorí do Kanady zavítajú po prvý krát a cestujú po celej zemi, vystavený neustálemu náporu typicky amerického spôsobu života. Ľudia tu chodia oblečení ako Američania ležérne, často v rifliach a športových topánkach, nosia bundy a všetky možné tričká s menom športového klubu či najrozmanitejšie viac alebo menej nápadnými nápismi. Môžeme tu hovoriť s ľuďmi- pokiaľ nie sme náhodou vo frankofnej časti zeme, v ktorej hovoria ak Američania. Jediný rozdiel spočíva v tom, že vyslovujú trochu inak samohlásku o. Počujeme tu všade americkú populárnu hudbu, vidíme americké filmy, americké divadelné hry a televízne programy a show. Okrem šťastnej skutočnosti, že Kanaďania dbajú viac na to, aby si životné prostredie - vzduch, vodu a prírodu vôbec – neznečistili škodlivými plodinami a odpadom, vydajú kanadské mestá rovnako ako americké: nájdeme tu tiež podniky rýchleho občerstvenia, supermarkety a obchody, ktoré predávajú všetko od najlacnejšieho po najdrahšie, taktiež čerpacie stanice, veľké autá a obrovské plagátové steny s reklamami prevedenými v americkom štýle. Na rozdiel od Američanov však nie sú Kanaďania takí zarytí vlastenci. Kanada má prirodzene národnú vlajku- známy červený javorový list na bielom podklade, a v jeho okolí sú zvislé červené pruhy- ale preto sa tu neprisahá vernosť vlajke. Sviatok Victoria Day v máji je sviatok anglickej kráľovnej Viktorii, ktorá za celú dobu svojej dlhej vlády na kanadskú pôdu nikdy nevkročila. Nedostatok vlastenectva má v Kanade dva dôvody. Jednak ho spôsobuje veľká rozmanitosť etnických identít čo bráni vzniku homogénneho národa. Vedľa Kanaďanov anglického a francúzskeho pôvodu tu žije mnoho ďalších skupín obyvateľov, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, majú svoju vlastnú kultúru, vlastné náboženstvo vychádzajúce často z úplne iných princípov a koreňov, vlastné zvyky. Títo obyvatelia Kanady sa bránia úplnej asimilácii a žijú do značnej miery svojim životom. Druhým dôvodom je, že Kanada na rozdiel od Spojených štátov amerických, ktorí majú takú istú prisťahovaleckú históriu, odmietla americký koncept „týglika národu“ v ktorom sa mali všetky odlišnosti stlmiť. Naopak v Kanade sa vytvorila tradícia podporovať všetky etnické skupiny a robiť všetko, aby zachovali vlastné mravy a zvyky. Pretože sa Frankokanaďania v minulosti dlho považovali sa najväčšiu a preto i za najvýznamnejšiu kanadskú menšinu, ukázali štúdia v 60.rokoch, kde anglofrancúzsky konflikt vyvrcholil, že napriek tomuto tvrdeniu žiadna etnická majorita v zemi skutočnosti neexistuje. Aj keď sú Kanaďania od detstva vychovávaní k tomu, aby sa cítili občanmi zeme bez výraznej národnej identity, hraje pre nich pocit regionálnej príslušnosti omnoho väčšiu rolu ako národná identita. Kanaďania sú verní oblasti, z ktorej pochádzajú , preto delí východnú časť zeme od západnej niečo omnoho zásadnejšieho ako nejaké kilometre. Obyvatelia Ontaria považujú svoju provinciu za srdce Kanady – a každý podvečerný obyvateľ Québeku je presvedčený, práve jeho provincia je jedinečná a najlepšia. 

Ottawa (Washington Severu)
Nové hlavné mesto Ottawa nevzniklo za jednu noc. Najprv bolo treba kúpiť za 3750 dolárov pozemok o veľkosti 11,6 hektárov pre dnešný Parliament Hill a vyplatiť 800 tisíc dolárov odmeny architektom Thomasovi Fullerovi a Chilionu Jonesovi, ktorí na kopci vysokom 50 metrov a výhľadom na rieku Ottawa postavili budovu parlamentu v novogotickom štýle. Pracovala na ňom 1700 robotníkov, ktorí zarobili od 80 centov do 2,45 dolárov denne. Roku 1860 prišiel do Ottawy mladý princ Eduard ( syn kráľovnej Viktórie  a neskôr kráľ Eduard VII) , aby položil základný kameň novej parlamentnej budovy. Obrovský projekt pokračoval do roku 1867 natoľko, že sa v budove mohlo konať zahájovacie zhromaždenia prvého parlamentu nového Kanadského domínia. Večný oheň , ktorý stále horí pred budovou parlamentu, bol zapálený v roku 1967 na pamiatku 100. výročia tejto historickej udalosti. Návšteva Parliamenta  Hillu by rozhodne nemala chýbať v programe obhliadky mesta.

Centrálny blok je sídlom senátu a Dolnej komory. Zasadacie sály sú prístupné verejnosti. Senát sídli v pôsobivej hale s červenými kreslami a kobercami; stojí tu tiež trón pre anglickú kráľovnú či jej zástupcu, generálneho guvernéra. Roku 1916 bol centrálny blok takmer úplne zničený požiarom; v pôvodnom stave sa zachovala len  parlamentná knižnica , ktorá bola dokončená v roku 1876 s stojí medzi senátom a Dolnou komorou. V centre vysokej haly stojí mramorová socha kráľovnej Viktórie a okolo stien s knihami sa tiahnu dlhé, umelecky vyrezané drevené galérie. Západný blok bol pôvodne postavený pre štátnych úradníkov , ktorých tu okolo roku 1860 žilo len niekoľko. Dnes tu majú kancelárie poslanci. Vo Východnom bloku reštaurovanom v rokoch 1976 až 1981 si môžete pozrieť 4 historické miestnosti: kancelária prvého generálneho guvernéra, ktorá bola obnovená v štýlu, keď túto funkciu zastával lord Dufferin. V lete sa každý deň v 10 hodine koná na trávniku pred parlamentom veľká udalosť- striedanie stráži Kanadskej kráľovskej jazdiacej polícii. Máte teda možnosť si odfotografovať príslušníkov polície , ktorí majú na sebe červené uniformy a bobrie čiapky. Najlepší pohľad na mesto je z vyhliadkovej plošiny veže Peace Tower , ktorá stojí pred parlamentom. Je ma nej umiestnená zvonkohra s 53 zvonmi. Veža je vysoká 89 metrov a výhľad je ďaleký na všetky strany. Medzi známe múzea patrí Canadian Ski Museum , ktoré je venované dejinám kanadského lyžovania od minulosti až  po súčasnosť. Medzi ďalšie múzeá taktiež patrí Canadian museum of Civilization. Na prehliadku exponátov vystavených v tomto rozľahlom modernom komplexu potrebujeme niekoľko hodín. Pýchou múzea je šesť indiánskych obydlí s totemy, ktoré sem boli dopravené zo západného pobrežia , a gigantická rekonštrukcia vývoju z kanadských dejín. Children ´s Museum , Múzeum detí, zoznamuje detí pomocou rôznych aktivít veselým, nenúteným spôsobom s Kultúrou Kanady a cudzých národov. National Gallery od Canada, konštrukcia podobná stanu, skoro celá zo skla, je jednou z najzaujímavejších moderných ottawských budov. Galéria otvorený v roku 1988, sa venuje predovšetkým kanadskému umeniu ,ale môžeme tu obdivovať tiež diela zosnulých amerických , ázijských a európskych umelcov (Rembrandta, Van Gogha, Picasso)
 
Vancouver
V tomto meste , .môžete očakávať že budete vítaní, a môžete ostať tak dlho ako budete chcieť. Mô­žete sa ísť prejsť na Spanich Banks (Španielska pláž), nádherná pláž len 10 min od centra, alebo strá­viť odpoludnie na pláži English bay, ktorá je priamo v centru. Odtiaľ sa môžete rozhliadnuť na krásne zalesnené hory, na ktorých štítoch ešte stále môžete vidieť sneh alebo siluety mesta za vami. Môžete vidieť okolo plávajúce zaoceánske lode alebo menšie plachetnice, ktorých je tu v lete viac ako dosť. Potom budete počuť to známe, "tu je tak krásne, ja tu chcem bývať". Nemôžete sa im diviť. Mesto je často na vrchole rebríčku najobľúbenejších svetových miest ako naj­lepšie mesto na svete pre jeho množstvo kvalít. Severoamericky Zväz novinárov vybralo toto mesto ako najlepšie medzinárodné centrum v rokoch 1998 a 1999. Títo opakujú len to isté čo si myslí 2 mi­lióny ľudí, ktorí tu bývajú (samozrejme kým neprší). Je to miesto, kde je všetko, hory, more, mierne počasie a práve toto je  výhodou pre všetky možné športy po celý rok. Pre turistov je to ukľudňujúce. Môžete tu lyžovať, hrať golf, jazdiť na plachetniciach. Je tu veľa cestičiek na prechádzky, jazdu na bicykli alebo pobehovať (=jogingovať) okolo Stanley parku a pritom pozorovať nádherné okolie. Môžete ísť na kolieskových korčuliach na "sea wall" a dýchať čerstvý, ešte neskazený vzduch. Môžete tu vidieť veľa ľudí z rôznych kútov sveta a ich kultúru. Severoamerickou, ázijskú, európsku, indickú, indiánsku a skúsiť niektoré z ich jedál z viac ako 25 rôznych druhov kuchýň, ktoré sú ponú­kané vo 4000 reštauráciách a bistrách. Vancouver je  3 najväčšie severoamerické centrum, kde sa točia filmy pre Hollywood.( po Los Angeles a New Yorku) Najznámejšie a najpopulárnejšie boli a sú točené práve tu napr.:Akty X a mnoho ďalších, ktoré aj vy môžete vidieť na TV.  Centrum Vancouveru
 je moderné a stále budované. Budovy sú lesknúce z dymovým sklom a je tu čisto.
 V centre Vancouveru si môžete prehliadnuť  Vancouver Art Gallery, Marine Building, the new library, ktorá stála  $100 000 000 a je to moderná porozumenie rímskeho kolosea. Oproti  je nové divadlo, ďalej je tu GM Place a BC Place, kde sa hrá hokej (Vancouver Cannucks) a  uskutočňujú ďalšie špor­tové a iné udalosti (napr. košíková -Vancouver Grizlies). Ďalej tu  vidíte mnoho obchodov a nákup­ných stredísk podzemou ako je na rohu ulíc Georgia a  Granville. Ďalej sa choďte pozrieť na CN IMAX theatre, kde vám premietnu filmy na platne, ktoré je 5 poschodí vysoké.
Chinatown (Čínske mesto)
Severoamerické druhé najväčšie čínske centrum po San Francisku. Toto živé obchodné  centrum je na východ od centra Vancouveru. Je vám tu ponúkané dim sum, stredoveké korenie na liečbu, exotické ryby i sušené, hydina, pečené kurčatá alebo prasa po pekingsky, rôzne korenia a čaje. Piatky a soboty v lete sú vyhradené na pouličný predaj, kde môžete zohnať mnoho veci z Ázie (celkom lacno, na Ka­nadské pomery). Je tu klasická čínska záhrada, "the forst authentical chinese garden" jediná, ktorá bola postavené mimo Číny. Táto časť mesta ale nieje úplne strážená a nachádza sa tam naozaj veľká kopa bezdomovcov a narkomanov, a preto nikomu neodporúčam aby tadiaľ prechádzal sám.  Gastown:Na sever od Chinatown, kde je ulice vydláždená kameňom (miestna rarita), tehlové fasády a antické parné hodin - ozvena minulosti. Gastown bolo pomenované po zakladateľovi, Gassy Jack Deighton, je tu dobre jedlo, suveníry a umelecké predmety z indiánskymi i ázijskými námety. sú tu nočné kluby a kabarety. Granville Island (ostrov) Kedysi priemyselný areál premenený na moderné turistické centrum, ktoré sa teší veľkej pozornosti. Je tu mnoho rôznych obchodíkov, väčšinou  s umeleckými výrobkami a suvenírami. Granville Island stoji za prehliadku, je to tu na cely deň. Je tu veľký vyber ručne robených výrobkov. Je tu niekoľko galérií, divadlo, umelecká škola, veľký obchod s hračkami a niekoľko dobrých reštaurácií. Je tu veľký verejný market, kde môžete kúpiť všetko k jedlu od čerstvej zeleniny až po umelecké výrobky od miestnychumelcov a podnikateľov. Science World (vedecky svet)
 Science world je umiestnený vo veľkej geometrickej guli vystavenej zo sklenených  panelov, ktoré vám umožnia vyskúšať ako sa veci pracujú vo fyzike, chémii, zoológii . Bude tu zábava (hlavne deti). Je tu Omnimax Theatre - svetový najväčší biograf s premietaním  do­okola, že mate pocit ako by ste boli súčasťou toho čo sa vo filme ukazuje. Zamerané je na prírodu a vedu. Pozor filmy sú tak skutočné urobené, ako by ste boli na mieste a  niektorých ľudí vyvedie z miery a robia sa im závraty, z rôznych záberov.

Robson Street:
Takisto v centre mesta, táto sa môže porovnať s Rodeo Drive, je tu mnoho obchodíkov a reštaurácií s cudzokrajnou príchuťou. Robson vyúsťuje do Denman Street, ktorá má "funkier" – ľudový nádych. Na západ odtiaľto je Stanley Park, jeden z najväčších a najnavštevovanejších parkov v meste. Tu môžete stráviť celý deň prechádzaním, jazdou na kolieskových korčuliach, na bicykli alebo iba v pokoji odpočívať v tieni a pozorovať  oko­lie. Bicykle a korčule sa dajú ľahko požičať na rohu Denman a Georgia a požičiavajú sa na hodinu i viac a nieje to tak drahé0 Môžete sa prechádzať po "sea wall" okolo oceánu, alebo si dať kolečko ( môžete si "zajogovať")  ako mnoho "nadšencov". Cesta okolo tohto parku je presne 10 km . Je tu Vancouver Aquarium, kde mô­žete vidieť rôzne vodné živočíšstvo a živú veľrybu. Môžete si zájsť na Prospekt Point, v sevo-zapadnej časti parku a prehliadnuť si Grouse mountain alebo sa poobzerať do nádherne zásobeného obchodíku so suvenírami, kde sa vám srdce rozbúši, keď uvidíte toľko druhov indiánskych a iných suvenírov si môžete zakúpiť alebo len prehliadnuť ale stoji to za to keď už tu budete. Ďalší takýto je na Granville Island, kde je takýchto viac. Vancouver Museum.
Par krokov od Granville Island, je jedno z najväčších múzeí v Kanade, ktoré má vysoké interaktívne Pacific Space Centre a planetárium. University of British Columbia. UBC
Univerzita, kde študuje ročne 36 000 študentov a táto je kanadská 3 najlepšia a najlepšia v západnej Kanade. (štúdie pre cudzích študentov stoja asi tak $50 000)
Je tu Antropologické múzeum so svetovými zbierkami severozápadných indiánskych nálezísk. Ďalej je tu klasická Nitobe Japonská záhrada a jedna z Kanadských najstarších botanických záhrad, zriadená v r. 1912. Van Dusen Botanical Gardens V tejto botanickej záhrade nájdete prekrásne kvetiny a špeciálne ruže, fuksie, ďalej niektoré zriedka videne niekde inde.
  North Shore  (severný breh)Jedno z najkrásnejších výhľadov na Vancouver nájdete práve z North a West Vancouveru. (West Van­couver, bol odhlasovaný už po niekoľkých rokoch ako najlepšie miesto na bývanie v Kanade, takisto ale najdrahšie). Niektoré poštovné adresy tu patria medzi najprestížnejšie v Kanade. S horami v pozadí výhľad na more vpredu, North Shore ponúka rekreáciu po celý rok, špeciálne lyžovanie na Grouse Mountain, Seymour Mountain, alebo Cypress mountain, všetky na dosah ruky. Môžete tu takisto pre­vádzavať snowboarding, alebo ukľudňujúce prechádzky po horách. Dole pri vode nájdete parky, ná­kupné strediská a reštaurácie.  Môžete si prenajať plachetnicu a previesť sa po mori. Na severnom brehu sa môžete dostať sa Seabusem z centra alebo cez First Narrows Bridge (most, ktorý pripomína Golden Gate Bridge v San Franciscu), alebo cez second Narrows Bridge.  The Grouse Mountain  (jazda lanovkou a pohľad dolu) :Choďte 1,100 m vysoko nad more za 8 min. a potom sa rozhliadnite. Čo uvidíte je k nezaplateniu. Pohľad na celý Vancouver a keď je čistá obloha môžete i vidieť horu Mt.Baker, ktorá je nevyhasnutá sopka v štáte Washington, je celý rok zasnežená. Je vzdialená približne 100 km od Vancouveru. (pozn. v zime 98-99 tam napadlo 21 metru snehu).  Ďalej je na Grouse  veľa cestičiek, a v zime sa cez deň a dlho do noci lyžuje.

Toronto
Pôsobivé, nesmierne čisté veľkomesto Toronto obklopené rýchlo sa rozrastajúcim predmestím je nielen najdôležitejším ontárijskym prístavom na Veľkých jazerách , ale okrem toho aj komerčné, priemyselné a finančné centrum východnej Kanady. Pretože sa rozkladá na veľkej ploche a jeho centrum sa prezentuje impozantnou „krajinou“ mrakodrapov je tu prekvapivo veľa zelene. Tak napríklad v západnej časti mesta, High Parku o rozlohou 160 hektárov nájdeme turistické cesty, rybníky, záhrady, plaváreň, malú zoologickú záhradu a miesta, kde môžu návštevníci piknikovať. Toronto bolo najprv smiešne popisované ako malomeštianske mesto, jeho obyvatelia večere však trávili doma, pretože ich nenapadlo nič lepšieho , čo by mohli podniknúť. Podľa slov  kritického rozhlasového a televízneho reportéra Gordona Sinclaira tam boli „už všedné dni  nepredstaviteľne jednotvárne ,ale nedele boli priam vražedné“. Premena zo nudného hniezda sa stal turistický cieľ, kde sa stretávajú návštevníci z celého sveta, sa udialo v nedávnej minulosti. K novému obrazu mesta prispel veľkou mierou príliv prisťahovalcov, ku ktorému došlo po druhej svetovej vojne. Z 3., 5 milióbu obyvateľov, ktorí dnes žijú v oblasti Metropolitan Toronto, icj cez milión prišlo z neanglických zemí. Tieto etnické skupiny si so sebou zobrali svoje zvyky, svoju kultúru a gastronomické špeciality a výrazne ovplyvnili podobu mesta. Obyvatelia Toronta už dlho nie sú prevažne tzv.WASPS( belošskí anglosaskí protestanti); Toronto sa premenilo v kosmopolitné centrum v ktorom splynuli rozmanité národnosti a rasy hovoriacich viac než 100 jazykov. Centrum mesta: Toronto je fascinujúca zmes moderných mrakodrapov, rušných etnických štvrtí  a dobre zachovalých historických budov. Hovorí sa o ňom, že si zachovalo to najlepšie z minulosti , a pritom súčasne opticky hladia do budúcnosti.

Najnápadnejšou a najzaujímavejšou  budovou je bezprostredne CN Tower, ktorá je vysoká 553 metrov a slúži k prenášaniu rozhlasových a televíznych programov. Keď bola v roku 1976 dokončená, bola najväčšou voľne stojatou  budovou na svete- s najväčšou točiacou sa reštauráciou. Návštevníci môžu expresným výťahom vyjsť razantným tempom za  58 sekúnd na hlavnú vyhliadkovú plošinu, z kade je na jednu stranu veľkolepý výhľad na Ontarijské jazero a na druhú stranu Toronta. Z najväčšej vyhliadkovej plošiny na svete, tzv. Space Deck  vo výške 447 metrov , tu za jasných dní vidieť dokonca vodnú paru nad Niagarskými vodopádmi vzdialených 80 kilometrov. Posledná stavba , ktorá ešte zvýrazňuje moderný technický image Toronta je Skydome, domáci štadión baseballových majstrov sveta z roku 1992 , mužstva Toronta Blue Jays American league Baseball Team , a kanadskeého mužstva amerického futbalu Argonauts. Skydome je technologický zázrak:gigantickou strechou štadiónu, zloženú zo 4 častí ,ktorú podľa potreby za 15 minút otvoriť alebo zavrieť a zmeniť otvorený štadión na krytú halu. Na štadióne sa konajú nielen športové podujatia , ale aj opetné predstavenia a rockové koncerty. Tak isto obdivuhodný je do štadiónu integrovaný Skydome Hotel , z jeho izieb je možne z vtáčej perspektívy sledovať dianie na hracej ploche. Opačne to však je tiež možné: raz sa totiž naozaj stalo, že tisíce fascinovaných divákov sledovali nejaký milostný párik pri milostných hrách v hotelovom pokoji. Od tej doby v izbách visí diskrétne upozornenie , aby hostia pred odložením šatstva nezabudli zatiahnuť závesy. Blízko Skydomu sa nachádza nádražie Union Statiom, ďalšia torontská charakteristická budova. So stavbou nádražia sa začalo v roku 1914 a dňa 6 . Augusta 1927 ho otvoril princ z Walesu, neskôr britský kráľ Eduard VIII., a jeho brat Juraj. Keď jeho kráľovská výsosť prestrihla pásku uvedomila si, ako sa nádražie podobá palácu. Za tej návštevy zasvätili kráľovskí hostia taktiež vstupnú bránu na východnom konci výstavného areálu, ktorej sa do teraz hovorí Princes´Gates. V predvečer krachu na newyorskej burze , dňa 11 júna 1929, otvorila železničná spoločnosť Canadian Pacific Railway naproti nádražia Union Station najväčši hotel v Kanade-Royal York. Hotel s 1200 izbami, postavený za 16 miliónov dolárov, symbolizoval začiatok nového obdobia rasti a rozvoja, ktoré zmenili Toronto z malomesta v kvitnutí metropolitu. Po dlhých letách sa v hotelu Royal York ubytovali vysoko postavené osobnosti , politickej a kráľovskej výsosti. Bolo v ňom tiež natočené aj veľa filmov a býval tu aj Arthur Hailey, keď zbieral materiál pre svoj román Hotel. Len čo kameňom dohodil, sa týči impozantná modrená výšková budova, v ktorej sídli 5 najväčších kanadských bánk. Keď bol v januári 1931 zahájený prevoz v Bank of Commerce , bola budova s 34 poschodiami a výškou 133 metrov najväčšou stavbou V Britskej spoločnosti národov. Dnes je najnápadnejšou stavbou smelá trojboká budova Royal Bank of Canada, ktorej okná sa trblietajú ako zlaté plátky. Pod týmito budovami sa prestiera labyrint navzájom spojených centier. Tento podzemný raj sa tiahne až cez 4 ulice. Veľký počet dôležitých historických budov a kultúrnych centier nájdeme na východ od Young Street vo štvrti, ktorá prebieha v diaľke niekoľko domových blokov pozdĺž Front Street East. Milovníci baletu a opery sa môžu v O´Keefe Centre pozerať predstavení súboru National Ballet of Canada, Canadian Opera Company a hosťujúcich divadiel z celého sveta. Koncertová hala postavená v roku 1969 bola toho času najväčší budovou tohto druhu v Severnej Amerike. Milovníci divadla si prídu na svoje v neďalekom St. Lawrence Centre for Arts, kde nájdu divadla Jane Mallett Theatre, pôsobisko súboru Theatre plus Toronto  a Bluma Appel Theatre, v ktorom hrá Canadian Stage Company. Budova St. Lawrence Market  na rohu Front Street East a Jarvis Street bola pred postavením Old City Hall torontskou radnicou. V sobotu sa tu konajú farmárske trhy a v nedeľu veľký blší trh. Pokračujeme z centra mesta po brehu jazera východným smerom, prídeme do  Beaches, ktorá dnes patrí Torontu. Panuje tu však do dnes príjemná atmosféra malého mestečka  a v teplých letných mesiacoch s obľubou návštevníci prechádzajú tunajšou parkovou krajinou, pláž a pobrežnú promenádu u jazera pre cyklistov, chodci a milovníci slnka. V minulých rokoch sa na Queen Street East, hlavná ulica Beaches, sa usídlili moderné butiky a reštaurácie. Roku 1889 bola zahájená stavba starej radnice Old City Hall, 60 queen Street West. Keď bola 18.septembra 1899 otvorená , bola táto pôsobivá stavba z pieskovca najväčší torontskou budovou a druhou najväčší mestskou správnou budovou v Severnej Amerike. Ich architekt E.J.Lennox vynikal nápadnosťou a fantáziou.

Aj keď mu nedovolili, aby svoje meno zväčšil doskou na budove , uchýlil sa k vtipnému riešeniu: pracovníci, ktorých zaviedol k mlčaniu, vytesali jeho meno písmenom za písmenom do kameňov pod hornou radou okien. Tieto písmená , ktoré začínajú na západnej strane a tiahnu sa okolo celej budovy, vytvárajú nápis E.J.LENNOX ARCHITECT A.D.1898. Budova je zväčša i vo vnútri bohato vyzdobená. Do pozlátených hlavíc talianskych mramorových stĺpov, ktoré podopierajú medziposchodie , sú vytesané obrovské postavy, ktoré  údajne predstavujú sudcu z tej doby. Originálna strecha z červených tašiek dominovala kedysi siluete Toronta a bola akýmsi „náhradným majákom“ pre lode na Ontárijskom jazere. Na začiatku 20. storočia boli tašky nahradené medenými látkami, ktoré od tej doby získali zelenou platinu. Radničná veža s hodinami, vysoká 91 metrov , sa nachádza na Bay Street, dňa 31. decembra  1900 o pol noci po 262 schodov po prvý krát vystúpil správca budovy s jeho snami a na oslavu Nového roka zazvonili zvony. Keď bola roku 1965 dokončená Nes City Hall, nová radnica, boli niektorí ľudia toho názoru, že by sa Stará radnica mala zbúrať, čo však vyvolalo búrku odporu. Na Queen Street stojí na námestí Nathan Phillips Square Nová radnica-Nes City Hall. Navrhol ju fínsky architekt Viljo Revell a platí za majstrovské architektonické dielo: dve pól guľaté budovy rôznej výšky s výhľadom na parlamentnú sál c centre areálu, zastrešenú plochou  . Námestie okolo budovy –Natham Phillips Square- nesie meno torontského starostu, ktorý sa plánmi  na  stavbu novej radnice zaujímal už roku 1957. Námestie je nielen obľúbeným miestom pre schôdzky, ale konajú sa tu tiež rôzne akcie. Obrovský bazén s fontánou sa v zime zmení na klzisko. Pretečie za minútu  45 360 litrov vody. V záhrade Peace Garden stojí Lukostrelec, bronzová socha britkého sochára Henryho Moora, kúpená za príspevky torontských obyvateľov. Blízko starej radnice stojí na Younge Street  medzi Queen Street a Dundas Street, obrovské nákupné centrum Eaton Centre otvorené v roku 1977. Sú tu stovky obchodov , komplex kín, podzemné parkovisko a mnoho reštaurácií. Stredisko ktoré navštívi cez milión návštevníkov týždenne, má miliardové obraty. Eaton centre je otvorené cez týždeň od 10:00 do 21:00, v sobotu od 9:30 do 18:00 a v nedeľu od 12:00. Štvorposchodové átrium, stavba o ocele a skla, je krytý sklenenou strechou. Vysoko striekajúce fontány, lavičky medzi bujne rastúcou zeleňou, tu vytvárajú ukľudňujúcu atmosféru. Vysoko vo vzduchu sa vznášajú husy, ktoré vypadajú ako živé,ale sú výtvorom kanadského umelca Michaela Snowa. Neďaleko Eaton Centre stoja tri budovy patriace k najstarším v Toronte- Trinity Church  z roku 1847, Scadding House a stará fara Old Parsonage. O zachovaní kostola sa úspešne zasadili pamiatkari, a tak na jeho veži dodnes svieti slnko. Naproti Eaton Centre  stojí Young Street alegantný Pantages Theatre. Young Street, hlavná  obchodná budova tepna Toronta, je údajne najdlhšou budovou na svete. 

Whistler
 
Whistler je mesto a súčasť lyžiarskeho strediska Whistler-Blackcomb v kanadskej provincii Britská Kolumbia. Má 9 248 obyvateľov. Mesto a lyžiarske stredisko navštívi ročne 2 milióny návštevníkov. Whistler sa nachádza pri diaľnici Highway 99, približne 44 kilometrov na sever od mesta Squamish.

Mesto Whistler vyhralo niekoľko designérskych ocenení za svoju architektúru a bolo označené viacerými lyžiarskymi časopismi ako jedna z najlepších oblastí pre lyžovačku v Severnej Amerike za posledných 15 rokov.
Údolie Whistler Valley bolo tradičnou obchodnou cestou Indiánov z kmeňa Squamish už dávno pred príchodom Európanov. Prvý prieskum, ktorý uskutočnila britská Royal Navy sa datuje do obdobia 60. rokov 19. storočia. Pomenovali túto oblasť ako London Mountain, no neoficiálne sa začala nazývať Whistler, kvôli hvízdaniu miestneho druhu svišťa. Koncom 19. storočia bola skrz údolie presekaná cesta, ktorá spojila Lilloet skrz Pemberton s fjordom Burrard Inlet skrz priesmyk zo Squamishu ku rieke Seymour. Cesta bola dokončená v roku 1877, no kvôli jej náročnému terénu bola len raz využitá pre účel, pre ktorý bola postavená – ako cesta pre hnanie dobytka. Okolie Whistleru začalo priťahovať lovcov kožušín a prospektorov (ako napríklad Johna Millara a Henryho Horstmana), ktorí na počiatku 20. storočia v oblasti založili malé tábory. S príchodom Myrtle a Alexa Philipovcov, ktorí v roku  kúpili 4 hektáre pôdy pri jazere Alta Lake a postavili chatu Rainbow Lodge, sa oblasť v okolí Whistleru stala známejšou. Philipovci sa presťahovali z amerického štátu Maine do Vancouveru v roku 1910 a počuli zvesti o prírodnej kráse tejto oblasti od Johna Millara. Po prieskumnej ceste sa sem rozhodli presťahovať.

Dokončenie výstavby železnice Pacific Great Eastern Railway (ako sa pred rokom 1972 nazývala BC Rail) v tom istom roku skrátilo cestovnú dobu z vtedajších troch dní a ponúklo jednoduchší prístup do oblasti z Vancouveru. Rainbow Lodge získala reputáciu najpopulárnejšej dovolenkovej destinácie na západ od Skalnatých vrchov. Chata slúžila hlavne v lete, kedy člnkovanie, rybolov a turistika patrili medzi najčastejšie dovolenkové aktivity. Čoskoro boli postavené ďalšie chaty a to nielen pri jazere Alta Lake, ale aj pri ďalších jazerách v údolí. Turistika nebola jedinou činnosťou, ktorá zaznamenala prudký rozvoj, v údolí sa tiež výrazne zvýšila ťažba dreva a počas prvej polovice 20. storočia bola väčšina nižších svahov okolitých hôr bez pôvodného lesného porastu. V hornej časti údolia, na okolí jazera Green Lake boli štyri píly. Prebiehali tu aj pokusy o hľadanie zlata a chytanie zvierat do pascí, no z týchto aktivít nevyplynul žiaden veľký zisk.

Až do konca 60. rokov bola táto tichá oblasť bez základnej infraštruktúry, nebola tu žiadna kanalizácia, voda, či elektrina a žiadna cesta zo Squamishu, či Vancouveru. V roku 1962 preskúmali túto oblasť štyria obchodníci z Vancouveru, ktorí mali záujem o vybudovanie lyžiarskeho strediska a športovísk pre zimnú olympiádu v roku 1968. Bola založená spoločnosť Garibaldi Lift Company, ktorej akcie sa predali na burze a v roku 1966 sa lyžiarske stredisko na Whistler Mountain otvorilo verejnosti.

Mesto sa spolupodieľa na príprave športovísk pre budúce zimné olympijské a paraolympijské hry, ktoré sa budú konať v roku 2010 vo Vancouveri a vo Whistleri. Whistler bude hosťovať súťaže v alpskom rýchlostnom a technickom lyžovaní a v zjazdoch v neďalekom údolí Callaghan Valley a všetky paraolympijské súťaže, s výnimkou otváracieho ceremoniálu, hokeja na saniach a hraniu curlingu v kolieskovom kresle. Olympijská a paraolympijská dedina vo Whistleri sa stavia v údolí Cheakamus Valley, vzdialenom 20 minút od všetkých športovísk vo Whistleri. Bude hostiť vyše 2 400 atlétov, trénerov a zamestnancov olympijského výboru. Po skončení olympijských hier bude prerobená na novú obytnú štvrť.